Konanie Ruska na Ukrajine je namierené na zastavenie "vojny", ktorá mnohé roky prebieha na východe Ukrajiny. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Podľa šéfa Kremľa sa Moskva dlho snažila vyjednať urovnanie konfliktu vo východoukrajinskom regióne Donbas medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.
"Rozsiahle bojové operácie s použitím ťažkých zbraní, delostrelectva, tankov a letectva sa v Donbase od roku 2014 nezastavili. Všetko, čo dnes robíme v rámci špeciálnej vojenskej operácie, je snaha túto vojnu zastaviť. To je zmysel našej operácie - ochrániť našich ľudí, ktorí na týchto územiach žijú," povedal Putin na stretnutí s veteránmi v Petrohrade.
Pred vyslaním vojakov sa Moskva podľa Putina snažila vyjednať mier, no "bola podvedená".
Východ Ukrajiny ďalej šéf Kremľa opísal ako "historické územia" Ruska, o ktoré Moskva prišla po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Napriek tomu však musela konať, aby ochránila tamojších ruskojazyčných obyvateľov.
Putin svoje rozhodnutie vyslať na Ukrajinu vojakov vysvetlil vlani 24. februára ako krok na ochranu ruskojazyčných obyvateľov a "demilitarizáciu" a "denacifikáciu" Ukrajiny.
Chcel tak zabrániť, aby Ukrajina predstavovala pre Rusko hrozbu. Tieto jeho tvrdenia však odmietla Ukrajina a aj jej západní spojenci, ktorí vojnu považujú za nevyprovokovanú agresiu, pripomína AP.
Vladimir Putin opäť zopakoval, že Rusko má všetky dôvody považovať súčasný kyjevský režim za neonacistický, a poukázal na oslavu nacistického kolaboranta Stepana Banderu na Ukrajine.
Putin sa v stredu zúčastnil na stretnutí s veteránmi v Petrohrade pri príležitosti 80. výročia skončenia blokády Leningradu. Nacistické vojská okupovali Petrohrad, nazývaný vtedy Leningrad, 900 dní. Táto blokáda je považovaná za jednu z nesmrteľnejších udalostí druhej svetovej vojny. Zahynulo počas nej približne až milión ľudí, pričom väčšina z nich umrela od hladu.
Putin si v stredu uctil obete blokády položením venca na Piskariovskom pamätnom cintoríne, kde je pochovaný aj jeho starší brat, ktorý počas blokády zomrel ako dieťa.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.
Kedmi najnovšie označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”
„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert na jeseň roku 2022.
Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.
Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.
Zdroj: cas.sk / InfoVojna
