Ruský prezident Vladimir Putin v stredu uviedol, že Rusko a Spojené štáty sú v "neustálom kontakte" v súvislosti s možnou výmenou väzňov, ktorá by viedla k prepusteniu väzneného amerického novinára Evana Gerškoviča, ktorý bol minulý rok zatknutý na základe obvinení zo špionáže. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
"Príslušné orgány v USA a Rusku sú v neustálom vzájomnom kontakte a, samozrejme, rozhodnú sa len na základe reciprocity," povedal Putin reportérom zahraničných tlačových agentúr.
Putin v stredu tiež skritizoval dodávky zbraní dlhého doletu Západom na Ukrajinu a vyhlásil, že Moskva by mohla podobnými zbraňami vyzbrojiť aj iné krajiny a zaútočiť na západné ciele.
Tento komentár - ktorý Putin predniesol na zriedkavej tlačovej konferencii so zahraničnými tlačovými agentúrami - prišiel po tom, ako niekoľko západných krajín vrátane Spojených štátov dalo Ukrajine zelenú na údery na ciele v Rusku, čo Moskva označila za vážny omyl.
"Ak si niekto myslí, že je možné dodať takéto zbrane do vojnovej zóny, aby zaútočili na naše územie a spôsobili nám problémy, prečo by sme nemali právo dodať zbrane rovnakej triedy do regiónov sveta, kde dôjde k úderom na citlivé objekty týchto (západných) krajín," povedal Putin.
"To znamená, že reakcia môže byť asymetrická. Budeme o tom uvažovať," povedal Putin novinárom. Šéf Kremľa však odmietol názory, že Rusko plánuje zaútočiť na členov NATO, ako "hlúposti". "Netreba v tom hľadať nijaké naše imperiálne ambície. Žiadne tam totiž nie sú," povedal ruský prezident.
Putin varoval, že dodávky zbraní zo Západu na Ukrajinu sú "veľmi negatívnym krokom". Ruský líder osobitne skritizoval Nemecko, keď povedal, že keď sa prvé tanky dodané Nemeckom "objavili na ukrajinskej pôde, vyvolalo to v Rusku morálny a etický šok".
S odkazom na nemecké orgány povedal: "Keď hovoria, že bude viac rakiet, ktoré budú zasahovať ciele na ruskom území, definitívne to zničí rusko-nemecké vzťahy." Putin zopakoval, že jeho krajina "nezačala vojnu proti Ukrajine", a namiesto toho obvinil prozápadnú revolúciu v roku 2014.
"Každý si myslí, že Rusko začalo vojnu na Ukrajine. Chcel by som zdôrazniť, že nikto na Západe, v Európe, si nechce pamätať, ako sa táto tragédia začala," povedal Putin.
Putin odmietol uviesť počet ruských strát na bojisku počas viac ako dvojročného konfliktu - povedal len, že ukrajinské straty sú päťkrát vyššie. "Ak hovoríme o nenávratných stratách, pomer je jedna ku piatim," povedal ruský prezident.
Putin: Západné dodávky zbraní na Ukrajinu sú nebezpečný krok
Dodávanie zbraní zo Západu na Ukrajinu je veľmi nebezpečný krok, predovšetkým keď majú darcovia nad týmito zbraňami kontrolu. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Zároveň varoval, že Rusko by v reakcii mohlo dodávať zbrane krajinám, ktoré majú spory so Západom. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP.
"Dodávanie zbraní do vojnovej zóny je vždy zlé. Predovšetkým ak tí, ktorí ich dodávajú, len zbrane nedodávajú, ale ich aj kontrolujú. Je to veľmi vážny a nebezpečný krok," povedal Putin.
Niekoľko krajín vrátane Nemecka a Spojených štátov Ukrajine povolilo, aby používala zbrane zo Západu pri útokoch na ciele v Rusku. Putin poukázal predovšetkým na Nemecko, pričom uviedol, že použitie rakiet zo Západu na Ukrajine by mohlo poškodiť rusko-nemecké vzťahy.
Rusko by mohlo podľa Putina prijať podobný krok a dodávať zbrane iným krajinám, aby útočili na ciele na Západe. "Ak si niekto myslí, že je možné dodávať zbrane do bojovej zóny pre útoky na naše územie a vytváranie problémov pre nás, prečo nemáme právo dodávať zbrane rovnakého typu do niektorých regiónov, kde by ich použili na útoky na citlivé zariadenia krajín, ktoré toto robia Rusku," povedal.
Na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili aj zahraničné médiá, Putin tiež povedal, že vojenskí inštruktori zo Západu sa už nachádzajú na Ukrajine. "Sú prítomní na území Ukrajiny a nanešťastie pre nich zaznamenávajú straty," vyhlásil.
Zároveň zopakoval, že Rusko "nezačalo vojnu na Ukrajine". Zo začiatku konfliktu vinil prozápadnú revolúciu na Ukrajine v roku 2014, po ktorej nasledovala ruská anexia Krymu a vzbura proruských separatistov na východe Ukrajiny.
Počas tlačovej konferencie ruský prezident tiež odsúdil "likvidovanie" civilnej populácie v Pásme Gazy. "To, čo sa deje v Pásme Gazy v reakcii na teroristický útok na Izrael, sa nepodobá vojne. Je to akoby úplná likvidácia civilného obyvateľstva," povedal Putin. Zároveň dodal, že jedinou možnosťou na mier na Blízkom východe je vytvorenie palestínskeho štátu, píše agentúra Reuters.
Putin: Washington má moc konflikt ukončiť na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) so šéfmi medzinárodných tlačových agentúr vyhlásil, že Washington má moc ukončiť krviprelievanie na Ukrajine tým, že preruší dodávky zbraní, ktoré predlžujú konflikt.
Šéf Kremľa ďalej prezradil, že dostal list od amerického prezidenta Joea Bidena týkajúci sa ukrajinskej krízy. Povedal, že mu odpovedal: "Ak chcete zastaviť nepriateľské akcie na Ukrajine, prestaňte dodávať zbrane. Potom sa do dvoch až troch mesiacov všetko skončí."
Ruský prezident však dodal, že súčasný režim vo Washingtone nezaujíma osud Ukrajiny. "Ukrajina v Spojených štátoch nikoho nezaujíma," povedal novinárom. "Zaujíma ich veľkosť Spojených štátov. Nebojujú za Ukrajinu, bojujú za svoje vedúce postavenie vo svete. Nechcú, aby bolo Rusko úspešné, aby zvíťazilo, pretože si myslia, že to poškodí vedenie Spojených štátov."
Podľa Putina bude šanca na zásadné politické zmeny len vtedy, ak budúca administratíva vo Washingtone upustí od takéhoto rámca a namiesto toho sa bude snažiť o posilnenie USA. "Všetko podľa nás závisí od nálad, ktoré prevládnu v spoločnosti."
Putin: Výsledok volieb v USA nezmení vzťah Moskvy s Washingtonom
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že výsledok amerických prezidentských volieb nič nezmení na rusko-amerických vzťahoch. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AP a AFP.
"V podstate v tom nie je žiadny rozdiel," odpovedal Putin na otázku, čo by pre vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom znamenalo znovuzvolenie súčasného prezidenta USA Joea Bidena alebo víťazstvo amerického exprezidenta Donalda Trumpa.
Podľa vlastných slov neverí, že sa v americkej politike voči Rusku po novembrových voľbách niečo zmení. "Nemyslíme si to. Myslíme si, že sa nič také vážne nestane," dodal.
Putin však povedal, že všetko bude závisieť od toho, či nová administratíva uprednostní záujmy vlastných občanov pred deštruktívnymi silami "globálneho liberalizmu".
"Ak sa budú riadiť národnými záujmami, potom môže dôjsť k určitým zmenám v zahraničnej politike vo vzťahu k Rusku a vo vzťahu ku konfliktu na Ukrajine," povedal Putin.
Ruský prezident to povedal na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde odpovedal aj na otázky západných médií. Vlani neboli na konferenciu pozvaní novinári z krajín, ktoré Rusko považuje za nepriateľské - vrátane USA, Británie a Európskej únie.
Putin reagoval aj na usvedčenie Trumpa v kauze podplácania a falšovania obchodných záznamov. "Na celom svete je zrejmé, že trestné stíhanie Trumpa... je len využitie súdneho systému počas vnútropolitického boja," uviedol.
Putin chce, aby Rusko upevnilo vzťahy s vládou hnutia Taliban
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyzval Moskvu na "budovanie" vzťahov s vládou afgansko-pakistanského militantného hnutia Taliban, ktorého delegácia nedávno navštívila Rusko. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.
"Vždy sme verili, že sa musíme zaoberať realitou. Taliban je v Afganistane pri moci. Musíme budovať vzťahy s vládou Talibanu," povedal Putin na stretnutí so zahraničnými tlačovými agentúrami. Putin hovoril na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra, kam v stredu pricestovala delegácia Talibanu.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň uviedol, že Moskva plánuje vyradiť Taliban zo svojho zoznamu zakázaných teroristických organizácií - takmer tri roky po tom, ako táto skupina prevzala moc od vlády podporovanej USA. "Oni sú skutočnou silou" v Afganistane, povedal Lavrov počas Putinovej návštevy Uzbekistanu v Strednej Ázii.
Taliban je v Rusku od roku 2003 označovaný za teroristickú organizáciu. Tento krok by mohol ešte viac posilniť diplomaciu medzi Ruskom a Afganistanom, ale neznamenal by oficiálne uznanie vlády Talibanu a tzv. "Islamského emirátu v Afganistane".
Od prevzatia moci orgány Talibanu presadzujú extrémnu formu islamského práva. Rusko už roky podporuje vzťahy s Talibanom, uvádza AFP. Veliteľ amerických síl v Afganistane v roku 2018 tvrdil, že Moskva poskytuje zbrane tejto skupine - obvinenia však Moskva vtedy odmietla.
Samotná Moskva má s Afganistanom komplikovanú históriu, keďže bývalý Sovietsky zväz viedol v 80. rokoch desaťročnú vojnu proti partizánskym mudžahídom, aby podporil vládu podporovanú Kremľom.
Celý záznam stretnutia ruského przidenta Vladimira Putina so zástupcami médií:
Zdroj: info.sk (1), (2), (3), (4) / rt.com / InfoVojna
