Videozáznam, ktorý zverejnila televízia RT Balkan, zachytáva moment, keď sa protest Srbov v severnom Kosove zmenil na bitku medzi demonštrantmi a kosovskými silami NATO (KFOR).
Protestujúci sa v pondelok ráno stretli s vojakmi KFOR pred radnicou v meste Zvecan, kde sa mal po voľbách bojkotovaných srbskou väčšinou v meste ujať funkcie novozvolený starosta z radov etnických Albáncov.
Zabránila im v tom kosovská poriadková polícia, ktorú tvoria v drvivej väčšine kosovskí Albánci, a to za použitia slzotvorného plynu. Polícia uviedla, že len reagovala na pokus demonštrantov prelomiť bezpečnostný kordón okolo budovy.
Do stretov medzi políciou a demonštrantmi sa zapojili tiež vojaci jednotiek KFOR, ktorí sa snažili najskôr obe skupiny oddeliť a potom zasiahli proti demonštrantom, píše agentúra AFP. Podľa nej v Zvečanoch zasahovali hlavne vojaci z Poľska a Maďarska. Podľa zdrojov agentúry ANSA bolo dnes pri strete zranených 41 vojakov KFOR, z ktorých bolo 11 Talianov.
Na videozázname je vidieť dve skupiny protestujúcich, ktoré pokojne sedia v blízkosti vojakov, jedna bezprostredne pred kamerou a druhá ďalej. Zo smeru druhej skupiny zaznie hlasný výbuch, po ktorom nasledujú podobné rany. Sily NATO hádžu do davu slzotvorný plyn, ktorý odpovedá hádzaním kameňov na vojakov.
Reportér RT Balkan na mieste uviedol, že príslušníci vojenskej mierovej misie KFOR pod taktovkou NATO vyprovokovali zrážky tým, že vypálili prvý omračujúci granát, ale zo záberov to nie je hneď zrejmé.
V neďalekej Mitrovici bolo so zraneniami hospitalizovaných približne 50 demonštrantov a dvaja boli hospitalizovaní na pohotovosti, uviedla RT Balkan. Pri šarvátke bolo zranených 25 vojakov KFOR, oznámili mierové sily vo vyhlásení.
Napätie v severnom Kosove pretrváva od apríla, keď srbská väčšina v regióne bojkotovala voľby podporované etnicky albánskou správou v Prištine. Kosovské úrady považovali výsledky volieb, v ktorých zvíťazili štyria etnickí Albánci, za legitímne napriek tomu, že volebná účasť bola nižšia ako 4 %.
Západní predstavitelia po pondelňajších potýčkach NATO obvinili srbských demonštrantov z podnecovania násilia. Srbský prezident Aleksandar Vučič obvinil kosovského premiéra Albina Kurtiho z pokusu "vyprovokovať veľký konflikt medzi Srbmi a NATO" a varoval, že Srbsko "nedovolí pogrom ani zabíjanie svojich ľudí".
NATO ešte pred incidentom v sobotu vyzvalo Kosovo, aby zmiernilo napätie so Srbskom. Urobilo tak deň po tom, ako srbské ozbrojené sily zaujali stav plnej bojovej pohotovosti a presunuli sa bližšie k hraniciam s Kosovom v reakcii na zrážky medzi demonštrantami a políciou v kosovských obciach.
"Naliehavo žiadame orgány v Kosove, aby okamžite deeskalovali (napätie), a vyzývame všetky strany, aby situáciu vyriešili prostredníctvom dialógu," uviedla v príspevku na Twitteri hovorkyňa NATO Oana Lungescuová.
Hovorkyňa zároveň dodala, že vojenská mierová misia Severoatlantickej aliancie v Kosove (KFOR), ktorá pozostáva z približne 3,800 vojakov, bude situáciu pozorne sledovať.
K zrážkam v Kosove došlo v v piatok po tom, čo tamojšia vláda nasadila políciu na dosadenie novozvolených albánskych starostov do úradov v etnicky srbských oblastiach na severe krajiny.
Davy demonštrantov sa dosadeniam snažili zabrániť. Kosovský premiér Albin Kurti postup polície pri sprevádzaní týchto starostov na úrady obhajoval.
V meste Leposavić, kde americké jednotky z misie KFOR kontrolovali budovu radnice, demonštranti hádzali vajíčka na auto, ktoré vlastní nový albánsky starosta.
Srbský prezident Aleksandar Vučić kvôli protestom uviedol armádu do bojovej pohotovosti a nariadil vojenským jednotkám, aby sa presunuli bližšie k hraniciam s Kosovom. Šéf americkej diplomacie Antony Blinken uviedol, že kroky Kosova "prudko a zbytočne vystupňovali napätie", čo podľa neho sťažuje normalizáciu vzťahov so Srbskom.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v pondelok vyhlásil, že sa Srbi domáhajú na severe Kosova len svojich práv. Podľa Moskvy, ktorá je spojencom Srbska, v oblasti existuje "veľká hrozba". Kosovský premiér Albin Kurti kritiku odmietol s tým, že noví starostovia budú pracovať v prospech všetkých obyvateľov.
Zástupcovia Srbov rezignovali na funkcie v samospráve vlani v novembri a bojkotovali aprílové komunálne voľby. Tých sa zúčastnili menej ako štyri percentá voličov, ktorí hlasovali predovšetkým za celoštátne kosovské strany. Volebné úrady platnosť volieb potvrdili, následkom čoho sa starostami stali politici z radov albánskych strán. Zástupcovia srbskej menšiny sa s vládou v Prištine dlhodobo sporia o vytvorenie zväzku miest na severe Kosova, kde majú väčšinu práve etnickí Srbi.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Belehrad ho stále pokladá za svoju provinciu. V Kosove žije približne 120.000 Srbov, mnohí z nich v štyroch severných okresoch, ktoré majú spoločnú hranicu so Srbskom. Etnickí Albánci tvoria viac ako 90 percent obyvateľstva Kosova, Srbi tvoria väčšinu len v severnej oblasti krajiny.
Pokus o Majdan v Srbsku
Zatiaľ čo albánski separatisti v Kosove usporadúvajú provokácie, v Čiernej Hore pokračujú vojenské cvičenia Armády Čiernej Hory a NATO, na ktorých sa zúčastňujú americké a chorvátske jednotky a cvičenia sa konajú v obciach Pljevlja a Zabljak na severe Čiernej Hory pozdĺž hranice so Srbskom. Píše vo svojom článku Vedran Tadič, zo srbskej redakcie News Front.
Preto podľa neho vyvstáva otázka: ako dlho môže Vučič hrať úlohu Janukoviča a sedieť na dvoch stoličkách? Sú udalosti v Kosove a Čiernej Hore signálom zo Západu, že Srbsko by malo zaviesť sankcie proti Rusku, o ktoré európski a americkí predstavitelia dennodenne žiadajú? Je toto súčasné víťazstvo nad prozápadnou opozíciou dôkazom toho, že Západ chápe, že opozícia sa pre nich stala zbytočnou a použijú iné spôsoby nátlaku na Srbsko?
Sankcie voči Rusku Vučič stále neuvaľuje, deklaratívne sa zasadzuje za vojenskú neutralitu, hoci sa hovorí, že v blízkej budúcnosti sa môžu uskutočniť vojenské cvičenia srbskej armády a NATO, konštatuje Tadič.
Preto sa podľa neho natíska otázka, či má srbská vláda silu vzoprieť sa Západu, ktorý sa v súčasnosti snaží destabilizovať každú krajinu, ktorá je spojencom Ruska. Ako ďalej pripomína, Vučič sa dostal k moci s pomocou Západu, a že nikdy neočistil od prozápadných kádrov štátny aparát, najmä armádu, políciu a služby od bývalého režimu.
Vučič dňa 26. mája usporiadal veľké zhromaždenie v centre Belehradu pred asi 100-tisíc ľuďmi, na ktorom vyhlásil, že svoju zahraničnú politiku meniť nebude, neuznal Kosovo a nasledujúci deň odstúpil z funkcie prezidenta vládnucej „Srbskej pokrokovej strany“, ktorým sa stal minister obrany Miloš Vučević. Srbský prezident oznámil, že členom strany zostane. Zároveň avizoval vytvorenie „Národného bloku za záchranu Srbska“.
Po 19. máji, keď sa konal opozičný míting a keď jeden z opozičných predstaviteľov a ukrajinský lobista Čedomir Stojković ohlásil začiatok Majdanu 27. mája, sa našťastie nič nestalo. Opozícia zhromaždila niekoľko tisíc podporovateľov, predniesla politické prejavy a rozišla sa. Aj toto zhromaždenie sa konalo pod heslom „Srbsko proti násiliu“. Majdan sa v Belehrade nekonal, ale dôvod na optimizmus nie je, skonštatoval Tadič.
Zdroj: rt.com / topky.sk / hnonline.sk / InfoVojna
