Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok rozplynula. Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.

Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.

Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty.

Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo. "Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu," povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je "úplne predčasná" a "veľmi nevhodná", keďže vojna naďalej pokračuje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť "veľa, veľa" vecí.

Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do "novej etapy", keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril po rokovaní lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Macron to uviedol na sieti X. Zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, aby možné prímerie s Ruskom neskončilo ako dohody z Minska, ktoré nedokázali zabrániť ruskej invázii v roku 2022.

Podľa Macrona je nutné dojednať "silný a trvalý mier na Ukrajine". Podmienkami pre dosiahnutie takéhoto mieru sú podľa Macrona ukončenie agresie zo strany Ruska a "silné a vierohodné bezpečnostné záruky pre Ukrajincov". "Inak hrozí, že toto prímerie skončí ako dohody z Minska," dodal francúzsky prezident.

"Sme presvedčení, že Európania musia investovať lepšie, viac a spoločne do svojej bezpečnosti a obrany," uviedol ďalej Macron, ktorý vyzval európske krajiny, aby konali rýchlo.

After bringing together several European leaders, I have just spoken with President @realDonaldTrump and then with President @ZelenskyyUa.

We seek a strong and lasting peace in Ukraine. To achieve this, Russia must end its aggression, and this must be accompanied by strong…

— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) February 17, 2025

Von der Leyenová a Costa:Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily

Utorkový mimoriadny summit kľúčových európskych lídrov v Paríži potvrdil, že Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa v rovnakom vyhlásení, ktoré obaja po rozhovoroch zverejnili na sociálnej sieti X.

Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše TASR podľa denníku The Guardian. "Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine" uviedli vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.

Today in Paris we reaffirmed that Ukraine deserves peace through strength.

Peace respectful of its independance, sovereignty, territorial integrity, with strong security guarantees.

Europe carries its full share of the military assistance to Ukraine.

At the same time we need… pic.twitter.com/xdAnkeWr4v

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 17, 2025

Today in Paris we reaffirmed that Ukraine deserves peace through strength.

Peace respectful of its independence, territorial integrity, with strong security guarantees.

Europe carries its full share of the military assistance to Ukraine.

At the same time, we need a surge in… pic.twitter.com/WAadyQZbOH

— António Costa (@eucopresident) February 17, 2025

Ako upozornila francúzska stanica BFMTV, zo summitu, ktorý zvolal francúzsky premiér Emmanuel Macron, nevzišlo zatiaľ žiadne spoločné vyhlásenie. Lídri postupne a bez komentára poodchádzali z Elyzejského paláca a následne začali samostatne poskytovať vyjadrenia. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa pre novinárov vyjadril zrejme krátko pred skončením zasadnutia, z ktorého musel podľa denníka Le Monde predčasne odísť pre povinnosti v Berlíne.

Vysielanie vojakov ako mierových jednotiek je predčasné a nevhodné, tvrdí Scholz

Akékoľvek diskusie o vyslaní európskych vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny je predčasné a veľmi nevhodné, povedal novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz po odchode zo summitu európskych lídrov v Paríži. Takéto návrhy označil za špekulatívne, podľa neho predbiehajú akékoľvek mierové rokovania. TASR o tom informuje podľa denníka The Guardian.

"Tieto debaty ma dokonca trochu rozčuľujú, to chcem povedať úplne úprimne. Diskusia prebieha bez účasti Ukrajiny, bez výsledkov mierových rozhovorov, ktoré sa neuskutočnili, na ktoré Ukrajina nepovedala áno a pri ktorých nesedela za rokovacím stolom," uviedol Scholz, ktorý podľa denníka Le Monde zo summitu odišiel predčasne pre pracovné povinnosti v Berlíne.

Rozhovory o mierovej dohode Scholz podľa svojich slov víta, nesmie byť však podľa neho nadiktovaná. Ukrajinu Scholz uistil, že má naďalej má dôveru aj podporu Nemecka. Ruskom napadnutá krajina podľa neho musí mať možnosť brániť sa, pokračovať na ceste do Európskej únie a mať aj vlastnú silnú armádu. O týchto otázkach podľa neho nemožno rokovať.

Spolkový kancelár ďalej vyjadril presvedčenie, že nesmie dôjsť k "rozdeleniu" medzi USA a Európou, pokiaľ ide o zodpovednosť a bezpečnosť. Vyzval, aby v záujme kolektívnej bezpečnosti konali spoločne. "NATO je založené na tom, že vždy konáme spoločne a delíme sa o riziko, čím zaručujeme našu bezpečnosť. To sa nesmie spochybňovať," zdôraznil Scholz.

V súvislosti s myšlienkou reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie navrhol, aby sa zo súčasných obmedzení vylúčili všetky výdavky na obranu presahujúce dve percentá HDP. Scholz chce, aby boli rozpočtové pravidlá flexibilnejšie, čo by umožnilo väčšie investície do vojenských výdavkov. Podľa neho prebiehajú diskusie o európskom financovaní, pričom sám navrhol dodatočnú rozpočtovú rezervu.

Tusk: Prišiel čas na oveľa väčšiu sebaobranu Európy a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu

Poľský premiér Donald Tusk po mimoriadnom stretnutí európskych lídrov v Paríži zdôraznil, že európske krajiny musia výrazne zvýšiť výdavky na obranu a posilniť transatlantické vzťahy. Podľa jeho slov sa všetci účastníci schôdzky zhodli na potrebe užšej spolupráce a väčšej angažovanosti Európy pri stabilizácii situácie v regióne. Odmietol však byť konkrétnejší pre diskrétnu povahu stretnutia, informuje spravodajca TASR.

"Prišiel čas na oveľa väčšiu sebaobranu Európy a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Je to niečo úplne jasné a nemá nás iritovať, keď nám americkí spojenci hovoria: vydávajte viac na obranu a buďte silnejší," uviedol Tusk s tým, že transatlantické vzťahy vstúpili do novej etapy.

EÚ a jej spojenci budú podľa premiéra môcť stabilizovať situáciu v regióne a podporovať Ukrajinu v jej suverenite len ak budú odolní a schopní sa skutočne brániť.

Za historické označil Tusk návrhy, aby výdavky na obranu neboli považované za nadmerné výdavky a spomenul tiež kroky Európskej komisie, ktoré majú umožniť využitie európskych peňazí na budovanie obranyschopnosti. Má ísť o využitie zdrojov, ktoré už existujú, ale doteraz ich nebolo možné využívať na obranné výdavky.

V otázkach sa objavila aj téma mierových rokovaní a bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. "Nemôžu byť žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny a o Európe bez Európy," povedal premiér a dodal, že spojenci sa budú snažiť hľadať riešenia v znamení jednoty nie len v Európe, ale aj transatlanticky.

Podľa Tuska nemožno dopustiť opakovanie Minských dohôd a Budapeštianskeho memoranda, pri ktorom sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu územnej celistvosti. "Všetky garancie musia byť seriózne, lebo Ukrajina už mala garancie aj od niektorých účastníkov dnešného stretnutia," pripomenul premiér a dodal, že preferovaný scenár je, aby garancie boli v spolupráci s USA.

"Heslo nášho poľského predsedníctva v Rade EÚ, Bezpečnosť, Európa, sa stalo heslom celej Európy," uzavrel poľský líder pred odletom do Varšavy.

Len záruka od USA dokáže Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu, tvrdí Starmer

Britský premiér Keir Starmer tvrdí, že bezpečnostná záruka pre Kyjev zo strany USA je "jediným spôsobom", akým je možné Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu. Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži, informuje TASR podľa správ stanice Sky News a denníka The Guardian.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú. "Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu," povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť "trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu", ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.

Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a "prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru". Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.

"V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame... Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent," povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je "v stávke" len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.

V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.

Mier na Ukrajine a bezpečnosť Európy sú dve strany rovnakej mince, tvrdí Sanchéz

Pondelňajší mimoriadny summit v Paríži poslúžil kľúčovým európskym lídrom na konzultácie svojich postojov, a preto na ňom neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal po stretnutí španielsky premiér Pedro Sánchez. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.

Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.

Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch "potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie". Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.

Holandský premiér Dick Schoof po summite v Paríži zase uviedol, že Európa si vzala k srdcu odkaz z USA, že musí viac investovať do svojej obrany. Taktiež zdôraznil, že európski lídri sú odhodlaní úzko spolupracovať s USA, aby sa uistili, že akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine bude trvalá.

Dánska premiérka Frederiksenová: Rusko teraz ohrozuje celú Európu

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok po summite európskych lídrov v Paríži vyhlásila, že Rusko "teraz ohrozuje celú Európu". Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských "imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia".

Dánska premiérka zároveň varovala Spojené štáty pred pokusmi dohodnúť sa na "rýchlom" prímerí, ktoré by podľa jej slov poskytlo Rusku možnosť "znova sa zmobilizovať, zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu v Európe".

Podľa nej nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu bez účasti Ukrajiny na rokovaniach, informuje The Guardian. Európski lídri by sa podľa slov premiérky mali sústrediť na to, čo môžu urobiť v reakcii na rokovania USA s Ruskom. "Teraz je najdôležitejšie, aby Ukrajinci dostali viac toho, čo potrebujú, aby túto vojnu neprehrali a aby boli v čo najlepšej možnej pozícii," povedala dánska premiérka.

Frederiksenová podľa britského denníka zopakovala výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu a vojenskú pripravenosť. Tiež povedala, že predtým, než bude možné hovoriť o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, je potrebné vyjasniť mnoho vecí. Namiesto toho by sa podľa nej mal klásť dôraz na posilnenie pozície Ukrajiny pred rokovaniami.

Dánska premiérka uviedla, že jej vláda je "otvorená" otázke vyslania vojakov, ale varovala, že kľúčovou otázkou je, či sa Spojené štáty v prípade ich vyslania "postavia na stranu Európy", píše AFP.

Veľmi presná a určite nie ublížená Fialova reakcia ne neprizvanie Českej republiky na stretnutie

Reakcia českého premiéra Petra Fialu na schôdzku vybraných európskych lídrov v Paríži bola podľa ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského "veľmi presná a určite nie ublížená". Neformálnych stretnutí je podľa neho veľa. Podotkol, že Česko sa s výsledkami stretnutia bude musieť detailne zoznámiť a nie je dané, že s nimi bude súhlasiť. Povedal to v pondelok v relácii Interview ČT24, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa predchádzajúceho vyjadrenia Fialu pondelkové stretnutie niektorých európskych lídrov v Paríži nič nevyrieši. Aby bola Európa braná viac vážne, sú podľa neho potrebné konkrétne kroky vrátane revízie Green Dealu či ráznejšieho prístupu k nelegálnej migrácii. To potvrdil aj Lipavský.

"Je potrebné sústrediť sa na reálne problémy. Takmer každý týždeň je nejaké neformálne stretnutie, bola aj neformálne Európska rada. Sám som zvedavý, čo vybraní európski lídri uvedú ako výstup z týchto rokovaní. Na druhej strane, pri hypotetickej otázke, či je ČR pripravená vyslať aj vojenské nasadenie na Ukrajinu, si neviem predstaviť, že by sme sa zapájali do operácií tohto typu, ak by Česko nebolo od začiatku súčasťou rokovaní o týchto veciach. Takže uvidíme, čo nám lídri predstavia," komentoval schôdzku Lipavský.

Dodal, že podľa jeho informácií politici rokujú bez mobilov, sami, za zatvorenými dverami. Zdôraznil, že z takýchto schôdzok ani nie sú písomné výstupy. ČR je podľa jeho slov v kontakte s Dánskom a Holandskom, ktoré sa na stretnutí zúčastňujú.

"Uvidíme, čo z Paríža vypadne. Ale to neznamená, že sa okamžite prihlásime, že s tými výsledkami súhlasíme. To si vlastne vôbec neviem predstaviť, bude sa to musieť veľmi detailne posudzovať," povedal Lipavský.

Na otázku, nie je reakcia Fialu a súčasný postoj ČR "ublíženecký", lebo Česko na rokovania pozvané nebolo, Lipavský odpovedal slovom "vôbec". "Myslím si, že je to jasná správa o tom, čo robí Európu relevantnou a je to téma migrácie aj Green Dealu, aby sme boli dostatočne vnútorne silní a mali sme potom vôľu a silu zvládať aj tie vonkajšie hrozby," vysvetlil minister.

Dodal, že Američania nemajú dostatok nástrojov na to, aby mier na Ukrajine vyriešili bez Európy. Zároveň podotkol, že z americkej strany prichádzajú rôzne správy a situácia podľa neho nie je úplne prehľadná.

Lipavský chce debatovať s Blanárom o postoji Slovenska k snahám o mier

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský chce so slovenským rezortným partnerom Jurajom Blanárom, ktorý v utorok navštívi Prahu, hovoriť aj o postoji Slovenska k súčasným snahám o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine a postoji Európy. Uviedol to v pondelok v relácii Interview ČT24 s tým, že niektoré európske krajiny vrátane Maďarska možno nebudú chcieť byť súčasťou európskeho riešenia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Na otázku, čo minister očakáva od Slovenska a či ho vníma ako spojenca alebo ako súputníka Maďarska, ktorého minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil európskych lídrov, že chcú zabrániť dohode o konci vojny, Lipavský odpovedal, že sa na to Blanára v utorok opýta.

"Budeme mať pomerne bohatý program, takže určite s ním prediskutujem aj otázku ruskej agresie proti Ukrajine. Budeme hovoriť úplne o všetkom. Máme otvorenú priateľskú komunikáciu na profesionálnej úrovni," povedal minister.

Oficiálna návšteva tohto charakteru dáva podľa jeho slov priestor na to, aby dohodli aj technické záležitosti, napríklad dohodu o cezhraničnej spolupráci záchranných zložiek či zmluvu o policajnej spolupráci. "A, samozrejme, dotkneme sa aj tých tém, pri ktorých vieme, že naše vlády majú rozdielne postoje. Hovoríme o tom otvorene, nemá zmysel sa na niečo hrať. Zároveň v tom hľadáme spôsob, ako sa do seba zbytočne nezahryznúť, aby sme na susedských vzťahoch pracovali," dodal Lipavský.

Blanár okrem spoločného rokovania absolvuje s Lipavským aj ďalší program. Spoločne si napríklad uctia obete streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a navštívia tiež Národný pamätník hrdinov heydrichiády, kde si pripomenú Slováka Jozefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiša, ktorí uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha.

Macron pred summitom vojnových štváčov telefonoval s Trumpom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok pred mimoriadnym summitom európskych lídrov v Paríži telefonoval s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Oznámil to podľa agentúr AFP a AP Elyzejský palác, kam medzičasom začali prichádzať pozvaní predstavitelia európskych krajín. Bližšie informácie o telefonáte Macrona a Trumpa kancelária francúzskeho prezidenta nezverejnila.

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Summit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej Trumpov osobitný vyslanec Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Viaceré nepozvané štáty pondelkové stretnutie kritizovali. Organizátori summitu podľa slovinskej prezidentky Nataše Pircovej Musarovej symbolicky ukazujú svetu, že "ani v rámci EÚ sa so všetkými štátmi nezaobchádza rovnako". Podľa francúzskeho denníka Le Monde vyjadrili sklamanie pre nepozvanie aj českí a rumunskí predstavitelia. "Popri Poľsku neexistuje krajina, ktorá by bola bližšie k vojne," uviedol pre Le Monde zdroj z českej vlády. Kritiku vyjadril aj premiér SR Robert Fico, podľa ktorého takáto schôdzka "nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ".

Parížsky summit sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.

Slovensko a Maďarsko ako protipól vojnového ťaženia Západu proti Rusku

Predseda vlády SR Robert Fico v pondelok telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorého sa pýtal najmä na okolnosti dnešného zasadnutia lídrov EÚ a niekoľkých európskych štátov v Paríži.

Fico sa v telefonáte Costu spýtal, prečo ako najvyšší predstaviteľ EÚ prijal pozvanie na stretnutie, "ktoré sa má zaoberať otázkou účasti cudzích vojsk na území Ukrajiny ako bezpečnostnej garancie pre Ukrajinu po ukončení vojnového konfliktu a odmietnutí jej členstva v NATO."

Premiér SR považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ na takomto stretnutí bez akéhokoľvek mandátu za udalosť, ktorá "nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ."

EÚ podľa Fica nemá oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu a takýto krok je možný iba na základe rozhodnutia príslušných orgánov OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd medzi Ukrajinou a krajinami ochotnými nasadiť vojakov na jej územie. Fico zdôraznil, že bez "akýchkoľvek námietok rešpektuje stretnutie štátov pripravených poslať na Ukrajinu svoje vojská. Ide však o tému, s ktorou nemá EÚ nič spoločné a ani by sa k tejto téme nemala hlásiť."

Predseda vlády tiež opätovne zdôraznil, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, a že SR nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily. Vyzdvihol tiež, že je dlhodobým odporcom pokračovania vojny a pripomenul svoje vyjadrenie z minulosti, že Ukrajina "príde o časť svojho územia, nebude v NATO, jej územie budú kontrolovať cudzie armády" a budú jej kladené prekážky pri vstupe do EÚ, ktorý SR "bezpodmienečne podporuje."

Viac v článku TU.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok vyhlásil, že európski lídri chcú v Paríži zabrániť dosiahnutiu mieru. "Vojnoví priaznivci sa dnes schádzajú v Paríži. Tí, ktorí posledné tri roky nepretržite prilievali olej do ohňa. Tí, ktorí sa posledné tri roky riadili chybnou stratégiou a ktorých politika neustále vytvárala a naďalej vytvára nebezpečenstvo eskalácie vojny," podčiarkol maďarský minister.

Ako dodal, tieto krajiny v posledných rokoch urážali Trumpa. "Takže dnes sa v Paríži zhromažďujú provojnoví, protitrumpovskí a frustrovaní európski lídri, aby zabránili mierovej dohode na Ukrajine," zhrnul Szijjártó.

Viac v článku TU.

Zdroj: cas.sk / topky.sk (1), (2) / bleskovky.sk (1), (2) / pluska.sk / YouTube / InfoVojna