Terminologické okienko (č. 2)
Archetyp politického oportunistu
Archetyp politického oportunistu sa vyskytoval a vyskytuje vo všetkých dobách a všetkých politických systémoch. Je to jedinec, ktorý je schopný a ochotný akejkoľvek názorovej, ideologickej či morálno-hodnotovej premeny, a akejkoľvek zrady. Od zrady svojho okolia, priateľov a známych, cez zradu vlastnej rodiny až po zradu vlastného národa a vlastnej krajiny. Jedná sa o psychopatického jedinca, ktorý nie je duchovne a emočne prepojený s inými ľuďmi, necíti výčitky svedomia, nemá žiadne morálne zásady.
Tento typ ľudí sa riadi jediným princípom, ktorým je princíp osobnej výhodnosti. Všetky ostatné aspekty života sú len nástroje, ktoré k osobnému prospechu využíva. Vrátane najbližšieho rodinného okolia. Nie je schopný nezištnej pomoci či starostlivosti. Ak nejakú poskytne, vždy je to v súvislosti s nejakou kalkuláciou osobného prospechu. Rešpektuje jedine väčšiu moc, ktorej sa ochotne prispôsobí, a ktorej ochotne poslúži.
Vyniká rečníckymi schopnosťami, je schopný rozprávať na akúkoľvek tému pred akýmkoľvek publikom. Stotožní sa s akoukoľvek témou, s akoukoľvek skupinou. Dôkladne sa stará o to, aby budil esteticky pozitívny dojem. Vonkajšia forma a celkový dojem sú pre neho veľmi dôležité.
Príkladov takýchto politických oportunistov v porevolučnej histórii Slovenska je mnoho. Ukážkovým dlhodobým príkladom je politik Peter Weiss, ktorý bol členom Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska. V roku 1998 bol súčasťou vedenia Strany demokratickej ľavice, ktorá vstúpila do koalície s SDKÚ a začala éra dvoch volebných období katastrofálnej deštrukcie Slovenska (zdravotníctva, sociálneho systému, školstva atď) a odpredania jeho hospodárstva Západným imperialistom. Za túto zradu Slovenského národa ako odmenu dostal kariéru diplomata (Budapešť, Praha) a nikto ho v nasledujúcich rokoch tejto kariéry nezbavil, pretože bol a je pod ochranou Západných štátov, pre ktoré pracoval a pracuje. V súčasnosti je horlivým zástancom EÚ a NATO a ich “hodnôt” (v minulosti bol zástancom komunistických socialistických hodnôt), a je okrem iného využívaný ako štekajúci pes proti všetkým, na ktorých ukáže jeho zamestnávateľ.
Takýto archetyp politického oportunistu je možné nájsť v každej významnejšej politickej strane. Neraz sú títo jedinci spolupracovníkmi cudzích mocností. Do politických strán v[pre]stupujú buď z vlastnej iniciatívy s cieľom hľadania výťahu k osobnému prospechu, alebo do nich v[pre]stupujú na požiadavku cudzej moci, pre ktorú pracujú, aby v nej pôsobili ako trójske kone.
Do tejto kategórie politických oportunistov patria v súčasnej dobe Daniel Lipšic, Jaroslav Naď (vedenie strany Demokrati je prakticky celé zložené z tohto typu jedincov), Boris Zala, Ľubomír Galko, Martina Holečková a mnohí ďalší.
Pre verejnosť je dôležité vedieť identifikovať takéto osobnosti v politike, pretože keď sa dostanú do rozhodovacích pozícií, sú pre spoločnosť mimoriadne deštrukční.
Imperializmus
Imperializmus je štátna politika, ktorej podstatou je šírenie vlastnej moci do iných štátov s cieľom získania politickej kontroly, a následného využitia zdrojov ovládnutého štátu vo svoj prospech. Najznámejším prejavom imperializmu je kolonializmus, ktorý bol v minulosti formálny, čiže územia boli formálne pričlenené do impéria. V súčasnosti je kolonializmus neformálny, čiže ovládnuté štáty navonok vystupujú ako samostatné nezávislé entity. Ovládanie štátu sa realizuje prostredníctvom predpripravených a dosadených politických a spoločenských elít.
Nástroje a metódy imperializmu sú rôznorodé a delia sa na nástroje mäkkej sily (napríklad neziskové organizácie, ovládnutie mediálneho prostredia) a nástroje tvrdej sily (napríklad terorizmus tajných služieb, vojenská intervencia). Pre súčasnú fázu imperializmu sa používa tiež termín globalizmus.
Slovensko sa po roku 1989 neubránilo Západnému imperializmu a stalo sa kolóniou USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska, a Holandska. Predovšetkým tieto štáty využívajú zdroje Slovenska a prácu Slovákov - pre obohatenie svojich elít (odtok kapitálu) a pre svoje geopolitické ciele (napr. vojna na Ukrajine, či v minulosti Mikuláš Dzurinda poslal slovenských vojakov podporovať inváziu USA a Veľkej Británie do Iraku).
Významnú časť prijatých zákonov za celé obdobie po roku 1989 bola prijatá na požiadavky Západných veľmocí – väčšina tzv. reforiem (dôchodková, zdravotná, justičná, školská a ďalšie), na požiadavky Západných imperiálnych veľmocí boli predané veľké podniky a banky Západnýcm korporáciám, na požiadavky Západných imperiálnych mocností boli zriadené inštitúcie ako Špeciálna prokuratúra, či Najvyšší správny súd, zrušené tzv. Mečiarove amnestie a mnohé ďalšie zákony. Tieto zákony boli prijaté, aby Západné korporácie mohli ovládnuť slovenské hospodárstvo, a aby si Západné štáty vytvorili inštitúcie/nástroje na ďalšie ovládanie štátu.
Vojna
V užšom význame slova je vojna násilný stret/konflikt. V širokom spoločenskom ponímaní je vojna súborom metód určených na dosiahnutie vojnového cieľa. Z pohľadu základného cieľa/účelu vedenia vojny je vojna dobyvačná alebo oslobodzovacia. Dobyvačná vojna je súborom metód určených na ovládnutie prostriedkov a zdrojov protivníka. Konečným cieľom dobyvačnej vojny je dosiahnutie zmeny svetonázoru porazeného tak, aby dobrovoľne bez odporu akceptoval svoj osud, ktorý mu určí víťaz, vrátane dobrovoľného zániku vlastnej existencie. Súbor všetkých metód vojny súčasnosti sa nazýva hybridnou vojnou.
Hodnotenie vývoja SR po roku 1989 z pohľadu tejto definície vojny preukazuje, že Slovensko je už tri desaťročia vo vojne, ktorú proti nemu vedú Západné štáty a túto vojnu Slovensko prehráva. Slovensko a jeho obyvatelia prišli o svoje národné hospodárstvo, ktoré je z dominantnej časti vo vlastníctve Západných korporácií, postupne salámovou metódou prichádzame o prírodné zdroje (pôdu, lesy, vodu, a ďalšie), prichádzame o obyvateľstvo, prichádzame o zdravie, prichádzame o svoju kultúru a identitu, prichádzame o svoju svojbytnosť a suverenitu. V informačnom priestore (média, školstvo, ap.) prebieha riadený dlhodobý proces zmeny svetonázoru obyvateľstva Slovenska (generácie mladšie ako 45 rokov sú značne “poeurópštené”, čiže odnárodnené).
NATO (Severoatlantická aliancia)
Pre pochopenie reálneho zmyslu existencie NATO postačí citát pochádzajúci od jej prvého generálneho tajomníka, anglického generála, politika, príslušníka anglickej šľachty, baróna Ismaya. Tento citát je v medzinárodnej politike dobre známy a vysvetľuje významnú časť činnosti NATO. Podľa Ismaya je cieľom organizácie „udržať Rusov von (z Európy), Američanov dnu (v Európe), a Nemcov dole (na kolenách)“. V angličtine tento citát znie: „the organization’s goal was to keep the Russians out, the Americans in, and the Germans down”.
Tento citát zachytáva jednu z najdôležitejších geopolitických stratégií Britského imperializmu, ktorou je využívanie zástupnej vojny, ľudovo tiež vojny cudzími rukami, na zabezpečenie dlhodobej Anglickej dominancie vo svete.
V druhej polovici 19. storočia sa v Európe objavil nový rival dominancie Veľkej Británie nad svetom - zjednotené Nemecko. To sa v priebehu niekoľkých desaťročí dômyselnou politikou premenilo z agrárneho štátu na priemyselne vyspelú veľmoc, ktorá si začala robiť nároky na vlastné kolónie, aby si zabezpečila prírodné suroviny pre svoj priemysel. Nástup takejto veľmoci bol (a stále je) pre Veľkú Britániu neprípustný. Preto vyvolala v Európe prvú a druhú svetovú vojnu, ktoré boli v podstate jednou veľkou vojnou proti Nemecku a aj Rusku zároveň. Americký senátor, neskôr prezident, Harry Truman v roku 1941 povedal, že: „ak budeme vidieť, že Nemecko vyhráva, mali by sme pomôcť Rusku, ak bude vyhrávať Rusko, mali by sme pomôcť Nemecku, a takto ich pozabíjať čo najviac“. Pokus zničiť vzájomnou vojnou dvoch zo svojich najväčších rivalov, Nemecko a Rusko (v tom čase Sovietsky Zväz), je jedným z najväčších úspechov britskej geopolitiky. Za cenu mnohých desiatok miliónov obetí (pre vládnucu elitu Anglicka bežná prax).
Úspešné vtiahnutie Spojených štátov amerických Veľkou Britániou do prvej a druhej svetovej vojny bolo zo strategického pohľadu veľkým úspechom. Veľká Británia postupne strácala vojenskú dominanciu a potrebovala nového silného spojenca, nové svaly. Vznikla tým Anglo- amerika (mozog a svaly), ktorá do súčasnosti dominuje svetu a momentálne bojuje za zachovanie svojej dominancie (boj proti Rusku a Číne). Do Anglo-ameriky patrí aj Kanada, Austrália a Nový Zéland, ktoré sú len formálne nezávislými štátmi. V skutočnosti sú pevnou súčasťou Britského impéria.
Súčasná vojna Anglo-ameriky a jej spojencov proti Rusku je zároveň vojna proti silnému Nemecku, ktorému sú spôsobované vážne hospodárske škody (zničenie plynovodu NordStream). Presne podľa výroku Ismaya, prvého generálneho tajomníka NATO, držať Nemecko na kolenách.
Zničenie bývalej Juhoslávie štátmi NATO, jej rozbitie na malé štáty a rozpútanie vojen medzi nimi, bolo súčasťou širšej stratégie ovládnutia a kolonizácie bývalej východnej Európy a jej následného využitia na vojnu proti Rusku s cieľom jeho konečného zničenia (pozri knihu Juraja Mesíka „2023: Rok keď zomrelo Ruské imperium“). Úloha Slovenska v NATO je poskytnúť územie a zdroje pre účely a ciele tejto vojny Západných mocností proti Ruskej federácii. Aby Slovensko plnilo tieto úlohy, Západné štáty využili Matoviča, vytvorili Lipšica, Čaputovú, pretvorili SaS, vytvorili Progresívne Slovensko.
Slovensko bolo vstúpené do NATO proti väčšinovej vôli obyvateľstva. Všetky štáty bývalého socialistického bloku, ktoré boli postupne vstúpené do NATO, boli včlenené bez referenda a proti väčšinovej vôli obyvateľstva. Pre Slovensko a ďalšie štáty bývalého východného bloku je členstvo v NATO koloniálnym jarmom – členstvo je formálnym statusom kolónie Anglo-ameriky a jej spojencov. Od roku 2022, kedy prezidentka Čaputová podpísala „obrannú dohodu“ s USA, je Slovensko aj pod reálnou vojenskou okupáciou.
Kapitalizmus (a feudalizmus)
Kapitalizmus je spoločenské zriadenie, ktorého základom je neodpracovaný príjem, čiže renta z vlastníctva majetku. Majetková renta je čisto spoločenský konštrukt, ktorý napríklad prírodné národy neuznávajú (pridá im vyslovene absurdný). Čiastočne koncept renty, čiže neodpracovaného príjmu, neuznávajú ani veľké náboženstvá ako islam, či judaizmus alebo kresťanstvo, ktoré odmietajú (alebo v minulosti čiastočne odmietali) koncept úroku. Úrok je forma renty, ktorú požaduje vlastník peňazí za ich prenájom (požičanie).
Absolútna väčšina ľudí vôbec netuší, čo kapitalizmus je, čiže spoločenské pravidlá, ktoré riadia spoločnosť, v ktorej žijú, a ktoré z nej robia ten kapitalizmus. Indoktrinácia občanov tradičných kapitalistických štátov je tak hlboká, že vniklo tvrdenie: “ľudia si vedia predstaviť koniec sveta, ale nie koniec kapitalizmus”. Spýtajte sa vo svojom okolí otázku: “čo je to kapitalizmus, čo robí kapitalizmus kapitalizmom?”!
