Kremeľ v utorok vyhlásil, že vojna na Ukrajine bude pokračovať, dokým sa nenaplnia ciele stanovené ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to prostredníctvom rokovaní či vojenskými operáciami.
Ruský prezident Vladimir Putin v júni na stretnutí s ruskými diplomatmi vyhlásil, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov z Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, na ktoré si Moskva nárokuje a tvrdí, že tieto štyri regióny sú súčasťou Ruska.
"Špeciálna vojenská operácia sa skončí, keď dosiahneme všetky ciele, ktoré stanovil prezident a vrchný veliteľ," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom.
"Tieto ciele sa dajú dosiahnuť prostredníctvom špeciálnej vojenskej operácie alebo príslušných rokovaní," skonštatoval. Podľa jeho vyjadrení sa však v súčasnosti nevedú žiadne rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, keďže "ukrajinská strana ich odmieta".
Rusko je ale podľa slov šéfa spravodajskej služby SVR Sergeja Naryškina blízko k dosiahnutiu vojenských cieľov na Ukrajine a situácia na fronte Kyjevu nepraje, uviedli ruské tlačové agentúry. Štáty kolektívneho Západu podľa neho odmietajú pripustiť, že éra ich nespochybniteľnej nadvlády nad planétou sa definitívne blíži ku koncu.
Ukrajina územné ústupky odmieta a tvrdí, že akékoľvek mierové rozhovory by sa mali zakladať na jej desaťbodovom pláne, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských síl z jej územia a úplnú územnú celistvosť. Jej predstavitelia pripustili, že niektoré územia by sa mohli vrátiť skôr prostredníctvom diplomtických rokovaní ako vojenskými prostriedkami. Kyjev tiež trvá na tom, že členstvo v NATO je jediným spôsobom, ako zabrániť ďalšej agresii Ruska.
Rusko podľa agentpry Reuters aktuálne okupuje 18 percent územia Ukrajiny vrátane polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014, 80 percent Donbasu (Doneckej a Luhanskej oblasti), viac ako 70 percent Záporožskej a Chersonskej oblasti, ako aj necelé tri percentá Charkovskej oblasti a malú časť Mykolajivskej oblasti. Celkovo má pod kontrolou vyše 110 000 km2 ukrajinského územia.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok vyslovil za diplomatické urovnanie vojny, no zároveň predniesol aj myšlienku nasadenia zahraničných vojsk na Ukrajine, kým sa krajina stane členom NATO.
Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený diskusii o dohode o prímerí na Ukrajine so zvoleným šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, vylučuje však akékoľvek veľké územné ústupky a trvá na tom, aby sa Kyjev vzdal ambícií vstúpiť do NATO.
Zelenskyj na decembrovom stretnutí s európskymi partnermi plánuje otvoriť otázku prizvania Ukrajiny do NATO. Zároveň sa bude venovať téme bezpečnostných záruk, kým k prizvaniu dôjde, uviedol v utorok zástupca vedúceho úradu prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva.
Ukrajina oznámila plánované stretnutie v pondelok a uviedla, že pomôže koordinovať spoločný postoj a zabezpečí, aby mal Kyjev silnú pozíciu pre prípadné rokovania a bojové operácie. "Jednou z tém programu stretnutia bude určite získanie ponuky na členstvo v NATO a otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu až do jej vstupu do Aliancie," upresnil Žovkva. Podľa jeho vyjadrenia sa bude rokovať aj o vojenskej pomoci Ukrajine.
Tieto záležitosti sa preberali aj na trojstrannom víkendovom stretnutí Zelenského s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.
"Je absolútne zrejmé, že členstvo Ukrajiny v NATO je zatiaľ nedosiahnuteľné pre pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine... A preto dnes... potrebujeme primerané záruky našej bezpečnosti pred tým, ako vstúpime do NATO," dodal Žovkva.
Zdroj: pluska.sk / hnonline.sk / InfoVojna
