Americkí a európski predstavitelia si boli dlho vedomí vysokého rizika konfliktu vyplývajúceho z ambícií Kyjeva v rámci NATO, odhalili v pondelok Wikileaks. S odvolaním sa na množstvo získaných dokumentov vydavateľstvo podrobne opísalo, ako Washington hľadal spôsoby, ako prekonať odpor niektorých krajín voči tejto myšlienke napriek varovaniam západných vyslancov.
Moskva opakovane varovala diplomatov, že vstup Ukrajiny do bloku pod vedením USA by mohol vyvolať občiansku vojnu alebo destabilizovať celý región, čo by Rusko prinútilo urobiť rozhodnutie, ktorému „nechce čeliť“, uvádza sa v 24-minútovom videozázname, ktorý organizácia WikiLeaks 24. februára 2025 zverejnila na sieti X.
VEDELI VŠETKO: Čo WikiLeaks odhaľuje o príprave vojny na Ukrajine:
THEY KNEW ALL ALONG: What WikiLeaks reveals about the lead-up to the Ukraine War (@acTVismMunich) pic.twitter.com/St49lSmnND
— WikiLeaks (@wikileaks) February 24, 2025
Organizácia tiež citovala telegram z februára 2008 od vtedajšieho veľvyslanca USA v Moskve Williama Burnsa, ktorý varoval, že Rusko považuje rozširovanie NATO za bezpečnostnú hrozbu.
„Rusko nielenže vníma obkľúčenie a snahy o oslabenie ruského vplyvu v regióne, ale obáva sa aj nepredvídateľných a nekontrolovateľných dôsledkov, ktoré by mohli vážne ovplyvniť ruské bezpečnostné záujmy,“ napísal.
Tento pocit v tom čase zdieľali aj niektorí spojenci NATO v Európe, vyplýva z ďalšieho dokumentu. V telegrame z roku 2005, ktorý dokumentuje stretnutie medzi vtedajším námestníkom amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Danielom Friedom a niekoľkými vysokopostavenými francúzskymi predstaviteľmi, sa uvádza, že Paríž sa obáva, že ukrajinská trajektória NATO vyvolá na európskom kontinente ozbrojený konflikt.
„Ak v Európe zostal jeden potenciálny dôvod na vojnu, je to Ukrajina,“ uvádza sa v dokumente, ktorý cituje francúzskeho prezidentského diplomatického poradcu Mauricea Gourdaulta-Montagneho. Ten upozornil, že USA a ich spojenci zasahujú do „kľúčovej zóny záujmov“ Ruska, čo by mohlo vyvolať silnú reakciu.
Fried vtedy uznal, že na Ukrajine chýba národný konsenzus o členstve v NATO, ale odmietol obavy z násilného vnútorného rozkolu alebo reakcie Ruska.
Podľa telegramu Burnsovho nástupcu na poste amerického veľvyslanca v Moskve - Johna Beyrleho zo septembra 2009 Washington napriek opakovaným varovaniam stále presadzoval vstup Ukrajiny a mal v úmysle „zámerne, ale potichu presadzovať západnú integráciu a rozširovanie NATO“, pričom „rozhodne“ nesúhlasil s Ruskom.
Rusko neustále uvádzalo snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a perspektívu, že sa v susednom štáte objaví vojenská infraštruktúra bloku, ako jeden z hlavných dôvodov konfliktu. Moskva ho tiež opakovane označila za „zástupnú vojnu“ proti Rusku, ktorú Západ vedie prostredníctvom Ukrajiny.
Poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN, zverejnenom 24. februára 2025, vyhlásil, že „vojna na Ukrajine bola vyprovokovaná, nie však vinou Ruska.“ Steve Witkoff taktiež zdôraznil, že pred spustením ruskej špeciálnej vojenskej operácie sa veľa hovorilo o vstupe Ukrajiny do NATO, čo pre Rusko predstavovalo existenčnú hrozbu a preto reagovalo tak, ako reagovalo.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
