Zurian čelí obvineniu z ohrozenia utajovanej skutočnosti a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Inšpekcia ho obvinila na základe výpovede jedného z množstva kajúcnikov, s ktorými sa akoby roztrhlo vrece, Borisa Beňu. Beňa robil námestníka riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a obvinil Zuriana, že mu mal vyzradiť skutočnosti dotýkajúce sa trestného stíhania ďalšieho kajúcnika, bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa. Zurian podal na Beňu trestné oznámenie, pretože bývalý Pčolinského námestník je dôvodne podozrivý, že sa dopustil krivej výpovede a krivého obvinenia.
Zurian zjavne nepočúva nikoho, kto mu odkazuje, aby domov ani nechodil. V trestnom oznámení argumentoval, že to bol Beňa, kto ho požiadal o súčinnostné stretnutie v služobnej záležitosti. Pri tejto príležitosti sa bývalý šéf NAKA dozvedel, že Makó je príslušníkom SIS, čo ho veľmi pohoršilo. Zurian si spočiatku myslel, že SIS chce voči svojmu príslušníkovi Makóovi vyvodiť právne dôsledky. Až neskôr si uvedomil, že Beňa z neho ťahá informácie.
Beňa bol za ministra vnútra Daniela Lipšica vymenovaný za šéfa inšpekcie. Vtedy sa zoznámil s Lipšicovým dlhoročným spolupracovníkom Pčolinským. Ten si ho neskôr zase vybral za námestníka v SIS. Keď bol Beňa obvinený, politicky angažovaný Lipšic sa stal jeho advokátom. Kysel, ktorý v pozícii prokurátora dozoruje Beňov prípad, kajúcnikovi navrhuje podmienečný trest v trvaní troch rokov s päťročným odkladom. Pôvodne mu hrozil výnimočný trest 25 rokov až doživotie. O schválení dohody bude rozhodovať predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.
Minulý týždeň urobila inšpekcia domovú prehliadku u Zuriana, ktorý sa v tom čase zdržiaval v zahraničí. Dnes generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že v záujme rozptýlenia všetkých pochybností, bude vykonávať dozor nad prípadom prokurátor Generálnej prokuratúry SR.
Je otázkou, či Zuriana presvedčilo na návrat domov, že nemá, čo skrývať, alebo váha Žilinkovej osobnosti, ktorý prevzal dozor nad prípadom Zuriana a Kaľavského. Jedno aj druhé by bolo v poriadku. Trestné právo, ktoré právna veda vníma ako „ultima ratio“, čiže úplne krajné riešenie, niečo, k čomu sa má štát uchýliť v prípade, keď už žiaden iný prostriedok nezaberá, sa v materiálnom právnom štáte nesmie zneužívať. Dnes sme svedkami toho, že sa používa až nadmieru. Skôr by bolo možné konštatovať: ako nástroj zastrašovania. V tomto má Fico pravdu. Problém s jeho tlačovkami, kde komentuje trestné stíhania politicky exponovaných osôb, je v tom, že máloktorý novinár chápe, o čom vlastne Fico hovorí. Skrátim to: ak sa bude trestné právo zneužívať dnes na niekoho, koho nemáme radi, zajtra sa môže zneužiť voči nám. A ak sa chce, dôvod sa nájde. Ak je niekto premotivovaný, tak dokonca dôvod aj vyrobí…
Autor: Mgr. Judita Laššáková, hlavnýdenník.sk
