Ruské ozbrojené sily použili termobarický raketový systém na zničenie opevnených ukrajinských obranných pozícií v južnej časti Doneckej ľudovej republiky, informovalo o tom v pondelok 25. novembra 2024 ruské ministerstvo obrany.
Ruská armáda pri tejto príležitosti zverejnila zábery z útoku pomocou termobarického raketometu TOS-1A Solncepjok, na ktorých je po ich použití vidieť mohutné explózie na zemi.
Ruské ministerstvo obrany začiatkom novembra zverejnilo podobné video, na ktorom je vidieť úder pomocou systému TOS-1A na pozície ukrajnskej armády pôsobiacej v ukrajinskej Charkovskej oblasti v severnej časti frontu.
Systém TOS-1A využíva tzv. termobarické rakety. Tie fungujú na princípe výbuchu aerosólového oblaku paliva zmiešaného so vzduchom a následného vytvorenia mohutnej tlakovej vlny. Podľa britského ministerstva používali ruské, respektíve sovietske vojská takéto rakety už počas vojen v Afganistane a Čečensku.
Ich účinky označil britský rezort obrany ešte v roku 2022 po vypuknutí ofenzívy na Ukrajine za "devastujúce": dokážu ničiť infraštruktúru a spôsobiť vážne zranenia vnútorných orgánov, popáleniny a smrť. Takéto zbrane síce nie sú zakázané, ich používanie je však striktne regulované medzinárodným vojenským právom a ich nasadzovanie voči civilistom je nelegálne.
V januári tohto roku Rusi predstavili vylepšenú verziu raketometu s označením TOS-2 Tosočka a už teraz sa hovorí o tretej generácii.
TOS-3 Dragon má kombinovať silné stránky oboch predchodcov a odstrániť slabiny, ktoré mali. Podľa informácii agentúry TASS si Závod dopravného strojárstva Omsk patentoval vývoj nového raketometu. Podrobnosti síce nezverejnili, no ochranná známka so schematickým obrázkom čo-to napovedá.
TOS-3 má za cieľ odstrániť slabiny svojich predchodcov – slabý dostrel TOS1 a neobratný podvozok TOS-2. Dragon by mal mať dlhší dostreľ ako verzia TOS-2, ktorá údajne dokáže útočiť na ciele do 15-tisíc až 24-tisíc metrov. Nevýhodou TOS-2 je ale jej umiestnenie na kolesovom podvozku vozidla 6×6 Ural. Ten je neobratný a má problémy s ukrajinským blatom. Konštruktéri ho preto zrejme osadia na pásový podvozok ako pri TOS-1, ktorý pozostáva z podvozku tanku T-72, z ktorého je odobratá veža.
Výrobu raketometov Kremeľ spustil ešte v 80. rokoch pod názvom TOS-1 Buratino. Využili ich v Afganistane a neskôr ich nasadili aj v Čečensku a v Sýrii. Na Ukrajine ich Rusi nasadili do bojov pri Bachmute či v Avdijivke. Samotná zbraň síce nie je zakázaná Ženevským dohovorom, no jej používanie na civilné ciele porušuje medzinárodné humanitárne právo.
Okrem pozemných mobilných systémov má ruská armáda vo svojom arzenáli aj termobarické letecké bomby, ktoré údajne s ničivým účinkom použila v konflikte na Ukrajine.
Ruská armáda v posledných mesiacoch vo svojej vojenskej operácii napreduje a získava čoraz viac územia, najmä po tom, čo ukrajinská armáda v auguste podnikla cezhraničný vpád do ruskej Kurskej oblasti.
Ukrajinskí predstavitelia svoj zúfalý krok zdôvodnili snahou prinútiť ruskú armáda, aby stiahla svoje vojská z iných častí frontu, a že dobyté územie by mohlo slúžiť ako vyjednávací prostriedok pri prípadných mierových rokovaniach. Agentúra Reuters však v nedeľu informovala, že Ukrajina stratila viac ako 40 % územia, ktoré sa jej podarilo dobyť pri počiatočnom nápore.
Ukrajinské jednotky prišli od vpádu do Kurskej oblasti o viac ako 35 300 vjakov a podľa Ruska stratili stovky tankov, bojových vozidiel pechoty a ďalšej cennej vojenskej techniky vrátane systémov, ktoré Kyjevu darovali jeho západní podporovatelia.
Zdroj: rt.com / InfoVojna