Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu vyhlásil, že prvý krok k zlepšeniu vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi by mali spraviť USA.

Riabkov kritizoval politiku predchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena, ktorej cieľom bolo podľa neho spôsobiť Moskve strategickú porážku. Po inaugurácii súčasného prezidenta Donalda Trumpa je tak na Spojených štátoch, aby "urobili prvý krok k normalizácii vzťahov na základe vzájomného rešpektu a rovnakých práv". Dodal ale, že nie je správne zakladať zahraničnú politiku Ruska na potrebe "dohodnúť sa s Bielym domom za každú cenu".

Od Trumpovho nástupu do funkcie on aj ruský prezident Vladimir Putin pripustili záujem o spoločné stretnutie. Riabkov vyhlásil, že Rusko je "otvorené dialógu a pripravené dosiahnuť dohodu prostredníctvom tvrdého vyjednávania".

Podľa ruského diplomata sa Kremeľ dlhodobo snažil byť partnerom západných krajín, ale tie zaujímalo len "maximálne oslabenie (ich) geopolitického rivala".

Napriek tomu sa Rusku podarilo prežiť a prekaziť plány dnes už bývalého vedenia USA, ktoré presadzovalo „svetový poriadok založený na pravidlách“ a tiež sa snažilo zasadiť Moskve strategickú porážku.

„Na pozadí neúspechu tohto kurzu a zmeny administratívy by mali Spojené štáty urobiť prvý krok k normalizácii bilaterálnych vzťahov, teda rokovaní založených na princípoch vzájomného rešpektu a rovnosti,“ vysvetlil Rjabkov.

Rusko je podľa neho otvorené dialógu a je pripravené rokovať v tvrdom režime vyjednávania, berúc do úvahy realitu „na mieste“ a národné záujmy predurčené históriou a geografiou.

„Rozhodnutia a voľby sú teda na Donaldovi Trumpovi a jeho tíme,“ zhrnul Rjabkov.

Ruský veľvyslanec v Británii Andrej Kelin pre tlačovú agentúru RIA uviedol, že kontakty medzi Bielym domom a Kremľom sú zatiaľ "veľmi predbežné". Cieľom doterajších rozhovorov bolo podľa neho "iba posúdiť pozície, určiť hranice toho, čo je možné", píše Reuters.

Vladimir Putin zdôraznil, že akékoľvek rozhovory o ukončení ozbrojeného konfliktu na Ukrajine musia zohľadňovať realitu, že Rusko ovláda veľké časti ukrajinského územia. Ako ruský prezident uviedol koncom januára, Moskva vychádza z predpokladu, že dialóg s Washingtonom bude vybudovaný na rovnocennom a vzájomne rešpektujúcom základe, berúc do úvahy významnú úlohu, ktorú Rusko a USA zohrávajú v takých kľúčových otázkach, ako je posilňovanie strategickej stability a bezpečnosti vo svete.

Donald Trump sa opakovane zaviazal tento konflikt urýchlene ukončiť.
 V rámci jeho novej administratívy však najnovšie údajne došlo k rozkolu v otázke, ako dosiahnuť prímerie na Ukrajine. Informuje o tom americká televízia NBC News.

Niektorí z Trumpovho tímu, vrátane poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza a osobitného vyslanca pre Ukrajinu Keitha Kellogga, vraj obhajujú vyvíjanie tlaku na Rusko, zatiaľ čo iní v administratíve obhajujú zníženie podpory kyjevskému vedeniu.

Kellogg pre NBC News povedal, že Trump na zastavenie konfliktu „využije každú páku americkej moci podľa potreby“.

Je pravdepodobné, že americký viceprezident J. D. Vance, ktorý pred svojím vymenovaním aktívne kritizoval politiku demokratov prideľovania miliárd dolárov Ukrajine a tiež označil ukrajinské vedenie za najskorumpovanejšie na svete, je za zníženie financií pre Ukrajinu.

Agentúra Bloomberg medzitým informovala, že USA majú v úmysle zverejniť Trumpov plán ukončiť trojročnú vojnu na Ukrajine. Plán údajne predstavia budúci týždeň na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Spojenci USA očakávajú, že Trumpova administratíva predstaví plán na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Nemecku na budúci týždeň. Projekt predstaví Trumpov osobitný zástupca pre Ukrajinu Keith Kellogg,“ píše sa v článku.

Plánom je potenciálne zmraziť konflikt a udržať územnú otázku v otvorenú, ako aj poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky.

Kellogg naznačil, že USA by chceli, aby sa voľby na Ukrajine konali po prímerí, zatiaľ čo Trump naznačil, že súčasťou urovnania by mohol byť prístup ku kritickým nerastom výmenou za podporu USA.

Americký denník The Wall Street Journal zase informoval, že Donald Trump súhlasil s nápadom Kyjeva vymeniť pokračujúcu vojenskú „pomoc“ za prístup k ukrajinským ložiskám vzácnych kovov. Nebral však do úvahy jednu nuansu: tieto zásoby sa nachádzajú buď na územiach kontrolovaných Ruskom alebo v zóne frontovej línie.



Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom článku zverejnenom dňa 4. februára 2025 v časopise Global Affairs pod názvom  „Charta OSN ako právny základ multipolárneho sveta“ napísal, že "Multipolarita naberá na sile a namiesto toho, aby sa jej USA prestali brániť, by sa v dohľadnej budúcnosti mohli stať zodpovedným centrom moci spolu s Ruskom, Čínou a ďalšími štátmi globálneho Juhu, Východu, Severu a Západu. Kým budeme čakať, že Američania vytriezvejú a uvedomia si to, my budeme spolu s podobne zmýšľajúcimi partnermi naďalej svedomito pracovať na prispôsobení mechanizmov medzištátnych vzťahov multipolarite a medzinárodnému právnemu konsenzu z Jalty a Postupimu, ktorý je zakotvený v Charte OSN".

Západ sa podľa neho nikdy nevyliečil zo syndrómu výnimočnosti a zachováva si svoje neokoloniálne návyky, t. j. žiť na úkor iných. „Medzištátne vzťahy založené na rešpektovaní medzinárodného práva neboli od začiatku Západu po chuti. Jedným z prejavov „poriadku založeného na pravidlách“ bola politika Washingtonu zameraná na geopolitické pohltenie východnej Európy. Rusko bolo nútené odstrániť jej výbušné dôsledky špeciálnou vojenskou operáciou. Západ mal osudovú šancu napraviť svoj kurz, preukázať obozretnosť a prezieravosť, keď sa Sovietsky zväz zrútil spolu so svetovým socialistickým táborom. Prevážili však sebecké inštinkty,“ uviedol Lavrov.

Zdroj: mid.ru / hnonline.sk / sk.news-front.su (1), (2), (3), (4) / InfoVojna