Top udalosťou tohto týždňa bola návšteva premiéra Fica v Moskve. Niet pochýb o tom, že bez vyhlásenia prezidenta Zelenského, že zastavuje tranzit plynu cez Slovensko, stretnutie v Moskve by sa nekonalo. Premiér Fico v zásade nemal na výber samozrejme, ak sa nechcel nechať vydierať priekupníkmi, ktorí nám sú ochotní „prebalený“ ruský plyn, ktorý vydávajú za azerbajdžanský, či iný predávať s 30 % prirážkou. Je jasné, že niečo urobiť musel, a ak sa aj nateraz nepodarilo vyriešiť tranzit plynu za prijateľných podmienok, je jasné , že premiér Fico musel konať. Ak by nekonál, všetcijeho dnešní kritici by na ňom nenechali suchú nitku, pretože neurobil nič pre to, aby náš priemysel a domácnosti mali lacnejší plyn. Všeličo možno súčasnej garnitúre vyčítať, ale určite nie to, že by sa nesnažila zabezpečiť pre Slovensko energie za prijateľné ceny. V decembri navštívila s tým istým zámerom Petrohrad ministerka hospodárstva Denisa Saková a rokovala priamo s vedením Gazpromu.

Nech už to dopadne akokoľvek, slovenská diplomatická ofenzíva predsa len mala významné dôsledky . Slovensko sa môže stať štátom, na ktorého území sa budú konať mierové rozhovory medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Je veľmi pravdepodobné, že doba, kedy sa rozhovory začnú, bude už čoskoro, pravdepodobne v roku 2025. Novozvolený americký prezident Trump jasne naznačil, že nebude pokračovať vo falošnej a zúfalo neefektívnej politike svojho predchodcu Bidena. Prelom v Rusko-Ukrajinskom konflikte tak môže nastať už relatívne veľmi skoro, možno už na jar. A je dobré, že Slovensko je v tomto spore viac menej neutrálne. Alebo presnejšie povedané, na rozdiel od väčšiny poslušných krajín hlúpo neopakuje dávno vyvrátený naratív, že Ruske je agresor (čo je), ale že rokovania o mieri sa môžu začať len vtedy , ak sa vrátia hranice Ukrajiny, ktoré mala v roku 1991, či ak Rusko vráti Krym a podobne. Takýmto rečiam už neverí nikto,kto disponuje elementárnou mierou súdnosti a neveria tomu ani tí, ktorí to stále vehementne hlásajú. Naopak - je najvyšší čas, aby už niekto jasne a jednoznačne povedal, že kolektívny Západ je krajne pokrytecký, že to, čo sa deje na Ukrajine, je klasická proxy vojna, ktorej cieľom, je prostredníctvom Ukrajiny oslabovať Ruskú federáciu, a že miera podpory Ukrajiny je len na takej úrovni, aby frontová línia okamžite neskolabovala. Inak povedané, kolektívny Západ vedie s Ruskom vojnu prostredníctvom Ukrajiny takpovediac do posledného Ukrajinca. Iste, verejne deklarovať niečo také nedokáže žiaden líder EÚ , ale veľkú odvahu si vyžaduje už samotné nekonanie v tejto línii a hľadanie ciest k mieru , či skôr prímeriu. To bude možné len vo formáte, územie za mier. Môžeme dnes zoširoka diskutovať, ako to nakoniec bude, či sa Putin uspokojí s anexiou územia, ktoré zodpovedá frontovej línii. A samozrejme nevieme, ako to skončí s Putinovou požiadavkou na to, aby sa Ukrajina definitívne vzdala ambície na vstup do Severoatlantickej aliancie.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna