Rada federácie, horná komora ruského parlamentu, v utorok vyhovela žiadosti prezidenta Vladimira Putina a dala svoj súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska. Podľa agentúry AP by tento súhlas mohol pripraviť pôdu pre útok na Ukrajinu.
Ako informovala agentúra TASS, jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR), pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok.
V hlasovaní tento návrh podporilo 153 senátorov.
Za toto rozhodnutie hlasovalo 153 senátorov, ktorí dali súhlas na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie mimo jej územia "na základe všeobecne uznávaných zásad a noriem medzinárodného práva".
Vo výnose sa uvádza, že "celkový počet útvarov ozbrojených síl Ruskej federácie, oblasti ich pôsobenia, ich úlohy, dobu pobytu mimo územia Ruskej federácie určuje prezident Ruskej federácie v súlade s Ústavou Ruskej federácie".
Putin: Minské dohody už neexistujú, Ukrajinu treba demilitarizovať
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase, "už neexistujú". Uviedol, že ukrajinské vedenie tieto dohody "zabilo" dávno pred uznaním samozvaných proruských republík Ruskom.
"Prečo ich implementovať, ak uznávame nezávislosť týchto subjektov," opýtal sa Putin v súvislosti so svojím rozhodnutím z pondelka, ktorým uznal samozvané proruské republiky v Donbase za nezávislé a suverénne štáty.
Na spoločnej tlačovej konferencii s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom Putin dodal, že momentálne rokovania medzi Kyjevom a vedeniami Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) pre eskaláciu napätia nie sú možné. Situácia má "navyše tendenciu eskalovať". Putin však vyjadril nádej v obnovenie rokovaní v budúcnosti.
Vinu na neplnení minských dohôd podľa Putina nesie Ukrajina, ktorú k ich implementácii nedokázala motivovať "ani Európa".
Práve z tohto dôvodu bolo Rusko nútené uznať DĽR a LĽR ako nezávislé a suverénne štáty.
Rusko pritom podľa Putina navrhovalo, aby sa problém Donbasu riešil mierovými rokovaniami a implementáciou minských dohôd, ale tento návrh už "stratil svoju aktuálnosť".
Podľa agentúry Interfax Putin uviedol, že hranice DĽR a LĽR sú uvedené v ich ústave a zhodujú sa s hranicami Doneckej a Luhanskej oblasti ako súčasti Ukrajiny.
"Uznali sme nezávislosť týchto republík, čo znamená, že sme uznali všetky ich základné dokumenty vrátane ústavy. A ústava vymedzuje ich hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď boli súčasťou Ukrajiny," vysvetlil Putin.
Zároveň poznamenal, že presnejšie hranice by sa mali vytýčiť počas rokovaní predstaviteľov oboch republík s Ukrajinou.
Ruský prezident zároveň avizoval, že "v prípade potreby" si Ruská federácia splní svoje záväzky poskytnúť vojenskú pomoc DĽR a LĽR, keďže v pondelok boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy týkajúce sa aj vojenskej pomoci.
"Keďže tam dochádza ku konfliktu, dávame jasne najavo, že v prípade potreby máme v úmysle splniť si svoje záväzky," vyhlásil Putin na tlačovej konferencii v Moskve.
Zdôraznil súčasne, že on "nepovedal, že ruské jednotky pôjdu do Donbasu hneď a zaraz".
Uviedol však, že konkrétny náčrt možných akcií Ruska sa vôbec nedá predpovedať. Všetko podľa neho záleží od konkrétnej situácie, ktorá sa vyvíja.
Vyslovil sa za demilitarizáciu súčasnej Ukrajiny a zdôraznil, že Ruská federácia je kategoricky proti prijatiu Ukrajiny do NATO. Najlepším riešením by podľa Putina bolo, keby sa samotný Kyjev vzdal vstupu do aliancie.
Putin dodal, že Moskva zaregistrovala aj vyjadrenia Kyjeva týkajúce sa jadrových zbraní a chápe, že "boli adresované predovšetkým nám".
Vysvetlil, že Rusko by za strategickú hrozbu považovalo aj to, keby sa na Ukrajine objavili taktické jadrové zbrane.
"Toto treba mať na pamäti," dodal Putin. Pripomenul, že Ukrajina mala "od čias Sovietskeho zväzu dosť široké kompetencie v jadrovej oblasti".
Poukázal na to, že má niekoľko jadrových blokov a "jadrový priemysel je rozvinutý pomerne široko a dobre. Sú tam školy". Podľa Putina má Ukrajina všetko pre to, aby tento problém vyriešila oveľa rýchlejšie ako tie krajiny, ktoré ho riešia od nuly.
Podľa Putina pre normalizáciu vzťahov s Ruskom je nutné, aby Ukrajina uznala v referende vyjadrenú vôľu ľudí, ktorí žijú v Sevastopole a na polostrove Krym.
Ctiť si vôľu obyvateľov týchto regiónov, ktoré sa stali subjektmi Ruskej federácie, by podľa Putina mal aj Západ. Západ musí toto rozhodnutie rešpektovať, lebo "týchto ľudí nikto so zbraňou v ruke alebo pod bajonetmi nehnať ľudí k volebným urnám. Prišli dobrovoľne, rozhodli sa spojiť sa s Ruskom," vyhlásil Putin.
Hegero-Matovičov režim s Čaputovou odsudzuje vyslanie ruských ozbrojených síl na Ukrajinu. Prezitentka hovorí o okupácii
"Smelo to môžeme označiť za okupáciu suverénnej krajiny," komentovala situáciu na Ukrajine prezidentka Zuzana Čaputová po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR.
„Slovenská republika dnes nie je bezprostredne vojensky ohrozená. Keby však došlo k vojenskej eskalácii, na Slovensko by smerovali Ukrajinci, ktorí by utekali pred vojnou,“ povedala Čaputová s tým, že rada rokovala aj o takomto scenári ďalšieho vývoja u východných susedov.
VIDEO: Vyhlásenie prezidentky po Bezpečnostnej rade SR.
Aktivity Ruskej federácie podľa prezidentky ohrozujú aj Slovensko
Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila pôsobenie ozbrojených síl Ruska na území Ukrajiny za akt vojenskej agresie a okupáciu. Ide podľa nej o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči Ukrajine, ktoré Slovensko ostro odsudzuje. Potvrdila záujem o mier a diplomatické riešenie situácie. Deklarovala podporu všetkým krokom na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vrátane potrebných sankcií. Uviedla to v utorkovom stanovisku.
Aktuálnemu vývoju Ukrajina podľa prezidentky nemala reálnu možnosť zabrániť. "Musela by totiž navždy zotrvať v sfére vplyvu Ruska, ktoré však ústami prezidenta (Vladimira) Putina právo na jej existenciu aj tak neuznáva. Sami by sme ako suverénny štát takýto krok nikdy nespravili a nemôže ho nikto očakávať či požadovať od Ukrajiny," vyhlásila Čaputová.
Prezidentka ocenila, že Ukrajina na masívny nárast ruskej vojenskej prítomnosti na jej hraniciach v posledných mesiacoch, provokácie i súčasnú vojenskú agresiu Ruska reagovala pokojne a diplomaticky. Zdôvodňuje to tým, že Ukrajina si, rovnako ako celé euroatlantické spoločenstvo, želá mier. "Mier považujeme za najvyššiu hodnotu, budeme sa oň usilovať a trvať na diplomatickom riešení situácie. Uznávame územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť," skonštatovala hlava štátu.
Pretrvávajúcu požiadavku ruského prezidenta, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy, teda aj Slovenska, vrátili pred rok 1997, považuje za neakceptovateľnú pre SR i ostatné krajiny východnej a strednej Európy. "Fakticky by tak Severoatlantická aliancia prestala garantovať aj našu bezpečnosť," podotkla prezidentka.
Na území Slovenska podľa prezidentky sledujeme výrazný nárast hybridných aktivít Ruska. "Patrí k nim šírenie dezinformácií a falošných správ, napríklad o údajnej všeobecnej mobilizácii na Slovensku. Cieľ týchto aktivít je jednoznačný - destabilizovať situáciu na Slovensku, vzdialiť nás od našich spojencov a priblížiť do ruskej sféry vplyvu," načrtla prezidentka. Hovorí o ohrození bezpečnosti Slovenska. Primerane k týmto aktivitám treba podľa nej aj pristupovať.
Viac v článku TU.
Heger: Sme v koalícii štátov, ktoré odsudzujú správanie Ruska
„Keď sa Rusko vyhráža zbraňami, Slovensko stojí na správnej strane dejín. Sme v koalícii štátov, ktoré odsudzujú správanie Ruska a sú rozhodnuté urobiť všetko pre zachovanie mieru,“ nadviazal premiér Eduard Heger (OĽaNO).
„Uznaním separatistických oblastí za nezávislé štáty a posilňovaním vojenskej prítomnosti na ukrajinských hraniciach sa vracajú do Európy príznaky vojny, ničenia a zabíjania,“ zdôraznil predseda vlády. Dodal, že Slovensko si musí splniť svoju domácu úlohu a „posilniť obranyschopnosť a modernizovať ozbrojené sily“.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) spresnil, že od utorkového rána zasadal krízový štáb jeho rezortu. Riešila sa otázka krokov, aby prípadné negatívne následky eskalácie situácie na Ukrajine „mali čo najmenší dopad na Slovensko“. Ide o prípadné emigračné vlny, ekonomických dosah, prípadne „ďalšie neželané faktory“.
Slovenskú hranicu s Ukrajinou v súčasnosti stráži Policajný zbor. „Máme jasné stanovené limity, koľko prípadných vojnových utečencov alebo migrantov bude prechádzať hranicu, podľa nich budeme navyšovať kapacity,“ vysvetlil Naď. Scenár však ráta aj s možnosťou, že počet migrantov môže byť vyšší. Policajtom by v tom prípade išli na pomoc vojaci, zvýšia sa kapacity záchytných miest.
VIDEO: Premiér Eduard Heger.
Pripravené kapacity táborov, kde by mohli byť umiestnení prípadní utečenci, sú podľa neho v tejto chvíli dostačujúce. „Ak by neboli, potom budeme robiť opatrenia,“ priblížil minister a pripustil, že pri ochrane slovensko-ukrajinskej hranice by mohli pomôcť aj spojeneckí vojaci.
Pripomenul, že už skôr rezort slovenskej diplomacie vyzval občanov SR, aby necestovali na územie Ukrajiny, resp. aby ani neuvažovali nad návštevou oblastí v Luhansku a Donecku. „Boli by sme radi, keby vo všeobecnosti zvážili svoje pôsobenie na Ukrajine. Zatiaľ ale situácie nie je taká, aby sme ich museli evakuovať,“ podotkol Naď.
VIDEO: Minister obrany Jaroslav Naď.
Upozornil, že momentálne je „takmer 120 bojových práporových skupín Ruskej federácie rozmiestnených v Donecku a Luhansku, v okolí Ukrajiny, ďalšie práporové skupiny sú umiestnené na území Bieloruska“. Dodal, že viaceré sú v bojovom postavení. „Očakávajú priamy rozkaz na začiatok operácie. Dúfame, že nepríde,“ zdôraznil Naď.
Podľa neho Slovensko urobilo kroky, ktoré smerujú k zvýšeniu pripravenosti ozbrojených síl na prípadný negatívny vývoj. „Sme v procese zvýšenia bojovej pohotovosti, ale primárnym dôvodom je potenciálna migrácia, nie zvýšenie vojnovej hrozby,“ uviedol Naď.
Ostreľovanie civilistov na Donbase sa každým dňom zintenzívňuje. Ruský rezort obrany má v úmysle chrániť obyvateľov DĽR a LĽR
Námestník ruského ministra obrany Nikolaj Pankov v utorok oznámil, že vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu v Donbase Rusko musí chrániť obyvateľov tamojších samozvaných proruských republík. Pripomenul, že mnohí z nich, "státisíce, sú občanmi Ruskej federácie".
Podľa agentúry Interfax tiež Pankov uviedol, že Ukrajina sústredila na hraniciach s Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou, ktoré Rusko v pondelok uznalo ako nezávislé štáty, "60-tisícovú skupinu s ťažkou technikou": ťažkými obrnenými vozidlami, raketovými systémami či raketometmi.
Pripomenul, že rokovania s Kyjevom uviazli a "ukrajinské vedenie sa vydalo cestou násilia a krviprelievania".
Podľa Pankova sa "ostreľovanie sa každým dňom zintenzívňuje", pričom sa strieľa "všetkými smermi" a denne je vypálených "okolo 2000 striel", pričom vyše 300 z nich sú "munícia pre ťažké zbrane priamo zakázaná minskými dohodami" o urovnaní konfliktu v Donbase.
Pankov tiež informoval, že v Donbase bolo zaznamenané aktívne pôsobenie ukrajinských "teroristických a sabotážnych skupín".
Odhadol, že len v posledných dňoch opustilo svoj domov v Donbase vyše 100.000 ľudí, z toho 29.865 detí.
Rusko oznámilo evakuáciu svojho diplomatického personálu z Ukrajiny
Rusko v utorok oznámilo, že pre opakované vyhrážky evakuuje personál zo svojich diplomatických misií na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Interfax s tým, že evakuácia sa uskutoční v najbližšom čase.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že od roku 2014 sú ruské veľvyslanectvo v Kyjeve a generálne konzuláty v Odese, Ľvive (v ruštine Ľvov) a Charkive (v ruštine Charkov) vystavené opakovaným útokom.
Ruskí diplomati boli terčmi vyhrážok o použití fyzického násilia. Došlo údajne aj k podpáleniu ich vozidiel, píše sa vo vyhlásení.
Ruská strana v dokumente konštatuje, že ukrajinské úrady v rozpore so svojimi záväzkami podľa Viedenských dohovorov o diplomatických a konzulárnych stykoch "nereagovali na to, čo sa dialo".
Zacharovová: Otázka hraníc DĽR a LĹR je vecou budúcnosti
Otázka hraníc Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) je vecou budúcnosti a bude sa riešiť, uviedla v utorok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
Vo vysielaní televízie Dožď dodala, že "teraz musíme vyriešiť ďalšie problémy. A tento problém bude určite (tiež) nejako vyriešený". Poznamenala, že otázku delimitácie a demarkácie hraníc "nemôžete vyriešiť za hodinu. A otázka hranice dnes nevznikla."
Rozhodnutie uznať DĽR a LĽR za nezávislé a suverénne štáty oznámil ruský prezident Vladimir Putin v pondelok večer, keď s lídrami oboch týchto proruských entít vyhlásených v časti ukrajinského Donbasu podpísal aj zmluvy o spolupráci.
Všetky tieto dokumenty v utorok ratifikovali obe komory ruského parlamentu a Putin v utorok popoludní podpísal príslušné zákony o ich ratifikácii.
Mnohé médiá sa od pondelka zaujímajú, v akých hraniciach boli DĽR a LĽR vlastne uznané.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny "v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili" svoju nezávislosť.
Agentúra AP pripomenula, že ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov, takže proruskí separatisti momentálne nekontrolujú celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ruská federácia uznáva DLR a LĽR v rámci hraníc, "v ktorých ich orgány vykonávajú svoje právomoci".
Najvyšší predstaviteľ Denis Pušilin vo vysielaní televízie Rossija 1 povedal, že hranice DĽR kopírujú hranice Doneckej oblasti a "ďalšie kroky ukáže čas". Pušilin takto odpovedal na otázku, či je DĽR pripravená vytlačiť ukrajinské ozbrojené sily z území v rámci hraníc z roku 2014.
Ústavy DĽR a LĽR uvádzajú, že územie týchto republík zodpovedá územiam Doneckej a Luhanskej oblasti pod správou Ukrajiny.
Ruská federácia uznala nezávislosť separatistických entít na východe Ukrajiny – tzv. Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky. Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov označili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina za „jasné porušenie minských mierových dohôd“ a avizujú, že to nezostane bez odpovede. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje krok Kremľa za „porušenie suverenity a územnej celistvosti“ Ukrajiny. Podobný názor má aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres.
Zdroj: info.sk (1), (2) / cas.sk (1), (2) / InfoVojna / pravda.sk
