Povodne, ktoré minulý týždeň zasiahli Spojené arabské emiráty (SAE), zaplavili diaľnice, zničili tisíce domov a zastavili prevádzku jedného z najrušnejších letísk na svete. V niektorých častiach SAE spadlo za niekoľko dní až 25 cm dažďových zrážok. Pritom ročný priemer zrážok v tejto krajine je menej ako 20 cm.
Niektorí odborníci pripisujú extrémne zrážky zámernej manipulácii s počasím.
Dlhá história infikácie oblakov a možné súvislosti s ďalšími povodňami
Nebolo by to prvýkrát, kedy infikácia oblakov mohla byť príčinou katastrofálnych povodní. Spomeňme si na povodne v anglickom Lynmouthe v roku 1952 alebo v austrálskej Tasmánii v roku 2016. V oboch prípadoch oficiálne dokumenty dokazujú, že mraky boli pred povodňami skutočne „naočkované“ lietadlami.
Infikácia oblakov má dlhú históriu. Už koncom 30. rokov minulého storočia Irving Langmuir, laureát Nobelovej ceny za chémiu, odporučil americkej vláde, aby sa touto metódou zaoberala, pretože má podľa neho obrovský potenciál.
„Pokiaľ ide o uvoľnenú energiu, 30 miligramov jodidu strieborného môže za optimálnych podmienok vyprodukovať energiu zodpovedajúcu výbuchu jednej atómovej bomby,“ spomínal denník Charleston Daily Mail v článku z roku 1950.
Langmuir sa stal členom vedeckého tímu, ktorý v spolupráci s americkou spoločnosťou General Electric v roku 1947 zahájil vládny projekt Cirrus. Zámerom tohto projektu bolo manipulovať s počasím práve pomocou infikácie oblakov.
A je všeobecne známe, že Spojené arabské emiráty túto metódu s cieľom vyvolať pravidelné zrážky používajú.
Infikácia oblakov v Spojených arabských emirátoch
Podľa nedávno zverejnej reportáže na internetovom serveri idnes.cz, Spojené arabské emiráty od roku 2001 venujú infikovaniu oblakov približne 1 000 hodín ročne. Lietadlá vypúšťajú jodid strieborný alebo chlorid sodný pokrytý oxidom titaničitým.
Oxid titaničitý podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí mimochodom do skupiny možných karcinogénov.
Chemické častice, ktoré sa vstrekujú do oblakov, kondenzujú vodnú paru vo forme ľadových kryštálikov a na zem padajú ako kvapky dažďa.
Samozrejme vyvstáva otázka, či k infikácii oblakov došlo aj počas búrky, ktorá napáchala toľko škôd v Spojených arabských emirátoch.
Úrady najprv infikáciu oblakov potvrdili, neskôr ju popreli
Dr. Ahmed Habib, meteorológ z Národného centra pre meteorológiu SAE (NCM), pre agentúru Bloomberg uviedol, že lietadlá v pondelok a utorok skutočne vzlietli s cieľom využiť priaznivé formácie mrakov. V stredu potom NCM oznámilo, že k infikácii oblakov došlo len v nedeľu a pondelok.
Pre CNBC však NCM uviedlo, že „k žiadnej infikácii oblakov pred alebo počas búrky nedošlo“.
Odborníci sa nezhodujú
Maarten Ambaum, profesor z University of Reading, si nemyslí, že by infikácia oblakov v Emirátoch spôsobila povodne.
„Infikácia oblakov, určite v Emirátoch, sa používa pri oblakoch, ktoré za normálnych okolností nevyprodukujú dážď… Za normálnych podmienok by ste takúto búrku nespôsobili,“ povedal Ambaum.
Na druhej strane Johan Jaques, hlavný meteorológ spoločnosti Kisters zaoberajúci sa environmentálnymi technológiami, pre časopis Newsweek uviedol, že „vždy, keď zasahujeme do prirodzených zrážkových procesov, vyvoláme reťaz udalostí, nad ktorými nemáme úplnú kontrolu“.
Jaques pokračoval: „Povodne v Dubaji sú veľkým varovaním pred nepredvídateľnými dôsledkami, ktoré môžu nastať, keď používame technológie na zmenu počasia.“
V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že Spojené arabské emiráty nepoužívajú na ovplyvňovanie počasia len metódu infikácie oblakov. Povodne mohli spôsobiť aj laserové drony.
Laserové drony a možnosť výskytu povodní
Laserové drony sa v Spojených arabských emirátoch podľa agentúr CBS News a Forbes používajú už niekoľko rokov. Drony vystreľujú do oblakov elektrický výboj, okolo ktorého sa zhlukujú dažďové kvapky. Tie sa za optimálnych atmosférických podmienok môžu premeniť na dážď.
NCM v roku 2021 zverejnilo dve videá silného dažďa (tu a tu), ktoré mali podľa Business Insider preukázať a demonštrovať účinnosť laserových dronov pri vyvolávaní zrážok.
Vo vyjadreniach pre Business Insider kritici varujú, že technológia využívajúca na ovplyvňovanie počasia laserové drony by mohla v budúcnosti spôsobiť rozsiahle záplavy.
Zámerné ovplyvňovanie počasia – čo kedysi zaváňalo konšpiráciou, leží teraz na stole zákonodarcov
Rôzne vlády, Európska únia a Organizácia Spojených národov sú čoraz viac naklonené tomu, aby lietadlá vypúšťali do atmosféry desiatky miliónov ton rôznych chemických látok (navrhujú sa oxidy síry alebo oxidy hliníka) s cieľom znížiť globálnu teplotu. Táto stratégia má odborný názov riadenie slnečného žiarenia (Solar Radiation Management – SRM).
„Jednohlasne navrhujeme, aby sa vypúšťanie aerosólov do stratosféry začlenilo do systému jej regulácie,“ napísali odborníci z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) v správe z roku 2023.
Vedci sa domnievajú, že aerosóly v rámci riadenia slnečného žiarenia by boli schopné odrážať slnečné žiarenie späť do vesmíru. Podobne ako prach zo sopečných erupcií, tieto chemické látky by mohli spôsobiť ochladenie planéty. Spolu s „nadšením“ z tejto stratégie však rastie aj odpor, a to najmä kvôli potenciálnym vplyvom na ľudské zdravie.
Napríklad známy americký geoinžinier a dnes profesor na Chicagskej univerzite David Keith pred niekoľkými rokmi varoval, že vypustenie miliónov ton oxidov síry alebo hliníka do atmosféry „by mohlo zabiť mnoho desiatok tisíc ľudí“.
V amerických štátoch New Hampshire, Južná Dakota a Rhode Island sú už na stole návrhy zákonov, ktoré by zakázali stratégiu riadenia slnečného žiarenia vrátane ďalšieho „zámerného vypúšťania znečisťujúcich emisií do atmosféry, tvorby mrakov, ovplyvňovania počasia a používania nebezpečných mikrovlnných a rádiových frekvencií… Porušenie zákazu by bolo trestným činom.“
Za vypúšťanie chemikálií do ovzdušia do väzenia
V návrhu zákona štátu New Hampshire sa uvádza: „Mnohé činnosti v atmosfére, ako napríklad modifikácia počasia, vypúšťanie aerosólov do stratosféry (SAI), riadenie slnečného žiarenia (SRM) a iné formy geoinžinierstva, sú škodlivé pre ľudské zdravie, životné prostredie, poľnohospodárstvo a voľne žijúce zvieratá. Ohrozujú aj leteckú dopravu, národnú bezpečnosť a hospodárstvo štátu New Hampshire.“
V návrhu zákona sa ďalej špecifikujú a konkretizujú techniky znečisťovania atmosféry, ktoré by sa trestali odňatím slobody na dva a viac rokov alebo pokutou najmenej 500 000 USD, prípadne oboma formami trestu súčasne.
Metódy ovplyvňovania počasia
Na ovplyvňovanie počasia sa používajú rôzne metódy a technológie – mraky sa tvoria biologickými a chemickými časticami alebo ionizujú elektrickými impulzmi. Niektoré spoločnosti, ako napríklad Climate Global Control Trading, používajú veľmi sofistikované technológie, ktoré dokážu usmerňovať atmosférické rieky na stovkách tisícov kilometrov štvorcových. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie je metóda tvorby mrakov v súčasnosti bežná vo viac ako päťdesiatich krajinách.
Na ilustráciu sa pozrime na niekoľko konkrétnych príkladov. Podľa CNN sa Čína snaží ovplyvňovať počasie na území väčšom ako India a podľa portálu Popular Science spôsobila v novembri 2009 ovplyvňovaním počasia snehovú kalamitu v Pekingu. Veľmi intenzívne ovplyvňovanie počasia sa deje aj na Arabskom polostrove.
Podľa portálu denik.cz napríklad v Dubaji na vyvolanie dažďa ionizujú mraky elektrickými výbojmi. Saudská Arábia dokonca buduje nové moderné mesto Neom v púšti pomocou ovplyvňovania počasia. Modifikácia počasia však nie je technologickou inováciou. Jej počiatky siahajú do 50. rokov 20. storočia.
S ovplyvňovaním počasia sa začalo hneď po druhej svetovej vojne
V roku 1947 spoločnosť General Electric, významní americkí vedci a americká armáda spustili spoločný projekt na tvorbu oblakov a ovplyvňovanie búrok s názvom Projekt Cirrus. Pravdepodobne inšpirovaný týmto a ďalšími projektmi vyhlásil viceprezident USA Lyndon Johnson v roku 1962, že „tí, ktorí ovládajú počasie, môžu ovládať svet“.
V 70. rokoch 20. storočia americká armáda podľa časopisu Popular Science použila technológiu tvorby oblakov počas vojny vo Vietname v rámci takzvanej operácie Popeye.
Sovietsky zväz údajne tiež experimentoval s technikami ovplyvňovania počasia. Podľa britského Telegraphu použil metódu osievania mrakov po výbuchu černobyľskej elektrárne v roku 1986, keď nechal nad Bieloruskom vypršať rádioaktívne mraky smerujúce na Moskvu.
Podrobný opis ovplyvňovania počasia od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť nájdeme v knihe amerického profesora a historika meteorológie Jamesa Fleminga s názvom Hazardovanie s nebom. Dobre spracované analýzy ovplyvňovania počasia a klímy nájdete aj tu, tu a tu.
Ovplyvňovanie počasia totiž môže byť nielen škodlivé pre ľudské zdravie, ale narúša aj prírodné javy a môže vyvolávať extrémy počasia. Tie sa potom dajú využiť aj na geopolitické účely, ako to poznáme zo skúseností z vojny vo Vietname.
Lietadlá vypúšťajú milióny ton nebezpečných emisií ročne
Tieto návrhy zákonov v troch štátoch USA neriešia vplyv leteckej dopravy, ktorá je jedným z najväčších znečisťovateľov atmosféry.
Výskum renomovaných inštitúcií, ako sú MIT v Bostone, NASA v USA a Vysoká technická škola v Zürichu (ETH), potvrdzuje, že lietadlá vypúšťajú nebezpečné oxidy síry, oxidy dusíka a sadze obsahujúce nanočastice grafénu, bária a hliníka.
Aké je množstvo splodín? Spomínaný profesor David Keith uviedol, že každé komerčné lietadlo vypustí v priemere približne 100 g oxidov síry za minútu. Podľa britskej BBC letecká doprava vypúšťa niečo vyše 100 g oxidu uhličitého (CO2) na kilometer a o niečo menej ďalších znečisťujúcich látok. Len pre predstavu, dve najväčšie letecké spoločnosti, Boeing a Airbus, spôsobili za 20 rokov približne 600 miliónov ton emisií CO2. Vzhľadom na celosvetové odhady leteckej dopravy tak lietadlá každý deň vypustia tisíce ton nebezpečných plynov. Milióny ton ročne.
V tejto súvislosti spomeňme správu denníka The Guardian, podľa ktorej len 1 % svetovej populácie spôsobuje polovicu všetkých emisií CO2 z leteckej dopravy – a logicky aj polovicu všetkých nebezpečných emisií. Túto skupinu tvoria najbohatší ľudia na svete, ktorí používajú najmä malé súkromné lietadlá.
Vedci v súčasnosti čoraz viac pripúšťajú, že letecká doprava ovplyvňuje aj globálnu klímu a je zodpovedná za tzv. „náhodné“ klimatické inžinierstvo.
Autor predchádzajúcich dvoch článkov - pedagóg, environmentalista a publicista Radovan Dluhý-Smith sa v rozhovore so zakladateľom projektu „Zákony bohatství“ Tomášom Lukavcom zverejnenom 22. apríla 2024 vyjadril práve k tejto téme.
Viac vo videu:
Zdroj: epochtimes.sk (1), (2) / YouTube Zákony Bohatství / InfoVojna
