Po Varíne čelí generálnej prokuratúre kvôli názvom ulíc už aj Dolný Kubín. Tentoraz je v hľadáčiku prokurátora kontroverzný biskup Ján Vojtaššák a nielen on. Mestskí poslanci protestu nevyhoveli. Mesto sa preto zrejme žalobe nevyhne, informuje portál televízie TA3
Minulý november Dolný Kubín odstránil dĺžeň z ulice Janoškova. Chceli tak len opraviť gramatickú chybu. To ale ešte poslanci netušili, čo príde.
“Keďže sme boli presvedčení, že my žiadne nové ulice neustanovujeme, len opravujeme chybu v písaní, tak nás veľmi prekvapilo, keď nám prišlo toto podanie od generálnej prokuratúry,” povedal Ján Prílepok, primátor mesta Dolný Kubín.
Viac vo videu:
To sa týkalo celkom iného názvu. Generálna prokuratúra vníma všeobecné záväzné nariadenie ako protizákonné. Problémom nie je síce dĺžeň, ale biskup Ján Vojtaššák, respektíve námestie, ktoré je po ňom pomenované.
“Ústav pamäti národa povedal, že táto osoba bola v rokoch 39 až 45 predstaviteľ režimu založeného na fašistickej alebo nacistickej ideológii. Toto je konštatovanie Ústavu pamäti národa, ja som to len porovnal s aktuálne platným zákonom a zistil som, že tam je rozpor a podal som protest,” povedal Peter Mihál, prokurátor generálnej prokuratúry.
Spišská diecéza sa Biskupa zastala
Naopak biskupa sa prišla zastať Spišská diecéza. Poukazuje hlavne na fakt, že bol úplne rehabilitovaný a aktuálne ho v Ríme blahorečia.
“Vatikán má objektívne informácie, čo sa týka Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka a tieto informácie, ktoré sú postavené na štúdiách historikov a hlavne na dokumentoch, ktoré sa nachádzajú v archívoch sú predmetom skúmania v Ríme počas rímskej fázy, ktorá práve teraz prebieha,” vyjadril sa postulátor Peter Jurčaga.
Okrem právneho rozmeru je tu aj morálny
Biskupovo meno sa odstraňovať zatiaľ nebude. Poslanci prokurátorovi nevyhoveli. Stotožnil sa s ním len jeden, advokát Ondrej Bukna, ktorý okrem právneho rozmeru vidí aj morálny.
“Nezatracujem ho, ten nejaký prípadný príspevok k tomu ako fungovala cirkev a tak ďalej, ja to nezatracujem, ale nejakých kritických okamihoch urobil rozhodnutia, ktoré podľa mňa nie sú zlučiteľné s tým, aby mal svoj ulicu v meste,” povedal poslanec mesta Dolný Kubín Ondrej Bukna.
Prokuratúra spochybňuje aj ďalšie ulice Generála Svobodu a Šmidkeho. To sa nepáči ľuďom, ktorí tam žijú.
“Zasa všetky doklady a všetko meniť, no sú normálni? A nahlasovať zmeny adresy kde kadiaľ, čo nebude ani jednoduché, tak sa mi to celkom nevidí,” vyjadrili sa obyvatelia mesta.
Mesto môže čeliť žalobe
To už majú za sebou obyvatelia spornej ulice vo Varíne. Tam prokurátor uspel, až po rozhodnutí Správneho súdu.
„Sme spokojní, že mesto alebo samospráva koná v súlade so zákonom, a to je naším primárnym cieľom,“ dodal prokurátor Mihál.
Dolný Kubín zrejme čaká rovnaký osud, teda žaloba zo strany generálnej prokuratúry. Lenže po biskupovi Vojtaššákovi sú pomenované viaceré ulice na celej Orave a nie len tam.
Šimečkov dedo písal o Vojtaššákovi ako o špiónovi z Vatikánu, podnecovateľovi vojny a zradcovi ľudu
Bývalý minister spravodlivosti SR a dlhoročný sudca JUDr. Štefan Harabin nedávno poukázal na fakt, že starý otec súčasného predsedu PS Michala Šimečku a otec jeho matky - Eduard Friš ako šéfredaktor komunistického denníka Pravda v 50. rokoch 20. storočia dôkladne pokrýval politický proces s biskupom Vojtaššákom a písal o ňom ako o špiónovi z Vatikánu, podnecovateľovi vojny a zradcovi ľudu. Jeho články s názvami ako „Vysokoškoláci žiadajú prísny trest“, alebo „Pracujúci za prísne potrestanie zradcov a špiónov v biskupských rúchach“ zaznamenávajú stanoviská zamestnancov rôznych závodov, ktorí žiadajú pre biskupa najprísnejšie potrestanie.
"Ako vidieť, Friš sa, stotožnil s obžalobou ešte pred súdnym dokazovaním údajnej zločineckej činnosti. V deň zverejnia rozsudku vyšiel v PRAVDE aj redakčný úvodník „Súd ľudu“, v ktorom Šimečkov ded Friš víta „prísny a spravodlivý trest a rozsudok Štátneho súdu nazýva "opravdivým verdiktom ľudu“. Ak dnes počúvate heslá o ruských agentoch, vlastizrade, vyzvedačstve a podporovateľoch Putinovej vojny od Eurokomsomolca Šimečku, tak viete po kom to zdedil," uviedol Harabin.
Viac v článku TU.
Vojtaššák bol iniciátor žiadosti pápežovi, aby Sedembolestná Panna Mária sa stala patrónkou Slovenska a informoval Tisa aj o zverstvách páchaných na židoch
Katolíci na Slovensku si každoročne dňa 15. septembra pripomínajú sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412, keď sa spomenul na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Jej národnou svätyňou sa stal chrám v Šaštíne, ktorého dejiny siahajú do roku 1564.
Písomnú žiadosť, aby sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska, sformulovali slovenskí biskupi na čele s Jánom Vojtaššákom. Duchovní predstavitelia poslali svoju prosbu priamo do Vatikánu pápežovi Piovi XI. Hlava katolíckej cirkvi povolila dekrétom "Celebre apud Slovachiae gentem" z 22. apríla 1927 používať invokáciu po litániách "Oroduj za nás, Matka Sedembolestná", čím sa potvrdila tradícia Slovákov uctievať ako svoju patrónku Sedembolestnú Pannu Máriu.
V novembri 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom "Quam pulchram" potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. O dva roky nato riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku Slovenska. Sochu Sedembolestnej Panny Márie 1. júla 1995 korunoval pápež Ján Pavol II.
Každoročne sa tisícky pútnikov pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie schádzajú v Šaštíne na národnej púti.
Viac v článku TU.
Keď sa prezident Slovenského štátu Jozef Tiso prostredníctvom spišského biskupa Jána Vojtaššáka dozvedel, že vysídlení slovenskí židia počas 2. svetovej vojny hynú v koncentračných táboroch, vyhlásil: "Od tejto hodiny ani jeden žid neopustí Slovenskú republiku". A ani neopustil. Okamžite boli zastavené všetky transporty židov zo Slovenska. Katolícki biskupi na čele s Jozefom Tisom vydali pastiersky list na záchranu židovských spoluobčanov, ktorý sa čítal vo všetkých katolíckych kostoloch a bol uverejnený aj v Katolíckych novinách.
Viac v článku TU.
Vojtaššák patril medzi prvých biskupov vysvätených po vzniku Československej republiky v roku 1918. V decembri 1920 ho vymenovali a vo februári 1921 vysvätili za spišského biskupa. Od roku 1921 bol spišským diecéznym biskupom. Za jeho pôsobenia došlo k rozšíreniu kňazského seminára a učiteľského ústavu.
Po vzniku tzv. Slovenského štátu v roku 1939 bol podpredsedom Štátnej rady, kde oficiálne zastupoval rímskokatolícku cirkev.
Pre štátnu moc po roku 1945 patril medzi nepohodlných. Prvýkrát Jána Vojtaššáka zatkli v máji 1945 a väznili v Bratislave. Žiadosť československej vlády, aby bol pozbavený úradu diecézneho biskupa, Vatikán zamietol. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, v novembri toho istého roku ho deportovali do Prahy-Ruzyně.
Dňa 15. januára 1951 ho v Bratislave odsúdili na 24 rokov väzenia a ďalšie tresty (finančná pokuta, konfiškácia majetku, strata občianskych práv) za úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo.
Po amnestii 5. októbra 1963 žil krátko v Oravskej Lesnej a potom v Senohraboch pri Prahe. Zomrel 4. augusta 1965 v Říčanoch pri Prahe vo veku 85 rokov.
Pochovali ho v rodnej obci Zákamenné. Jeho telesné pozostatky uložili 11. novembra 2001 v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
Svoj takmer 90 ročný život prežil Boží sluha biskup Ján Vojtaššák v pohnutej dobe poznačenej vojnami a zmenami režimov. V každom čase neohrozene obraňoval základné práva Katolíckej cirkvi a slovenského národa. Preto sa stal tŕňom v oku neprajníkov Cirkvi a národa. Komunistický režim ho v roku 1951 už ako 73 ročného starčeka odsúdil na 24 rokov väzenia.
Vo väzení a nútenej izolácii sa trápil 15 rokov. Propaganda ho sústavne diskreditovala, potupovala a znevažovala. To otvorilo priestor jeho jednostrannej kritike, ktorá deformovala a v mnohom až do súčasnosti deformuje obraz biskupa.
Ján Vojtaššák zomrel v povesti svätosti a dodnes k nemu veriaci nielen zo Spišskej diecézy, ale aj z celého Slovenska prechovávajú veľkú úctu. V roku 1990 bol úplne rehabilitovaný zo všetkých vykonštruovaných obvinení. V roku 1996 začala Spišská diecéza proces jeho blahorečenia. Od októbra 2019 pokračuje proces blahorečenia rímskou fázou.
Viac v dokumentárnom filme TV LUX o Jánovi Vojtaššákovi:
Svedectvo o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi (hovorí kňaz Štefan Mordel v roku 1990):
Zdroj: InfoVojna / ta3.com / skspravy.sk
