Slovenská delegácia rešpektovala názor väčšiny členských krajín a svoje výhrady k niektorým menám predstavila tam, kde to bolo treba. Uviedol to v piatok v Bruseli prezident SR Peter Pellegrini po nominácii Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie, Antónia Costu za predsedu Európskej rady a Kaji Kallasovej za budúcu šéfku diplomacie EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Prezident zdôraznil, že kriticky bol vnímaný spôsob, akým došlo k dohode o týchto menách ešte pred samotným summitom EÚ. To podľa neho kritizovali aj väčšie krajiny, najmä Taliansko, ktoré boli vylúčené z hlavného kola rokovaní "trojkoalície" ľudovcov, socialistov a liberálov. Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa politicky radí k euroskeptickým Európskym konzervatívcom a reformistom (ECR).
"Pred piatimi rokmi to bol veľmi dlhý proces, s mnohými zmenami mien. Terajšie diskusie neboli o náhradníkoch a iných menách. Diskusie ani netrvali tak dlho ako sa čakalo. Väčšina krajín naznačila, že rešpektuje rozhodnutie trojkoalície," opísal situáciu Pellegrini, ktorý na summite zastupoval premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
Pripomenul, že Costa to má ako jediný isté, aj ako budúci predseda Európskej rady a tiež Euroskupiny (ministri financií eurozóny), kým Von der Leyenová musí ešte v júli na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu získať väčšinu hlasov europoslancov. Ak bude úspešná, tak následne navrhne Kallasovú za šéfku diplomacie EÚ, čo tiež bude musieť odobriť europarlament.
Prezident spresnil, že väčšina krajín rozhodla a slovenská delegácia túto väčšinu rešpektovala, pričom svoje výhrady ku Costovi a Kallasovej odprezentoval tam, kde to bolo treba a zároveň vyvinul maximum úsilia, aby slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič v budúcej exekutíve EÚ získal čo najsilnejšie postavenie. Dodal, že diskusie v tomto zmysle pokračujú a po stretnutí s Von der Leyenovou vyjadril nádej, že Šefčovič získa "zaujímavú pozíciu" v eurokokmisii.
Pellegrini dodal, že svoje názory koordinoval s vládou SR a zopakoval, že Kallasová musí preukázať širší pohľad na zahraničnú politiku EÚ. Nepôjde iba o jej názory ako premiérky Estónska na vojnu na Ukrajine, ale musí vysvetliť, ako vníma konflikt na Blízkom východe a v južnom susedstve, vzťahy EÚ k USA, Číne či krajinám BRICS.
Podľa slov prezidenta je dobre, že v oblasti zahraničnej politiky platí jednomyseľnosť, takže aj Slovensko bude mať vždy reálny vplyv na túto politiku a môže "odkláňať" niektoré rozhodnutia budúcej šéfky diplomacie.
Pellegrini zároveň dodal, že od Costu očakáva iný prístup ku Slovensku. Bývalý portugalský premiér bol vlani v októbri jedným z aktívnych zástancov zmrazenia členstva strany Smer-SD a pridruženého členstva strany Hlas v Strane európskych socialistov (PES) a frakcii socialistov a demkratov v europarlamente.
Dohodu o rozdelení najvyšších postov v EÚ, na ktorých sa po eurovoľbách dohodli tri politické frakcie v Európskom parlamente, označil maďarský premiér Viktor Orbán za hanebnú, pretože neodráža výsledky eurovolieb. Uzavreli ju tri frakcie, ktoré majú v EP dovedna väčšinu mandátov - stredopravá Európska ľudová strana (EPP), stredoľaví Socialisti a demokrati (S&D) a liberálny subjekt Obnovme Európu (RE).
Podľa Orbána však takáto dohoda neodráža výsledky eurovolieb. Predseda maďarskej vlády argumentuje tým, že EPP a S&D síce vo voľbách skončili na prvom a druhom mieste, avšak RE bol až štvrtý, zatiaľ čo na treťom mieste skončila skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
"Európski voliči boli oklamaní. EPP vytvorila koalíciu lží s ľavicou a liberálmi. Takúto hanebnú dohodu nepodporujeme!" napísal Orbán v príspevku na sociálnej sieti X.
Viac v článku TU.
Pellegrini na summite EÚ bránil pozície SR pri strategickej agende
Summit EÚ v Bruseli bol príležitosťou pre prezidenta SR Petra Pellegriniho stretnúť sa osobne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a zaujať pozície k prerokúvaným témam o budúcim vývoji Únie.
Pellegrini v piatok doobeda novinárov informoval, že na summite, ktorý sa skončil vo štvrtok krátko pred polnocou nešlo len o zhodu na obsadení najvyšších funkcií v euroinštitúciách, ale aj o prijatie strategickej agendy EÚ na nasledovných päť rokov, dianie na Ukrajine a na Blízkom východe.
So Zelenským mal krátke stretnutie, dlhšie rokovania si naplánovali počas summitu NATO vo Washingtone. Slovenský prezident ho informoval o aktivitách Slovenska voči Ukrajine, najmä pri poskytovaní elektrickej energie. Hovoril aj o posilnení slovenského zbrojného priemyslu pri výrobe munície, čím Slovensko vychádza v ústrety rôznym iniciatívam iných štátov, aj o odmínovaní a poskytovaní humanitárnej a technickej pomoci.
Zelenskyj na summite podpísal bezpečnostný pakt s EÚ. Dohodnuté záväzky zo strany EÚ sú podľa Pellegriniho zhrnutím toho, čo už Únia robí a je tam aj klauzula o autonómnom rozhodnutí členských štátov o spôsobe, ako sa zapoja do pomoci.
"Slovensko nie je nútené poskytovať inú pomoc, akú si želáme alebo sme schopní poskytnúť," vysvetlil prezident. Dodal, že Slovensko poskytne všetky dohodnuté komerčné dodávky, bude pokračovať v oprave poškodenej vojenskej techniky a najmä v dodávkach v oblasti energetiky, humanitárnej pomoci a pri realizácii projektov na báze dohody medzi vládami oboch krajín, ktoré pomáhajú rozvoju Ukrajiny.
Počas diskusií o Blízkom východe a humanitárnej pomoci Pellegrini ponúkol pomoc slovenskej vládnej letky na prevoz zranených osôb z Pásma Gazy do nemocníc v krajinách EÚ.
Pri prebraní strategickej agendy EÚ boli kľúčovými témami podľa neho konkurencieschopnosť, pričom Slovensko trvalo na tom, aby nedochádzalo k dvojakému zaobchádzaniu na jednotnom trhu a k dvojakej kvalite potravín. Slovensko požiada Radu EÚ, aby zaviazala eurokomisiu k prijatiu konkrétnym krokov na zamedzenie tohto problému vo všetkých krajinách eurobloku.
Prezident ocenil, že počas rokovaní o obrane a bezpečnosti rezonovali témy o spoločných projektoch v oblasti obrany. Hovorí sa o aj celoeurópskom systéme protivzdušnej obrany, čo je podľa jeho slov pre Slovensko veľmi zaujímavé najmä teraz, keď zostalo bez ochrany svojho vzdušného priestoru.
Pellegrini zdôraznil, že ide o doplnkové projekty k aktivitám NATO a nie je to krok k vytváraniu akejsi spoločnej európskej armády. Ambície lídrov EÚ sú skôr zamerané na posilnenie obranného európskeho priemyslu a na podporu jeho výrobných kapacít, na čom sa Slovensko chce určite zúčastňovať a už teraz vidieť, že po rokoch stagnácie slovenský obranný priemysel opäť začína rásť.
Pellegrini upozornil Stoltenberga na deravú protivzdušnú obranu SR
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg by mohol Slovensku vyjsť v ústrety pri zabezpečení protivzdušnej ochrany. Krátko pred pracovným stretnutím so šéfom Severoatlantickej aliancie to uviedol v piatok doobeda v Bruseli prezident SR Peter Pellegrini, informuje spravodajca TASR.
Prezident po skončení dvojdňového summitu EÚ pripomenul, že po bilaterálnych rokovaniach s troma najvyššími predstaviteľmi inštitúcií EÚ ho čaká ešte stretnutie s generálnym tajomníkom NATO, pričom pôjde v poradí o ich druhé stretnutie.
Pellegrini v tejto súvislosti dodal, že šéfovia vlád a štátov sa na summite rozlúčili s holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý vo funkcii vystrieda práve Stoltenberga od 2. októbra tohto roku.
"Budeme hovoriť o 20-ročnom členstve Slovenska v NATO, chcem ho informovať, že Slovensko je zodpovedný spojenec a partner a že výška výdavkov na obnovu a modernizáciu ozbrojených síl dosiahne 2,11 percenta," načrtol Pellegrini hlavné témy rokovaní.
Zároveň dodal, že počas vzájomného rozhovoru zdôrazní potrebu ochrany slovenského vzdušného priestoru, ktorý dnes nie je chránený ani raketovým systémom a ani iným vybavením.
"Budem ho žiadať, aby nám naznačil možnosti, kde by sme sa mohli dostať do kooperácie s niektorým so spojencov, ktorý by vedel dočasne poskytnúť svoje obranné systémy a umiestniť ich niekde v blízkosti východných hraníc Slovenska," povedal prezident. To by by podľa jeho slov zabránilo prieniku nejakej zblúdenej rakety alebo aj cieleným útokom tretej strany do nášho priestoru.
Tlačový brífing prezidenta SR Petra Pellegriniho:
Zdroj: trend.sk (1), (2) / cas.sk / YouTube / InfoVojna
