Koaličné vládnutie je vždy o kompromisoch a pravidlách. Problém je, ak sa ťažko vyjednané kompromisy v podstate v sekunde po dosiahnutí neplnia. Práve to sa stalo aj pri dohode, resp. nedohode pri kandidátoch do rady STVR. Je absurdné a pre našich voličov krajne frustrujúce, že napriek tomu, že zákon o STVR, ktorý sa tak ťažko rodil a prešiel toľkými peripetiami, je dnes praktický nefunkčný, pretože sa koalícia nevie dohodnúť, resp. ak sa aj dohodne dĺžka trvania dohody, je rádovo v jednotkách hodín. Je najvyšší čas povedať, že kráľ je nahý a teda prečo je nedohoda a kto dohody nedrží. Strana Hlas sa minimálne pri tejto dohode ukazuje ako neseriózny partner, ktorý ťažko vyjednané kompromisy pochováva v podstate v okamihu, kedy sa zrodia.
Presadzovanie neprijateľných a nepriechodných ľudí do Rady STVR, je buď vedomou sabotážou, alebo znakom nepochopiteľnej politickej nezrelosti. Vďaka tejto tvrdohlavosti koaličného partnera nie je možné zvoliť radu STVR, ktorá by potom vypísala výzvu na voľbu generálneho riaditeľa, aby potom následne rada mohla vypočuť obhajoby projektov kandidátov pri voľbe generálneho riaditeľa. Na základe verejného vypočutia by potom rada mohla vybrať definitívneho generálneho riaditeľa, ktorý by mal v priebehu šiestich rokov šancu naplniť svoj program. Toto všetko, plus nástup nových ľudí do vedenia STVR, teda nového programového riaditeľa , šéfa televíznej a rozhlasovej časti, ako aj šéfa spravodajstva a publicistiky, dnes stojí a padá na tvrdohlavosti, či kaprici jedného z koaličných partnerov. Je teda najvyšší čas, aby voliči Hlasu dali svojim politikom jasne najavo, čo si o tom myslia. Asi iba masívne bombardovanie emailami, sms-kami, či cez messenger, resp. vďaka vyjadreniam na Facebooku hádam politické špičky Hlasu pochopia, ako veľmi sa vzdialili od svojich voličov. Ak to zistia, hádam nájdu dosť sebareflexie, aby urobili nápravu.
Už takmer neviditeľné a nepočuteľné Oľano sa znova zviditeľnilo a strápnilo zároveň. V ich vesmíre je totiž dodržiavanie politických dohôd nepredstaviteľné. Tých dohôd, vďaka ktorým aj taký politický odpad ako Oľano disponuje vedením v nejakom výbore. Konkrétne napríklad Remišova vedie Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Celá kauza vznikla, keď si časť opozície ctiaca dohody, zo začiatku volebného obdobia dovolila v tajnom hlasovaní podporiť nominanta Smeru Richarda Glücka na post predsedu Branno-bezpečnostného výboru. Ukazuje sa, že v nenávistnom vesmíre Oľana dodržiavanie dohôd znamená kolaboráciu, podlosť, zlo a zradu. Je jasné, že tento subjekt, ktorý presadzuje politiku extrémnej deštrukcie, politiku spálenej zeme a čistého destilovaného zla, musí už – verím, že čoskoro skončiť. Je však trápne, ako ostatné kluby namiesto reakcie KDH, ( čo je vás do toho, za koho sme hlasovali ) naopak naskočili na túto falošnú hru Oľana a vyviňovali sa a dušovali, že oni určite dohody, ktoré všetky parlamentné kluby dosiahli na začiatku volebného obdobia - už nedodržiavajú.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna
