V Nemecku sa v stredu 6. novembra 2024 rozpadla vládna koalícia. Kancelár Olaf Scholz oznámil, že požiadal prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera o odvolanie ministra financií Christiana Lindnera, ktorý je predsedom najmenšej koaličnej strany FDP. Oznámil to v stredu hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.
Strana FDP potom uviedla, že z vlády stiahne všetkých svojich ministrov.
Scholz uviedol, že Lindnera odvolal, aby "zabránil poškodeniu našej krajiny". "Potrebujeme efektívnu vládu, ktorá bude mať moc prijímať potrebné rozhodnutia pre našu krajinu," zdôraznil. Lindnera obvinil z toho, že namiesto hľadania kompromisov v záujme občanov "sa zameriava na vlastnú klientelu". Podľa vlastných slov mu už nedôveruje, čo znemožňuje ďalšiu spoluprácu.
Spolkový kancelár tiež informoval, že na 15. januára budúceho roka zvolá parlamentné hlasovanie o dôvere svojej vláde. Prípadné predčasné voľby by sa podľa jeho slov mohli uskutočniť do konca marca 2025.
K odvolaniu ministra došlo v čase nezhôd v trojkoalícii zloženej zo Scholzových sociálnych demokratov (SPD), podnikateľsky orientovaných liberálov (FDP) a Zelených, ktorá je hlboko rozdelená v otázke ekonomického smerovania krajiny.
Zástupcovia nemeckej koalície sa pokúšali nájsť východisko z hlbokej krízy, do ktorej sa vláda dostala predovšetkým pre nezhody ohľadom finančnej a hospodárskej politiky. Lindner nakoniec navrhol usporiadať predčasné voľby, do ktorých by FDP bola ochotná v koaličnom vládnutí pokračovať.
Tieto rozdiely vyšli najavo po tom, čo bol minulý týždeň zverejnený programový dokument ministra financií Lindnera. Dokument, ktorý podľa Lindnera nebol určený na publikáciu, požaduje zásadnú "zmenu orientácie" hospodárskej politiky Scholzovej vlády.
Sociálny demokrat Scholz to odmietol a Lindnera zbavil funkcie ministra financií. V prejave po rokovaniach potom kancelár povedal, že Lindner koná egoisticky, ide mu len o svoju stranícku klientelu, a stratil preto Scholzovu dôveru.
FDP po následnom rokovaní oznámila, že z vlády stiahne aj zvyšných troch svojich ministrov. Tými sú minister dopravy Volker Wissing, minister spravodlivosti Marco Buschmann a ministerka vzdelania a výskumu Bettina Starková-watzingerová. Trojkoalícia sa týmto krokom definitívne rozpadla.
Podľa nemeckej ústavy môže kancelár požiadať Spolkový snem o dôveru, keď sa chce uistiť, či má naďalej podporu dostatočného počtu poslancov. Očakáva sa, že ju po dnešnom rozpade koalície nedostane. V takom prípade bude môcť prezident na kancelárovu žiadosť počas nasledujúcich 21 dní Spolkový snem rozpustiť. Podľa ústavy nasledujú predčasné voľby. V riadnom termíne sa mali konať až 28. septembra.
Scholz v prejave tiež uviedol, že sa s vicekancelárom a ministrom hospodárstva Robertom Habeckom za Zelených zhodol, že Nemecko potrebuje mať rýchlo jasno o ďalšom politickom kurze.
Dôvodom je podľa neho aj rad výziev, ktorým krajina čelí, vrátane ruskej vojny proti Ukrajine či novozvolenia Donalda Trumpa americkým prezidentom.
Lindner vo vyhlásení Scholze obvinil, že koniec vládnej koalície bol "vykalkulovaný" a kancelár ho mal pripravený už pred večerným rokovaním. Svedčí o tom podľa neho aj "presne pripravené vyhlásenie", ktoré predniesol Scholz pred novinármi krátko po konci rokovania.
Lindner povedal, že sociálni demokrati a Zelení ani neuvažovali o návrhoch, ktoré na rokovanie priniesol. Scholz mu údajne namiesto toho kládol ultimáta vrátane toho, aby bola prerušená platnosť takzvanej dlhovej brzdy. Lindner je dlhodobo známy ako tvrdý zástanca tohto ústavného opatrenia, ktoré bráni príliš rýchlemu zadlžovaniu krajiny. O návrhu "usporiadane" dospieť k predčasným voľbám Scholz podľa Lindnera nechcel ani počuť.
Ministri za stranu Zelených, vicekancelár a minister hospodárstva Habeck a ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, na tlačovej konferencii uviedli, že členovia ich strany zostanú v úradoch do predčasných volieb. Habeck sľúbil, že napriek situácii Nemecko bude plniť svoje medzinárodné záväzky.
Podľa neho však nebol koniec koaličnej vlády neodvratný. Baerbocková zdôraznila, že aj kvôli zvoleniu Trumpa americkým prezidentom je potrebné ďalej podporovať Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej invázii. USA a Nemecko boli doteraz dvoma najväčšími podporovateľmi Ukrajiny v obrane proti ruskej agresii.
Podľa predsedu opozičnej Kresťansko-sociálnej únie a bavorského premiéra Markusa Södera by sa predčasné voľby mali konať skôr ako v marci. "Nesmieme strácať čas," uviedol na sieti X a Scholze vyzval, aby požiadal Spolkový snem o vyslovenie dôvery okamžite, nie až v januári.
Rozpad vládnej koalície privítala opozičná strana Alternatíva pre Nemecko. Označila ho za "oslobodenie" Nemecka, ktoré teraz podľa spolupredsedov strany Alice Weidelovej a Tina Chrupally potrebuje "nový politický začiatok", ktorý by vyviedol krajinu z krízy.
Taktiež Sahra Wagenknechtová, spolupredsedníčka opozičnej strany BSW, koniec vládnej koalície privítala.
Vláda podľa Scholza do Vianoc Spolkovému snemu predloží všetky návrhy zákonov, ktorých schválenie neznesie odklad. K nim podľa neho patria okrem iného opatrenia na podporu priemyslu či návrhy zákonov v oblasti migrácie.
Scholz tiež avizoval, že sa spojí s predsedom opozičnej Kresťanskodemokratickej únie Friedrichom Merzom, aby mu ponúkol "konštruktívnu spoluprácu" zameranú na posilnenie hospodárstva a obrany. Merz je kandidátom konzervatívnej únie CDU/CSU na budúceho kancelára.
Tlačový brífing nemeckého kancelára:
Zdroj: tvnoviny.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna
