„Zo Slovenska sa urobilo ruské laboratórium. Pre nás je to odstrašujúci prípad, z ktorého sa snažíme poučiť,“ tvrdí o našej krajine po premiére svojho propagandistického filmu „Vlny“ Jiří Mádl

13.08.2024 | 09:30
Český filmový herec a režisér Jiří Mádl si v rozhovore pre Plus 7 Dní pochvaľuje, že v Českej republike neexistuje cenzúra.

Český herec Jiří Mádl (37) u mnohých stále rezonuje najmä v súvislosti so slávnymi tínedžerskými komédiami Snowborďáci a Rafťáci. Odvtedy si nechal narásť fúzy, natočil podľa vlastných slov ďalších 40 filmov, no náročnejší filmoví diváci pri jeho mene spozorneli len nedávno. Donútil ich k tomu film Vlny, ktorého scenár vraj písal desať rokov a navyše sa ho podujal aj režírovať.

Ako predlohu si navonok celkom neoriginálne vzal udalosti okolo vojenskej okupácie Československa. Miliónkrát spracovanú tému dokázal zatraktívniť vďaka príbehom novinárov z Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu, ktorí za dramatických udalostí ohlasovali príchod tankov Varšavskej zmluvy.

Jiří Mádl bez okolkov priznáva, že sa nedržal presných historických faktov. Opomenul aj fakt, že ako úplne prvá o invázii informovala z televíznej obrazovky Kamila Moučková, prvá moderátorka správ nielen v Československu, ale aj v Európe.

„Mňa na tej téme až tak nezaujímajú kulisy, čiže historické udalosti. Išiel som po emóciách a ľudskom príbehu. Film je o ťažkých rozhodnutiach žurnalistov rozhlasu, ktorí sa dostávajú do kolízie s tajnými službami,“ vysvetlil Mádl počas rozhovoru pre PLUS 7 DNÍ.

Pozoruhodné je, že myšlienka na film s takouto náročnou tematikou u neho skrsla už počas jeho štúdia žurnalistiky.

„Mal som asi 22 rokov, keď mi na škole dali zadanie spracovať knihu s názvom Od mikrofónu k poslucháčom. Tam som našiel aj kapitolu o redakcii medzinárodného života, pri ktorej čítaní som si v hlave hneď prehrával, ako sa asi žurnalisti cítili, keď im dali do ruky papier s klamstvom, ktoré mali prečítať do rádia. Zaujímali ma ich ľudské príbehy, rozhodnutia a dilemy, ktorým museli čeliť,“ hovorí ďalej.

S odstupom mnohých rokov vnímame všetkých, ktorí sa postavili čelom vtedajším neprávostiam a cenzúre, s veľkým rešpektom a uznaním. Novinárka, prekladateľka a spisovateľka Věra Šťovíková Heroldová, okolo ktorej sa film do značnej miery točí, nám pred mnohými rokmi povedala, že s kolegami počas pohnutých udalostí konala intuitívne, verila vo víťazstvo pravdy a slobody. Vtedajšia odhodlanosť a odvaha jej však zničili nielen kariéru, ale aj život celej rodiny. Z rozhlasu dostala výpoveď a s blízkymi bola mnoho rokov pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti.

Pritom začiatkom 60. rokov sa stala symbolom angažovanej socialistickej ženy z plagátu, ktorý mal za úlohu propagovať, že ženy môžu robiť to isté, čo muži. „Dievčatá, voláme vás na traktory,“ hrdil sa na ňom revolučný nápis. K mikrofónu sa pani Věra vrátila až po dlhých 21 rokoch, keď pre rozhlasový program Radiofórum v roku 1990 komentovala okrem iného odsun sovietskych vojsk.

„Čas je strašne fér. Myslím si, že keď je napríklad niekto odsúdený neprávom alebo postihnutý nejakou nespravodlivosťou, história vždy ukáže, ako na to nazerať správne,“ mieni Mádl.

V debate s Mádlom sme polemizovali aj o tom, či nie je niekedy pohodlnejšie ohnúť chrbát a byť zbabelý, ako zničiť pre hrdinstvo, o ktoré pani Věra ani nestála, život celej rodiny. „Ja si myslím, že predovšetkým je dôležité mať rád život v jeho čistej podobe. Z človeka, ktorý odmieta žiť v klamstve, chce si užiť život, miluje slobodu a pocit byť sám sebou, váži si sám seba, sa nikdy nestane ko**t,“ zafilozofoval si.

Zatiaľ čo Slovenskom stále lomcuje boj o slobodu a prezentovanie neskreslených informácií, Mádl je presvedčený, že v Česku cenzúra nie je. „U nás máme veľké boje o Českú televíziu, ale naozaj si myslím, že cenzúru nemáme. Ja viem všetko aj o slovenskej politickej scéne. Zo Slovenska sa urobilo ruské laboratórium, pre nás je to odstrašujúci prípad, z ktorého sa snažíme poučiť. Je mi vlastne veľmi ľúto, že to takto odnieslo Slovensko,“ vyjadruje svoj hodnotiaci úsudok.

Verí, že v Česku sa ani v budúcnosti nič dramatické nestane, aby mohol svojho syna Františka vychovávať v mieri a slobode. „Budem rád, keď bude prospešný pre ľudí, aby ho mali radi. Fanoušek je ešte veľmi malý, ale už sa javí ako citlivé dieťa. Môj rodičovský sen je, aby mu v budúcnosti každý kontakt so mnou bol príjemný, aj keď budeme riešiť nepríjemné veci. Skrátka, aby vedel, že som pre neho prístav, takže nebude váhať mi kedykoľvek zavolať a zároveň nebude mať hlúpy pocit, keď mu budem volať ja,“ zasmial sa Mádl.


Zdroj: plus7dni.sk / InfoVojna



 

 


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti