Predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR odsudzuje sankcionovanie zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní na ochorenie Covid-19.
Nariadenie spoločnosti Blaguss Slovakia:
Nariadenie spoločnosti Volkswagen Slovakia:
Volkswagen Slovakia začal pripravovať testovanie zamestnancov antigénovými testami vo vlastnej réžii. "Vzhľadom na všetky objektívne okolnosti nám úrady umožnili testovať zamestnancov v mimoriadnom termíne, a to v piatok 30. októbra. Testovanie bude prebiehať počas všetkých troch zmien a na viacerých odberových miestach v rámci celého bratislavského závodu," uviedla hovorkyňa automobilky Lucia Makayová.
Vzhľadom na limitované interné kapacity však spoločnosť odporúča najmä nevýrobným zamestnancom, aby sa zúčastnili víkendového, štátom riadeného testovania v mieste svojho pobytu.
Automobilka taktiež informovala, že od pondelka 2. novembra bude do všetkých závodov Volkswagen Slovakia umožnený vstup len tým osobám, ktoré sa na požiadanie preukážu certifikátom s negatívnym výsledkom antigénového testu.
"Ostatným osobám bude z dôvodu ochrany zamestnancov pred nákazou vstup do závodov zakázaný. Rovnaké pravidlo platí aj pre vstup do autobusov zmluvnej dopravy," dodala hovorkyňa. Informuje na svojej stránke denník SME.
Odborári vyzývajú vládu aj zamestnávateľov, aby nepostihovali ľudí za ich rozhodnutie
Predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR odsudzuje sankcionovanie zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní na ochorenie Covid-19. Odborári preto vyzývajú vládu aj zamestnávateľov, aby pristupovali k zamestnancom citlivo a neniesli postih za svoje slobodné rozhodnutie.
Ak sa zamestnanec rozhodol, že nepôjde na testovanie, nemôže ani nastúpiť do práce, pretože nedisponuje negatívnym výsledkom testu a zároveň musí akceptovať obmedzenie svojho pohybu a pobytu, čo je jeho občianskou povinnosťou. Odborári sa preto na svojom rokovaní zaoberali aj medializovanými vyhláseniami zamestnávateľov a následným zastrašovaním zamestnancov, že ich neprítomnosť v práci môže byť kvalifikovaná ako neospravedlnená absencia a bude dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. „Predstavenstvo KOZ SR odsudzuje takéto praktiky a sankcionovanie zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní," vyhlásila KOZ SR v stanovisku pre médiá.
Odborári sú toho názoru, že ide o obmedzenie slobody pohybu a pobytu, keď zamestnanec nemôže ísť do práce, lebo nedisponuje negatívnym testom. Zároveň však ide o plnenie občianskych povinností. Občianska povinnosť vzniká aj pri mimoriadnych udalostiach, za ktorú sa považuje aj ohrozenie verejného zdravia. „Zamestnávateľ je v takýchto prípadoch povinný ospravedlniť to ako prekážku v práci z dôvodu všeobecného záujmu tak, ako o tom hovorí Zákonník práce. KOZ SR pripravuje právnu analýzu posúdenia súladu, resp. nesúladu nariadení a platných legislatívnych noriem, povinností a nárokov zamestnancov," upozornili odborári.
Vplyv pandémie a záchrana ekonomiky tak podľa KOZ SR opäť skončila na pleciach zamestnancov. „Opäť raz si utiahnu opasky len oni. Počas krízy buď stratili prácu, znížil sa im príjem, alebo boli odkázaní na sociálne dávky. Prijatím novelizovanej legislatívy sa im znižujú aj minimálne mzdové tarify a zmrazujú príplatky po budúcom roku, teraz musia znášať aj následky celoplošného testovania. Účet za obnovu ekonomiky znovu zaplatia zamestnanci," vyhlásila KOZ SR.
Právnikom šedivejú vlasy z pandemických improvizácií
Podľa ústavného právnika Mareka Káčera nemá žiadnu oporu v zákone hrozba premiéra v tom zmysle, že ak sa niekto nezúčastní na celoplošnom testovaní, bude musieť podstúpiť povinnú karanténu. „Ak by sa mu tento nápad podarilo presadiť vo vláde, pravdepodobne by išlo o protiústavné opatrenie. Vláda nemá právomoc prikazovať plošnú karanténu a navyše, takéto opatrenie by bolo zrejme neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu,“ objasňuje M. Káčer pre TREND.
Vynucovať sankciami účasť na testovaní je podľa ústavného právnika problematické. „Viem si však predstaviť, že štát by mohol k účasti na testovaní motivovať pozitívne, napríklad poskytnutím nejakej odmeny alebo výhody, na ktorú inak nie je právny nárok,“ poznamenáva.
Opatrenia mätú, podnikatelia sú v neistote
Dnes sú pred ťažkú úlohu postavení mnohí zamestnávatelia, podnikatelia i zamestnanci. V súčasnosti platné a účinné nariadenie vlády síce priamo nezatvára prevádzky niektorých podnikov a obchodov, ale nepriamo ich obmedzuje práve zákaz vychádzania.
„Samotné rozhodnutie, či zatvoriť alebo nezatvoriť prevádzku, je preto výlučne na podnikateľovi, aj keď by ho bez uznesenia vlády o zákaze vychádzania zrejme neprijal,“ hovorí pre TREND Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.
To si všíma aj Eduard Bárány, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR. „Opatrenia vlády pôsobia nepoctivým a zmätočným dojmom. Síce naoko nezatvoríme prevádzky, ale zakážeme ľuďom do nich chodiť. Navyše, chystané celoplošné testovanie určite nestojí na dobrovoľnosti, čo je možné preskúmať Ústavným súdom.“
Matovičova vláda sa dištancuje od náhrady škôd
Čo však so škodami, ktoré podnikom v tomto prípade vzniknú? Nárokovať si od štátu odškodné za prípadný ušlý zisk či náhradu škody nie je možné. Vláda pred pár dňami túto možnosť legislatívne stopla, no k tejto veci aktuálne rieši podnet prezidentky i viacerých poslancov Ústavný súd.
„Vylúčiť možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody a ušlého zisku, ktorý vznikol pri vykonávaní opatrení počas pandémie, nepovažujeme za bežný. Na druhej strane, novela zákona o ochrane verejného zdravia nevylúčila možnosť domáhať sa tohto nároku, ak opatrenia budú vyhlásené za nezákonné,“ objasňuje advokát Š. Štarha.
Ústava v článku 46, odsek 3 garantuje každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na rýchlosť a chaotické zmeny zavádzaných vládnych opatrení sa však môže podľa E. Bárányiho stať, že rozhodnutie Ústavného súdu môže prísť neskoro, po vypršaní zásahov, proti ktorým by takéto podanie smerovalo.
„Dôležité je nečakať na podávanie žalôb o náhradu škody a ušlého zisku. Zamestnávatelia, podnikatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby by sa mali už teraz uchádzať o poskytnutie príspevkov v rámci projektu Prvá pomoc,“ radí Š. Štarha.
V najbližších dňoch vláda avizovala čiastočné zmeny v schéme tejto pomoci, ktoré by mohli priniesť vyššiu kompenzáciu nákladov. V stredu schválila Prvú pomoc+, ktorá sa spúšťa 1. novembra, pričom žiadosti bude možné podávať spätne za októbra. Obdobie na finančné kompenzácie sa predĺži aj na január až marec 2021.
Medzery v legislatíve
So samotným celoplošným testovaním sa spájajú právne otázniky. Hoci o ňom vláda rozhodla, zákonné páky na to ešte nemá. Stále sa čaká právne záväznú formu, ktorou vláda upraví „povinnosť“ podrobiť sa plošnému testovaniu antigénovými testami počas najbližšieho víkendu na celom území krajiny. Nič také totiž zatiaľ na stole nie je.
„V súčasnosti účinné uznesenie vlády o zákaze vychádzania v období od 24. októbra do 1. novembra počas núdzového stavu nenariaďuje žiadnu povinnosť podrobiť sa testu a ani podstúpiť 10-dňovú karanténu. Podľa uznesenia vlády platí iba zákaz vychádzania spolu s výnimkami z tohto pravidla,“ konštatuje Š. Štarha.
Ľudia, ktorí sa podrobili pilotnému testovaniu v okresoch na Orave a v Bardejove počas uplynulého víkendu, môžu teraz využiť výnimky zo zákazu vychádzania, napríklad na cestu do práce, na nákup a podobne. „Bez testu sa obyvatelia dotknutých okresov tzv. ,nepohliʻ, pretože zákaz vychádzania platil v prvom rade. Či budú podobné podmienky platiť v najbližšom jednom či dvoch týždňoch pre celé územie Slovenska, nateraz nemôžeme záväzne potvrdiť,“ dodáva advokát.
Ako je s udeľovaním pokút do 1 000 eur v blokovom konaní a do 1 659 eur v správnom konaní? Z právneho hľadiska by malo podľa Š. Štarhu platiť, že ich nemožno uložiť za nepodrobenie sa antigénovému alebo RT-PCR testu, ale za porušenie zákazu vychádzania počas núdzového stavu a nedodržanie jeho podmienok, ktoré upravuje uznesenie vlády. E. Bárány sa v prípade uloženia pokuty odporúča obrátiť na advokáta.
V právnej istote sme za susedmi
Uvedeným problémom v praxi mohla vláda predísť, ak by sa na zhoršujúcu pandemickú situáciu včas, plánovite a poctivo pripravila, testovanie ponechala na dobrovoľnosť bez hrozby pokút a správala sa k svojim občanom tak zodpovedne, ako to požaduje od nich. V tom je rozdiel oproti iným vyspelým krajinám, kde majú s testovaním hoci menšieho rozsahu aké-také skúsenosti.
V zásade takmer všetky európske štáty riešia situáciu vyvolanú pandémiou priebežne. Súčasný stav s plošným testovaním na Slovensku podľa advokáta Š. Štarhu na jednej strane nie je právne neriešiteľný, no z pohľadu právnej istoty a predvídateľnosti zaostávame.
Ilustráciou môže byť podľa neho skutočnosť, že uznesenie vlády o zákaze vychádzania upravovalo jeho podmienky len do 1. novembra a len pár dní pred týmto termínom sa nevedelo, aký režim mal platiť v ďalších týždňoch.
„Z tlačových konferencií predsedu vlády a ministrov pritom už od konca minulého týždňa zbierame jednotlivé kúsky tejto mozaiky. Na konkrétny a finálny obraz plošného testovania a jeho podmienok si ale musíme počkať až po rokovaní vlády tento týždeň a prijatí uznesenia,“ uzatvára Štěpán Štarha.
V stredu vláda predĺžila obmedzenie pohybu na Slovensku až do 8. novembra. Ľudia, ktorí sa podľa slov premiéra zúčastnia na víkendovom celoplošnom testovaní a budú mať certifikát o negatívnom výsledku, prípadne výsledok PCR testu, budú môcť od pondelka žiť relatívne slobodne.
„Budú môcť ísť do obchodu či obuvi, potravín. Na rozdiel od tých ľudí, ktorí sa rozhodnú na test nejsť. Tým bude umožnené to, čo bolo doteraz umožnené, čiže viac-menej počas zákazu vychádzania,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii. Opäť však toto tvrdenie nemá oporu v legislatíve.
JUDr. Krajníková: Neexistuje právna – zákonná povinnosť dať sa testovať
Advokátka JUDr. Adriana Krajníková sa pre InfoVojnu vyjadrila s tým, že poukázala predovšetkým na Článok 2 odsek 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Celé stanovisko Dr. Krajníkovej:
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
§ 4 ods. 4 Zák. č. 576/2004 Z. z. Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (TU: “"Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak ( TU: “https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20160102?ucinnost=09.03.2020" l "paragraf-6.odsek-9" o "Odkaz na predpis alebo ustanovenie" § 6 ods. 9).
§ 192 ods. 1 Trestného zákona: Kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 192 ods. 4 Trestného zákona: Odňatím slobody na desať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 za krízovej situácie.
Neexistuje právna – zákonná povinnosť dať sa testovať.
Odber a testovanie biologického materiálu spadá do právnej otázky zdravotnej starostlivosti, ku ktorému zdravotnému výkonu sa vyžaduje Inforomovaný súhlas dotknutej osoby, alebo jej zákonného zástupcu. Odmietnutím dať súhlas sa tento (a ktorýkoľvek iný) zdravotný úkon nevykoná. A tu to končí.
Všetko ostatné je už o § 192 ods. 1 Tr. zákona, kedy v krízovej situácii hrozí až doživotie tomu, kto iného núti na nedobrovoľné testovanie, zneužívajúc jeho tieseň nepriaznivými osobnými pomermi, pod ktoré patrí aj strach dotknutej osoby zo straty zamestnania, pokút, nevzatia dieťaťa do školy, škôlky, uzavretia do karantény a pod.
Kto sa teda nechce testovať, nech odmietne. Je to inak aj nebezpečné pre zdravie človeka, na čo poukazuje tiež lekárska komora SR. V prípade postihov, sankcií, nátlaku a pod., kontaktujte advokátku JUDr. Adrianu Krajníkovú.
InfoVojnou medializovaný prípad nútenia zamestnancov Prievidzských pekární absolvovať test na Covid-19 zabral, firma sa za svoje konanie ospravedlnila
Zamestnancom firmy Prievidzské pekárne a cukrárne prišlo taktiež nariadenie, že sa musia dať pretestovať. Vedenie firmy po článku zverejnenom cez víkend na InfoVojne, mediálnom tlaku a na základe nespokojnej verejnosti prehodnotilo svoje nariadenie. Podľa vedenia firmy je nariadenie rozposlané zamestnancom výsledkom stresu a za jeho obsah sa zamestnancom ospravedlnilo.
„Predovšetkým chceme povedať, že nás celá záležitosť veľmi mrzí. Vedenie Prievidzských pekární a cukrární nikdy neuvažovalo o sankcionovaní svojich zamestnancov v súvislosti s ich dobrovoľným rozhodnutím o účasti alebo neúčasti na plošnom testovaní na COVID-19. Našich zamestnancov si vysoko vážime a snažíme sa mať čo najkorektnejšie vzájomné vzťahy. Uvedený list, ktorý nebol predstavenstvom schválený, je predovšetkým výsledkom veľkého stresu, ktorému sú už niekoľko mesiacov vedúci zamestnanci vystavení v súvislosti s prebiehajúcou pandémiou,“ uvádza vedenie spoločnosti a zdôrazňuje, že potravinárske firmy, a hlavne pekárne, ktoré musia zabezpečovať každodennú distribúciu čerstvých pekárenských výrobkov, sú pod obrovským tlakom.
Mimoriadne nároky na hygienické opatrenia, zabezpečenie dostatku zamestnancov pre výrobu a ich zdravotná spôsobilosť sú podľa nich pre každú potravinársku firmu prioritou a v súčasnej pandemickej situácii je ich zodpovednosť o to väčšia. „To však nič nemení na skutočnosti, že uvedený list bol po formálnej aj obsahovej stránke nešťastne napísaný. Chceme sa týmto našim zamestnancom ospravedlniť. Zároveň však si dovoľujeme všetkých našich zamestnancov vyzvať na to, aby sa plošného testovania zúčastnili a prispeli tak aj svojím zodpovedným prístupom k čo najskoršiemu potlačeniu šíriacej sa pandémie,“ uzavrela firma.
Volkswagen Slovakia sa odmietol vyjadriť k otázkam o protizákonnosti konania automobilky
Hovorkyňa spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucia Makayová na otázky InfoVojny, či si je firma vedomá porušovania Čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ako aj porušenia §192 ods. 1 a 4 Trestného zákona, ohľadne zákazu vstupu do budovy zamestnancom bez testu a vyžadovania testu na Covid-19, nechcela odpovedať. Hovorkyňa automobilky nechcela odpovedať ani na otázku týkajúcu sa možného prehodnotenia nariadenia spoločnosti, tak ako to urobila spoločnosť Prievidzské pekárne a cukrárne.
Článok aktualizujeme o stanovisko spoločnosti Blaguss Slovakia ...
