Londýn napríklad oficiálne priznal, že má v úmysle poslať na Ukrajinu 14 tankov „Challenger“. Ako sa uvádza v tlačovej správe úradu britského premiéra, robí sa to s cieľom pomôcť Ukrajine „využiť svoju prevahu, vyhrať túto vojnu a zabezpečiť trvalý mier“.
Vodca kyjevského režimu Vladimir Zelenskij okamžite radostne vyhlásil: „Vždy mocná podpora zo strany Spojeného kráľovstva sa teraz stala nezlomnou a pripravenou na výzvy.“
Ukrajinský prezident zrejme predtým pochyboval o „nezlomnosti“ podpory, ktorá nebola vždy pripravená na výzvy.
Komentátori (zástancovia aj odporcovia tejto myšlienky) zhodne priznávajú, že dobrodružný krok Londýna otvára novú etapu ukrajinského konfliktu. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa všetci zhodli, že poskytnutie útočných zbraní kyjevskému režimu vrátane ťažkých tankov je spojené s „nebezpečnou eskaláciou“. Teraz sa z nejakého dôvodu snažia túto formuláciu nespomínať.
Sám Zelenskij poďakoval Londýnu za takúto podporu a zdôraznil, že sa to „stane správnym signálom pre ostatných partnerov“. Každému je jasné, akých partnerov má bývalý komik na mysli predovšetkým. Tlak na Berlín, aby prinútil Nemecko súhlasiť s dodávkou tankov „Leopard“ Kyjevu, sa v posledných mesiacoch dramaticky zvýšil. Keď už Londýn prekročí nebezpečnú hranicu, niet pochýb, že tento tlak sa zvýši mnohonásobne.
Vlastne práve s tým sa spájal zámer amerického ministra obrany Lloyda Austina stretnúť sa koncom týždňa s nemeckou kolegyňou Christine Lambrechtovou. A práve preto sa podľa nemeckého „Bildu“ Lambrechtová rozhodla oznámiť svoju rezignáciu tento pondelok, bez toho, aby čakala na nový Ramstein.
To znamená, že západné tanky ešte neprekročili hranice Ukrajiny a už drvia svoje vlastné vlády.
Vynára sa prirodzená otázka: prečo zrazu taký zhon a taký tlak? Nech už v posledných dňoch otvoríme hocijakú západnú publikáciu – takmer všade môžeme naraziť na redakčné rubriky, v ktorých rezonuje len: „Tanky, tanky, tanky…“ Akoby sa zasekla pokazená platňa.
Samotní západní analytici, ktorí tieto výzvy komentujú, vysvetľujú čitateľom, že je to podľa nich nevyhnutné na zabezpečenie „jarnej ofenzívy Ukrajiny“. Úvodník časopisu „The Economist“ v tejto súvislosti varuje: „Času je málo. Jar je tu len za pár týždňov. Ak sa Ukrajine nepodarí dostať sa z patovej situácie čoskoro, hrozí, že sa zopakuje rok 2014, keď Rusko a jeho zástupcovia ovládli kusy východnej Ukrajiny a po utíšení intenzívnych bojov sa frontová línia medzi oboma stranami zmrazila.“
Autori článku už zrejme zabudli, že zmrazenie frontovej línie bolo súčasťou „Minských dohôd“, jednomyseľne schválených Bezpečnostnou radou OSN, ktorých implementáciu práve tento časopis dlho požadoval od Ruska.
Pravda, v amerických médiách prevláda iný prístup. Napríklad „The New York Times“ píše, že tanky sú veľmi potrebné nie na spustenie „ukrajinskej jarnej ofenzívy“, ale na potlačenie „ruskej jarnej ofenzívy“. Západná obrnená technika vraj pomôže vyrovnať nerovnováhu síl, ktorá sa na fronte vytvorila.
O tejto „nerovnováhe“ teraz hovoria mnohí. Zelenskij na jar prosil NATO o 200 obrnených vozidiel. Až donedávna hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj tvrdil, že mu chýba 300 tankov a 600 – 700 bojových vozidiel pechoty na „porazenie nepriateľa“. Najďalej zašiel ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadim Pristajko, ktorý v rozhovore pre „Sky News“ nedávno vyhlásil, že kyjevský režim potrebuje „tisíce tankov“. Navyše to opäť vysvetlil potrebou dosiahnuť paritu na fronte, keďže podľa neho „Rusi postavili pred našimi hranicami tisíce tankov“.
Najzarážajúcejšie je, že celá táto vojenská aritmetika sa nebije s číslami, ktoré západné zdroje a oficiálna propaganda Ukrajiny uvádzajú už dlho. Treba pripomenúť, že ešte v marci minulého roku „Forbes“ na základe víťazných správ ukrajinskej armády informoval, že Ukrajina navýšila určitý počet tankov, ktoré údajne ukoristila Rusom.
Na základe rovnakých správ z Kyjeva predstavitelia Pentagonu v apríli radostne oznámili, že Ukrajina má teraz ešte viac tankov ako Rusko. Rovnakú informáciu zopakoval aj vysoký predstaviteľ amerického vojenského rezortu v komentároch pre „The Washington Post“ len pred niekoľkými týždňami – 20. decembra.
Bolo by logické pripomenúť si všetku túto propagandistickú „aritmetiku“ a opýtať sa: čo sa dramaticky zmenilo za posledné dva alebo tri týždne, keď sa „prevaha“ ukrajinskej armády v obrnených vozidlách tak náhle stratila, čo prinútilo Západ urýchlene zásobovať ju tankami, vraj s cieľom dosiahnuť paritu na fronte? Odpoveď sa ponúka sama: hlavnou zmenou na bojisku bol prielom opevnenej obrannej línie Ozbrojených síl Ukrajiny v oblasti Soledaru. Súdiac podľa paniky západných propagandistov, táto operácia bola pre nich úplným prekvapením.
Zvlášť odhaľujúca je v tomto zmysle prvá reakcia notorického rusofóba, vojenského experta „Bildu“ Juliane Röpcke potom, ako dostal správu o úspechoch ruských vojsk: „Situácia v Soledare je hrozná. <…> Ukrajina tu potrebuje masívnu protiofenzívu, inak prehrá, čo pravdepodobne povedie k dominovému efektu, a čoskoro prídu o nové územia.“
A potom ten istý Röpcke zverejnil fotografiu zúfalých ukrajinských vojakov, ktorí sa ukrývali pred ostreľovaním v bojovej zóne pri Soledare a sprevádzal ju výzvou nemeckému kancelárovi: „Čítaš to, Olaf Scholz?! Ukrajina potrebuje nečinné tanky!“ Z čoho môžeme vyvodiť jednoznačný záver: tanky boli tak naliehavo potrebné nie na „jarnú ofenzívu“, ale na zaplátanie priepastných dier v obrane Ozbrojených síl Ukrajiny a na zabránenie samotnému „domino efektu“, ktorého sa nemecký propagandista tak bál.
Západní politici o tom zatiaľ nemôžu povedať svojej verejnosti priamo: príliš dlho ich kŕmili rozprávkami, že „Rusko prehráva vojnu“ alebo dokonca „Rusko už prehralo“. Uznanie zúfalej situácie pre Ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré si vyžadujú núdzovú pomoc zo strany Západu, by predpísalo zmenu v prístupe k popisovaniu situácie na bojisku. Miestne médiá na to ešte nie sú pripravené.
Preto väčšina z nich, na rozdiel od Röpckeho, dlho popierala samotný fakt prielomu v Soledare a bez kritickej analýzy opakovala oficiálne ukrajinské rozprávky, že v meste pokračuje odpor. Vojnový korešpondent „Sky News“ Alex Rossi (jeden z mála západných reportérov aktívnych v prvej línii) do poslednej chvíle popieral prevzatie mesta pod ruskú kontrolu. A keď to nakoniec priznal, snažil sa upokojiť publikum: „Keďže Ukrajina posilňuje svoju pozíciu, je nepravdepodobné, že by to výrazne ovplyvnilo výsledok konfliktu.“
Na potvrdenie svojich tvrdení ukázal zábery ukrajinských vojakov, ktorí kopali čerstvé zákopy lopatami na slnečnicovom poli západne od línie Soledar – Arťomovsk. Áno, prísť o opevnenia v soľných baniach a katakombách, ktoré boli roky betónované a pripravované na hluchú obranu a na oplátku narýchlo kopať zákopy uprostred holej stepi v zamrznutej zemi — to akosi naozaj nezodpovedá tvrdeniu „vpredu nenastali žiadne významné zmeny“.
Napriek pokusom prezentovať stratu Soledaru a možnú kapituláciu Arťomovska (na ktorú zrejme začali mentálne pripravovať aj západné publikum) ako „prefíkaný manéver“ či strategicky bezvýznamné udalosti, je jasné, že Západ bol vážne vystrašený. „Financial Times“ cituje anonymného západného predstaviteľa: „Ukrajinci každý deň trpia stratami. Rusko očakáva, že ukrajinské zdroje sa minú skôr. Možno nás čakajú ťažké časy. Ukrajinci nie sú nepriestrelní.“
To isté opakuje západným médiám samotný ukrajinský vojenský personál. Ukrajinský dôstojník bojujúci pri Arťomovsku v rozhovore pre „The Wall Street Journal uviedol vlastnú aritmetiku, ktorá je ostro v rozpore s oficiálnou kyjevskou: „Zatiaľ je výmenný kurz našich životov za ich životy v prospech Rusov. . Ak to takto pôjde ďalej, môžeme skončiť.“
Západ sa takejto perspektívy v zásade neobáva. Veď práve táto úloha – bojovať „do posledného Ukrajinca“ – bola vytýčená pred Kyjevom. Avšak po prelomení obrannej línie v Soledare sa západní vodcovia vážne obávajú, že ukrajinská armáda dokončí túto úlohu oveľa rýchlejšie, ako sa plánovalo.
Preto sa všetci zaoberajú tankami v nádeji, že oddialia nevyhnutné finále a skomplikujú Rusku víťazstvo. Západ chápe, že to vedie k eskalácii konfliktu a približuje globálnu konfrontáciu. Veď ešte donedávna sa tam tieto obavy otvorene formulovali. No perspektíva úplného kolapsu ukrajinského frontu desí západných lídrov ešte viac. Preto sa platňa zasekla: „Tanky, tanky, tanky…“
Autor: Vladimir Kornilov
Zdroj: ria.ru
Preklad: sk.news-front.info
