Vyhlásenia predstaviteľov Západu o vyzbrojení Ukrajiny jadrovými zbraňami sú podľa hovorcu Kremľa nezodpovedné a bez schopnosti, aby dokázali chápať realitu. Rusko medzitým potvrdilo ďalšie ukrajinské útoky na Kurskú oblasť americkými raketami ATACMS a prisľúbilo odvetu

26.11.2024 | 18:35
  8
Bývalý ruský prezident, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.

Za absolútne nezodpovedné označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medializované vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov, že na Západe sa diskutuje o vyzbrojení Ukrajiny jadrovými zbraňami. Reagoval tak na článok denníka New York Times z minulého týždňa, ktorý takúto možnosť spomínal.

NYT vo svojom článku odkazoval na neidentifikovaných západných predstaviteľov, ktorí naznačili, že končiaci americký prezident Joe Biden by mohol Ukrajine dodať jadrové zbrane ešte pred odchodom z Bieleho domu.

"Viacerí predstavitelia dokonca navrhli, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po rozpade Sovietskeho zväzu. To by bol okamžitý a obrovský odstrašujúci prostriedok. Takýto krok by však bol komplikovaný a mal by vážne dôsledky," napísal NYT.

"Sú to absolútne nezodpovedné argumenty ľudí, ktorí zle chápu realitu a necítia pri takýchto vyhláseniach ani kúsok zodpovednosti," reagoval Peskov na otázku k článku amerických novín. Podotkol ale, že vo všetkých prípadoch ide o anonymné vyjadrenia.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.

"Dodávka jadrových zbraní na Ukrajinu by bol šialený krok hraničiaci až s Bidenovou vlastizradou," reagovala americká republikánska kongresmanka Marjorie Taylor Greenová na správy zverejnené v denníku The New York Times.

Ukrajina zdedila jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa ich však vzdala výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré dostala od Spojených štátov, Británie i samotného Ruska. Jej zdedený jadrový arzenál patril k najväčším na svete.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri vyhlásil, že Kyjev nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane. Keďže ich ale nemá, vstup do NATO je podľa neho jediným spôsobom, ako môže odradiť Rusko.

V minulom týždni došlo vo viac než 1000 dní trvajúcej vojne k eskalácii na oboch stranách. Ukrajina prvýkrát s povolením Západu vypálila na Rusko americké a britské strely dlhého doletu. Moskva tvrdí, že v reakcii na tieto útoky vypálila novú hypersonickú raketu stredného doletu na východoukrajinské mesto Dnipro.

Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať šéfa Kremľa Vladimira Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje zoznam dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom.

Moskva by k takémuto kroku okrem iného mohla pristúpiť v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko.

Rusko v reakcii na ďalšie útoky americkými raketami ATACMS sľubuje odvetu

Ukrajinské ozbrojené sily za posledné tri dni uskutočnili dva údery raketami ATACMS dodanými USA na ciele v ruskej Kurskej oblasti. Uviedlo to v utorok ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram.

Podľa ruského rezortu ukrajinská armáda v sobotu 23. novembra zaútočila na pozície ruskej protiraketovej obrany v oblasti obce Lotarevka. Do útoku nasadila päť rakiet ATACMS - tri z nich boli zničené, ďalšie dve zasiahli svoj cieľ. V dôsledku útoku bola poškodená radarová stanica a zranený vojenský personál. Počet zranených ruské ministerstvo nespresnilo.

Druhý ukrajinský úder smeroval v pondelok 25. novembra na letisko Kursk-Vostočnyj pri obci Chalino. Použitých bolo osem rakiet ATACMS, pričom sedem sa podarilo zostreliť, jedna dosiahol svoj cieľ.

"Padajúce úlomky rakiet ľahko zranili dvoch vojakov, mierne poškodili infraštruktúrne zariadenia," uviedlo ruské ministerstvo obrany a pohrozilo Ukrajine bližšie nešpecifikovanými "odvetnými akciami".

Rezort zverejnil aj fotografie, údajne zachytávajúce úlomky rakiet, na ktorých vidno nápisy v anglickom jazyku.

AFP nemohla zábery okamžite overiť. Zároveň poznamenala, že Rusko len zriedkavo informuje o úspešných útokoch ukrajinských síl.

V polovici novembra západné médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu zasiahnuť raketami ATACMS ciele vo vnútrozemí Ruska. Biely dom túto informáciu oficiálne potvrdil 25. novembra.

Predpokladá sa, že ukrajinské ozbrojené sily prvýkrát zaútočili na ruskú pohraničnú oblasť raketami ATACMS 19. novembra. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom útoku bol vojenský objekt v Brianskej oblasti.

Rusko zareagovalo na prvý útok raketami ATACMS nasadením údajne novej hypersonickej rakety stredného doletu, ktorá môže byť vybavená jadrovými hlavicami.

 


Zdroj: hnonline.sk / pluska.sk / InfoVojna




Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti