Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) zvolá krízový štáb pre zrážky, ktoré sa majú vyskytnúť najbližšie dni na Slovensku. Uviedol to po rokovaní vlády s tým, že chcú byť pripravení.
"Protipovodňové opatrenia na Devíne sa budú zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku pripravovať v najbližších chvíľach," povedal Taraba. Dodal, že prietok na Dunaji odhaduje Slovenský hydrometeorologický ústav na 8000 metrov kubických. Preto bude vo vodnej elektrárni Gabčíkovo v prevádzke sedem turbín z ôsmich.
"Verím, že to zvládneme niekde na úrovni druhého stupňa povodňovej aktivity," podotkol minister. Zároveň verí, že túto situáciu zvládnu tak, ako v prvom polroku tohto roka, kedy manažovali vysoké prietoky vody na Dunaji a Slovensko na tom zarobilo.
Pripravenosť Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) reagovať na očakávané výdatné zrážky a ich dôsledky deklaroval i minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). "V prípade, že sa bude riziko zvyšovať, zabezpečíme všetko preto, aby sme ochránili životy a majetok obyvateľov Slovenska," deklaroval po rokovaní vlády.
Armáda bude v súvislosti s očakávanými výdatnými zrážkami v prípade potreby plne súčinná. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) o tom informoval na sociálnej sieti s tým, že telefonoval so šéfom rezortu obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD). S ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD) sa dohodli na koordinovaní postupu a prípravách.
"Začíname s prípravou na extrémne búrky, ktoré sú avizované nad okolitými štátmi a, žiaľ, prognóza zatiaľ avizuje, že tie zrážky môžu byť najintenzívnejšie nad Slovenskom," podotkol Taraba.
Poukázal na to, že vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo je do konca roka odstávka jednej turbíny, ktorá prechádza servisom. V prevádzke tak bude sedem turbín z ôsmich. Slovensko bude mať preto nižšiu priepustnú kapacitu.
"Začneme aj aktívnu komunikáciu s Maďarskom pre prípad potreby zvýšenia prietokov do ramenných sústav Dunaja," povedal Taraba. Dodal, že ochrana životov, zdravia a majetku bude v najbližších dňoch hlavnou prioritou.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal na najbližšie dni pre oblasť západného Slovenska zvýšenú výstrahu pred dažďom, od štvrtka (12. 9.) do pondelka (16. 9.) môže podľa meteorológov na západe a severozápade spadnúť 120 až 180 milimetrov zrážok. "V niektorých slovenských médiách sa objavil popis predpovedí zrážok z meteorologických modelov (napr. z modelu ICON z nemeckej meteoslužby) na nasledujúce dni. Naši meteorológovia pracujú pri predpovediach prekračujúcich prvé 3 dni s výsledkami modelu ECMWF, ktorý pokrýva obdobie na 10 a viac dní dopredu," uviedol SHMÚ na sociálnej sieti.
Predpoveď zrážok na nasledujúce dni od SHMÚ si môžete prečítať TU.
Slovensko zasiahnu niekoľkodňové dažde, výrazne sa tiež ochladí
Pre očakávané výrazné až extrémne zrážky v najbližších dňoch očakáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) výrazné vzostupy vodných tokov Dunaja a Moravy, a to s prekročením stupňov povodňovej aktivity. Výrazné vzostupy hladín však budú aj v regiónoch na západe Slovenska. Niekoľkodňové trvalé dažde zasiahnu najmä západ Slovenska. Počítať treba aj s výrazným ochladením, na hrebeňoch Vysokých a Nízkych Tatier môže cez víkend snežiť. V stredu o tom informovali meteorologička Paulína Valová a hydrológ Peter Smrtník.
"Čaká nás významná zrážková udalosť, ktorá prinesie vysoké úhrny zrážok v priebehu najbližších štyroch dní. Dôvodom je zvlnený studený front. Nebude len pršať, ale bude aj fúkať a bude chladno," skonštatovala Valová.
Najväčší úhrn zrážok očakávajú meteorológovia na pohraničí s Moravou. Od štvrtkového (12. 9.) večera až do pondelka (16. 9.) tam môže lokálne spadnúť od 120 do 180 milimetrov (mm) zrážok. Nepôjde však o búrky, ale trvalý, súvislý dážď. Ten sa očakáva najmä v piatok (13. 9.), ďalšiu výdatnú vlnu zrážok predpokladajú meteorológovia v noci zo soboty (14. 9.) na nedeľu (15. 9.). Pršať však bude aj počas nedele a v pondelok (16. 9.). Smerom na východ Slovenska bude zrážok menej. Napríklad v častiach Žilinského kraja či západných okresoch Prešovského a Košického kraja môže spadnúť od 70 do 120 mm zrážok.
"Zrážky budú výrazné až extrémne," poznamenal Smrtník. Očakáva sa preto výrazný vzostup vodných hladín Moravy a Dunaja, vylúčené nie sú ani druhé stupne povodňovej aktivity. To, aká bude presná situácia, sa odhadnúť v súčasnosti nedá, závisieť to bude aj od situácie na horných, stredných a dolných tokoch riek. Nepretržite preto sledujú aj situáciu v Rakúsku a Nemecku. "Musíme to nepretržite sledovať, nonstop to vyhodnocujeme," podotkol Smrtník s tým, že by to výrazne obyvateľstvo ohroziť nemalo, avšak si to vyžaduje vysoký stupeň sledovanosti.
Zároveň však upozornil, že pre výrazné zrážkové úhrny treba počítať aj s výrazným zvýšeným hladín tokov v regiónoch na západe Slovenska. Ide napríklad o povodie Myjavy, malokarpatské toky, stredné Považie či hornú Nitru. Vylúčené tam nie je miestami ani prekročenie tretích stupňov povodňovej aktivity. Obdobná situácia môže byť aj nie niektorých menších tokoch.
Na Slovensku treba zároveň v najbližších dňoch očakávať aj výrazné ochladenie. Na západnom Slovensku sa pre dážď ochladí už vo štvrtok, výrazný pokles teplôt treba očakávať najmä cez víkend. Tie môžu byť podľa meteorologičky "hlboko pod dlhodobým priemerom", "atakované" môžu byť aj rekordy týkajúce sa maximálnych denných teplôt. Pôjde najmä o okresy Bratislava, Trnava, Trenčín a Nitra.
Počítať taktiež treba s silným vetrom. Na hrebeňoch Vysokých a Nízkych Tatier, vo výške od 1900 až 2000 metrov nad morom, môže cez víkend snežiť. Napadnúť môže desať až 30 centimetrov snehu.
Čo presne nás čaká?
Zatiaľ to ešte tak nevyzerá, ale už dnes večer sa začne počasie v našom regióne výrazne kaziť a v alpskej oblasti začne pršať. V priebehu nasledujúcej noci sa budú zrážky rozširovať nad Rakúsko, Česko a v priebehu zajtrajšieho dopoludnia začne pršať aj na našom území.
Vo štvrtok ešte dážď príliš výdatný nebude, ale v piatok naberie mimoriadne na sile a pršať bude s výdatnými hodinovými úhrnmi. Slovensko čaká séria výdatných dažďov, ktoré vyvolajú povodne. Rozsiahle pole zrážok sa bude obtáčať okolo tlakovej níže, ktorá dostala meno ANETT, a počasie u nás bude ovplyvňovať minimálne do nedele.
Pršať začne v strednej Európe už dnes večer, ale to zatiaľ pôda a aj naše povodia budú zvládať. V priebehu zajtrajšieho dňa sa však situácia začne dramaticky zhoršovať. Vodohospodári už teraz v Rakúsku a v Česku vypúšťajú vodné priehrady, pričom rieky pod priehradami dosahujú až úroveň 1. povodňového stupňa. Vodohospodári sa snažia uvoľniť miesto vo vodných nádržiach, ktoré by následne mohli zachytiť prívalové zrážky.
Prvé povodňové stupne zaznamenáme na riekach v našom regióne už v piatok, no počas soboty sa začne situácia výrazne zhoršovať, pričom ak by sa aktuálne predpovede očakávaného množstva zrážok naplnili, tak nám na niektorých tokoch dokonca hrozia tisícročné povodne. Najohrozenejšie sú povodia Dunaju, Odry, Labe a Váhu.
Česi ešte viac vypúšťajú priehrady. Čakajú, že spadne až 450 mm zrážok
Nielen Slovensko, ale aj susedné Česko sa pripravuje na nepriaznivé počasie. Očakávajú sa extrémne zrážky, ktoré spôsobia povodne. O 15. hodine sa na Úrade vlády ČR uskutočnila aj mimoriadna tlačová konferencia.
Extrémne zrážky hrozia od štvrtka do nedele. „V juhovýchodnej polovici územia a na horách na severovýchode a severe Čiech sú očakávané úhrny medzi 150 až 250 milimetrami (za štyri dni). Najväčšie zrážkové úhrny očakávame v oblasti Jeseníkov, a to viac 300 milimetrov,“ uviedol ešte dopoludnia vo výstrahe Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ).
V ďalších častiach krajiny bude dážď menej intenzívny. Meteorológ Miroslav Karas dodal, že v ohrození sú aj Lužické hory, Beskydy a prípadne Biele Karpaty.
Od piatku hrozia najmä v severovýchodnej a východnej časti Česka záplavy, najväčšie vzostupy hladín očakávajú meteorológovia počas soboty a nedele. „Hladiny riek budú stúpať, aktuálne korytá riek pretekajú od dvadsiatich až po sedemdesiat, niekde aj deväťdesiat percent obvyklého prietoku,“ upozornil Karas.
Značnú časť vody by mohla absorbovať pôda, ktorá je vo veľkej časti krajiny vysušená. Ráno v nedeľu 8. septembra bola pôda do jedného metra nasýtená z viac ako päťdesiatich percent len v malej časti Královohradeckého kraja a centrálnej Šumavy. Na mnohých miestach bola nasýtená iba do tridsiatich percent. Situáciu čiastočne zmenil pondelkový dážď, na niektorých miestach však podľa údajov ČHMÚ napršalo iba do desiatich milimetrov zrážok. Aj po tomto daždi teda zostáva pôda skôr suchá, najmä v hlbších vrstvách.
Počas víkendu bude miestami tiež veľmi veterno. To v kombinácii s podmáčaným terénom poláme a vyvráti stromy.
Povodie Moravy začalo kvôli ohláseným dažďom znižovať hladiny vo vodných nádržiach, napríklad v brnenskej priehrade ide o tridsať centimetrov. Chce tak zaistiť priestor na zachytenie či spomalenie možných povodňových prietokov.
Vodohospodári preto od stredajšieho rána zvýšili odtok z vodných nádrží Vranov, Vír, Mostište, Bystrička, Plumlov a Slušovice. Manipulácie na priehradách budú ďalej vykonávať na základe spresňovania informácií meteorológov a operatívne podľa aktuálnej hydrologickej situácie.
O mimoriadnej situácii svedčí aj zvolanie tlačovej konferencie na Úrade vlády ČR. Tá sa uskutočnila o 15. hodine. Zúčastnil sa na nej český minister životného prostredia Petr Hladík, riaditeľ Českého hydrometeorologického ústavu Mark Rieder či minister vnútra - Vít Rakušan.
Minister životného prostredia Petr Hladík (KDU-ČSL) na tlačovej konferencii varoval, že situácia bude obdobná povodňovej situácii v rokoch 1997 a 2002. Komplikovať ju bude aj silný vietor s rýchlosťou až 100 kilometrov za hodinu. Prebehne online rokovanie so všetkými hajtmanmi, kde budú o veci ďalej informovaní.
Zrážky budú extrémne najmä v Jeseníkoch. „Optimistická varianta ukazuje 395 milimetrov zrážok, v pesimistickejšom scenári je to 452 milimetrov zrážok,“ doplnil minister.
Hladík dodal, že situácia nemusí byť vo výsledku taká zlá, ako súčasné údaje predpovedajú. „Chceme ale byť pripravení,“ vyhlásil.
Minister vnútra Vít Rakúšan (STAN) varoval aj pred možnými zosuvmi pôdy, ktoré môžu zrážky spôsobiť. Ľudia v najhoršie zasiahnutých oblastiach by podľa neho mali sledovať vývoj počasia či si udržiavať nabité mobilné telefóny a mať zbalené najnutnejšie veci pre prípadnú evakuáciu. Ďalej vyzval organizátorov spoločenských akcií, aby kvôli hroziacim povodniam zvážili, či je ich konanie v piatok a v sobotu bezpečné.
Vodohospodári kvôli očakávaným zrážkam vo významných nádržiach uvoľňujú priestor na zachytenie vody. Minister poľnohospodárstva Marek Výborný (KDU-ČSL) je v kontakte so všetkými piatimi podnikmi povodia.
Hydrológ českobudějovického meteorologického ústavu, Tomáš Vlasák pre blesk.cz uviedol, že podľa neho môže byť situácia komplikovaná aj v tom, že v polovici septembra už nie je vegetačné obdobie. Znamená to, že napršanú vodu už nepotrebujú rastliny, ako je tomu napríklad na jar alebo v lete. Preto hrozí, že pôda nebude tak rýchlo dažde vstrebávať.
„Keby také zrážky nastali v júli, nie je to taký problém ako teraz,“ uviedol Vlasák. Dodal, že hladiny môžu na povodňové stupne stúpať predovšetkým na veľkých riekach. Okrem Vltavy a Lužnice to môže byť napríklad Otava. „Prípadné škody teda tiež môžu byť väčšie, než keď sú povodne na menších potokoch, pretože na veľkých riekach ležia aj veľké mestá,“ uviedol hydrológ.
Zdroj: epochtimes.sk / imeteo.sk (1), (2) / hnonline.sk / cas.sk / YouTube / InfoVojna
