Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu 2. februára 2025 vyhlásil, že ignorovanie úlohy Sovietskeho zväzu (ZSSR) pri oslobodzovaní nacistických vyhladzovacích táborov je hanebné. Reagoval tak na rozhodnutie organizátorov pondelkovej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorí ruských predstaviteľov ani rodinných príslušníkov priamych účastníkov oslobodenia tábora na slávnosť nepozvali.

Na spomienkovej ceremónii v pondelok 27. januára 2025 sa zúčastnili viacerí svetoví lídri vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského alebo britského kráľa Karola III. Prítomný bol aj prezident SR Peter Pellegrini.

Zástupcov Ruska, ktoré je nástupníckym štátom ZSSR však pre pokračujúcu agresiu na Ukrajine nepozvali. Organizátori podujatia uviedli, že prítomnosť ruských predstaviteľov by bola "cynická".

"Je to tak zvláštna, hanebná vec," povedal Putin v rozhovore v ruskej štátnej televízii. Ruský prezident sa domnieva, že pokiaľ sa na spomienkovej slávnosti nemohli zúčastniť priami účastníci oslobodenia tábora zo zdravotných dôvodov, organizátori mali pozvať aspoň ich rodiny.

Vrcholom drzosti bolo, keď vodca banderovského režimu v Kyjeve - ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau okrem svojej prítomnosti zároveň vyhlásil, že svet sa musí zjednotiť v boji proti zlu.

Vyjadril sa tak pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

Zelenskyj ešte pred cestou vydal vyhlásenie, v ktorom okrem iného upozornil na to, že spomienka na holokaust slabne a existujú krajiny, ktoré sa aj dnes snažia zničiť celé národy. "Musíme prekonať nenávisť, ktorá vedie k týraniu a zabíjaniu. Musíme zabrániť zabúdaniu," uviedol vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. "Poslaním každého z nás je urobiť všetko pre to, aby zlo nezvíťazilo," dodal.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ruskou inváziou sa "na ukrajinské územie vrátili hrôzy, aké Európa nezažila od druhej svetovej vojny". Rezort dodal, že ruskú hrôzu na Ukrajine zažívajú aj židovské komunity, a to obzvlášť v mestách Dnipro a Odesa, ktoré majú vyše milión obyvateľov.

Nemecký kancelár Olaf Scholz medzitým vyjadril vďaku americkej armáde, ktorá podľa neho oslobodila Nemecko od nacizmu a pomohli mu stať sa opäť demokraciou.

Červená armáda pritom počas 2. svetovej vojny vytlačila vojská nacistického agresora z územia bývalého Sovietskeho zväzu, vstúpila na územie Nemecka a jeho satelitov, ako aj nimi okupovaných štátov vo východnej, južnej a strednej Európe.

Mnohí v tejto súvislosti na margo vyjadrení Zelenského a Scholza pripomínajú trefný výraz „Chucpe“, ktorým Židia poukazujú na špecifický druh drzosti alebo opovážlivosti, či už v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle. Ide o výraz ešte silnejší ako nehoráznosť. Slovo pochádza z jazyka jidiš (jazyk Židov východnej Európy), kam sa dostalo z hebrejčiny.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Červená armáda 2. mája 1945 dobyla dobyla Berlín, no nepodarilo sa jej ani po samovražde Adolfa Hitlera dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Táto bola podpísaná až 7. mája 1945 o 02:41 hod. v Remeši a predstaviteľom Nemecka a ôsmimi spojeneckými generálmi z Veľkej Británie, USA, ZSSR a Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie presadilo, aby dokument podpísali najvyšší nemeckí velitelia. Obidvom aktom kapitulácie predchádzal zúfalý pokus veľkoadmirála Dönitza o dosiahnutie prímeria so spojeneckými vojskami, ktorým velil britský poľný maršal Montgomery.

Posledný akt podpisu „bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných ozbrojených síl“ sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne – Karlhorste. Jej podpisom táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23:00 hod v noci stredoeurópskeho času. V Sovietskom zväze vtedy bolo už po polnoci, teda 9. mája.

Bojové akcie sa však dňom 8. mája neskončili. Niektorí fanatickí velitelia bojovali na území Česka a severnej Juhoslávie až do 15. mája, posledná nemecká ponorka sa vzdala až začiatkom júna 1945. Druhá svetová vojna v Európe formálne skončila 8. mája 1945 o polnoci stredoeurópskeho času.

Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v poľskom Osvienčime postavili Nemci v roku 1940 pôvodne so zámerom väzniť Poliakov. Neskôr sa stal hlavným miestom masového zabíjania Židov a počas druhej svetovej vojny v ňom umrelo viac ako 1,1 milióna ľudí - Židov, Poliakov, Rómov, ale aj sovietskych vojnových zajatcov. Tábor oslobodili vojaci Červenej armády 27. januára 1945.

Reuters pripomína, že sovietske vojská v rokoch 1944 a 1945 okrem Auschwitzu oslobodili aj tábory Majdanka, Stutthof, Sachsenhausen a Ravensbrück. Časť táborov ako napríklad Buchenwald alebo Bergen-Belsen oslobodili aj britské a americké jednotky.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň v pondelok pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau vo svojom pozdrave účastníkom podujatia pripomenul, že v roku 1945 Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Osvienčim a vyzdvihol sovietskych vojakov za ukončenie "absolútneho zla" v tomto vyhladzovacom tábore. Ruská federácia si podľa jeho slov bude vždy pamätať, že to bol sovietsky vojak, ktorý toto zlo rozdrvil a zvíťazil.

"Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu je smútočným dátumom s veľkým morálnym a humanistickým významom. V januári 1945 Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Osvienčim a odhalila ľudstvu pravdu o zločinoch nacistov a ich prisluhovačov, ktorí tam vraždili milióny Židov, Rusov, Rómov a predstaviteľov inýchch národov. A my si budeme navždy pamätať, že to bol sovietsky vojak, rozdrvil toto strašné, totálne zlo a dosiahol Víťazstvo, ktorého veľkosť navždy zostane v dejinách sveta," uviedol.

"Vždy si budeme pamätať, že to bol sovietsky vojak, kto zničil toto strašné, absolútne zlo a dosiahol víťazstvo, ktorého veľkosť zostane navždy zapísaná vo svetových dejinách," vyhlásil ruský prezident. "Urobíme všetko pre to, aby sme bránili právo ľudí na etnickú, jazykovú a duchovnú identitu a zabránili šíreniu antisemitizmu, rusofóbie a iných rasistických ideológií," dodal.

Ruský prezident Vladimír Putin sa poďakoval všetkým, ktorí sa stále angažujú za zachovanie historickej pravdy a bojujú proti neonacistickému revanšizmu. "Chcel by som vysloviť úprimnú vďaku všetkým, ktorí sú naďalej odhodlaní zachovávať historickú pravdu a bojovať proti neonacistickému revanšizmu, ktorí na volanie svojho srdca prispievajú k tejto rozsiahlej a zmysluplnej práci, čo je obzvlášť potrebné v roku 80. výročia Veľkého Víťazstva."

Šéf Kremľa podľa AFP často vo svojich prejavoch spomína porážku nacistického Nemecka Sovietskym zväzom, a to najmä v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine. Putin opakovane obvinil ukrajinských a západných predstaviteľov z nacizmu a rusofóbie, čo podľa AFP využil ako zámienku na začiatok ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Ruský prezident Vladimír Putin už v roku 2023 pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu pripomenul, že s nacistickými plánmi na vyvraždenie Židov a ďalších národov skoncoval predovšetkým Sovietsky zväz. Rovnako zopakoval svoje tvrdenie, že ruskí vojaci, ktorí na jeho rozkaz vpadli vlani vo februári na Ukrajinu, bojujú proti "neonacistom". Zdôraznil, že "s barbarskými plánmi nacistov skoncoval predovšetkým sovietsky ľud, ktorý ubránil slobodu a nezávislosť vlasti a zachránil slobodu".

"Zabudnutie lekcií histórie vedie k opakovaniu strašných tragédií. Svedčia o tom zločiny proti civilistom, etnické čistky a trestné výpravy, ktoré na Ukrajine organizujú neonacisti. Práve s týmto zlom hrdinsky, bok po boku teraz bojujú naši vojaci," uviedol vtedy ruský prezident.

Auschwitz bol najväčším vyhladzovacím táborom a stal sa symbolom genocídy spáchanej nacistickým Nemeckom, ktorá si vyžiadala životy šiestich miliónov Židov. V Auschwitz-Birkenau zahynul v rokoch 1940 až 1945 milión Židov. Sovietske jednotky našli pri príchode do tábora presne pred 80. rokmi, 27. januára 1945, 7000 preživších.

Zdroj: hnonline.sk / bleskovky.sk / bystricoviny.sk / info.sk / InfoVojna