Vláda bude maximálne ústretová regionálnym i miestnym samosprávam pri finančnom odškodnení po povodniach. Na situáciu bude reagovať "konkrétnymi finančnými rozhodnutiami". Vyhlásil to premiér Robert Fico (Smer-SSD) po pondelkovom mimoriadnom rokovaní vlády. Škody sú podľa neho veľké, no zo strany štátu zvládnuteľné. Doplnil, že vláda bude reagovať aj na konkrétne požiadavky samospráv v súvislosti s rozvodnením malých riek či potokov.
"Dohodli sme sa, že príslušné samosprávne orgány v spolupráci s vládou urobia čo najrýchlejšie zoznam poškodených objektov, nehnuteľností. Budeme na to reagovať, či už cez mechanizmy, ktoré máme, napríklad na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tak ako sme to urobili pri zemetrasení na východnom Slovensku. Máme peniaze z európskych fondov a predovšetkým vláda má vždy nejakú malú rezervu, ktorú vie použiť," ozrejmil premiér. Samosprávam garantoval maximálnu ústretovosť.
Malé rieky a potoky sa podľa Fica dostávajú do situácie, kde ich nikdy nevideli a vláda bude na tieto miestne pomery reagovať. V najbližšom čase budú výjazdové zasadnutia vlády v Bratislavskom aj Trnavskom kraji, kde bude vláda reagovať na konkrétne požiadavky samospráv v súvislosti s malými tokmi. "Ak môžeme, urobíme opatrenia, aby sme minimalizovali podobné udalosti, ktoré dnes vidíme," doplnil.
V najbližších hodinách sa očakáva kulminácia riek Morava a Dunaj, podľa premiéra je vysoko pravdepodobné, že by nemalo dôjsť k ďalšiemu ohrozeniu majetku a životov. "Máme určitú mieru ohrozenia, to najhoršie ešte nie je za nami," skonštatoval.
Spolupráca medzi štátom a samosprávami, ako aj medzi dobrovoľnými a profesionálnymi zložkami je podľa premiéra na vysokej úrovni. Ocenil tiež, že už minulý týždeň po prvotných informáciách prijali relevantné inštitúcie rozhodnutia, ktoré umožnili naštartovať mechanizmy v boji proti povodniam.
Slovensko podľa premiéra vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými krajinami, ktoré si prešli a prechádzajú katastrofou. Vyjadril tiež pripravenosť pomôcť. V pondelok bude Fico hovoriť s poľským premiérom Donaldom Tuskom.
"Predpokladám, že budeme hovoriť o určitej miere pružnosti pri využívaní európskych fondov. Tam, kde sú fondy stále k dispozícii štátom a nečerpajú sa, že by sme ich vedeli použiť práve na protipovodňové opatrenia alebo na náhradu škôd, ktoré boli spôsobené veľkými povodňami," uzavrel.
Výška škôd na Slovensku sa bude pohybovať v miliónoch a nie v stovkách miliónov eur ako v okolitých štátoch
Výška škôd po povodniach zatiaľ nie je známa, rádovo by sa však mala podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) pohybovať v miliónoch eur. "Nie v stovkách miliónov alebo miliardách ako okolité štáty," poznamenal po pondelkovom mimoriadnom rokovaní vlády.
Možností kompenzácie škôd je podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) viacero. Zdôraznil, že najprv je ale potrebné ukončiť mimoriadnu situáciu. "Prednosta so samosprávou musia identifikovať rozsah škôd, následne prebieha proces overovania nákladov a na ministerstve vnútra sme po ukončení mimoriadnej situácie schopní do mesiaca-dvoch rovno už takúto sumu obciam poslať a obec samozrejme koordinuje tú pomoc aj s jednotlivými fyzickými osobami," ozrejmil.
Ďalším mechanizmom je podľa jeho slov humanitárna pomoc, ktorú avizoval minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Envirorezort chce tiež podľa Tarabu pripraviť podobnú schému pomoci ako pri zemetrasení, ktoré v októbri 2023 zasiahlo východné Slovensko. "Minister Raši nás tiež informoval, že už je v debate so zahraničnými partnermi, ktorí sa budú snažiť, najmä Poliaci, využiť možnosť nealokovania niektorých eurofondov, aby to čo nevedia využiť išlo buď na kompenzačné mechanizmy pri povodniach alebo na rozšírenie protipovodňovej ochrany," doplnil Šutaj Eštok. Obaja naznačili, že pri kompenzáciách bude kľúčová lokálna pomoc v obciach, nie škody spôsobené na chatách či záhradách postavených v záplavových oblastiach.
Slovensko podľa ministra vnútra odmietlo pomoc pri zvládaní povodní, ktorú ponúkla Ukrajina. "Sme v stave, že sme poďakovali, ale zvládame situáciu. Naopak, my sme sa dnes na štábe bavili, že v prípade, ak tá situácia a predikcia bude taká, ako očakávame, že by sme v najbližších dňoch situáciu u nás zastabilizovali, sme pripravení ponúknuť pomoc okolitým krajinám, či už je to Česko, Rakúsko alebo Poľsko, kde bol vyhlásený stav katastrofy," uviedol.
Dodal, že rezort naďalej sleduje aktuálnu situáciu a v nasadení sú všetky jeho sily a prostriedky. Pre situáciu v Bratislave je podľa Tarabu kľúčovým faktorom funkčnosť vodného diela Gabčíkovo.
Zasadnutia vlády sa zúčastnili aj Vallo, Droba a Viskupič
Zástupcovia samospráv vyzdvihli spoluprácu so štátom, ako aj medzi všetkými nasadenými zložkami pri riešení následkov nepriaznivého počasia a odstraňovaní povodní. Primátor Bratislavy Matúš Vallo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba, ako aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič zároveň ocenili sľub premiéra Roberta Fica pomôcť s finančným odškodnením.
"Oceňujem to, že keď ide o ochranu majetku a najmä životov, vieme fantasticky spolupracovať so štátom, čo sa udialo v týchto dňoch," povedal Vallo po rokovaní vlády. S pomocou štátu bude podľa neho potrebné vyriešiť napríklad problém s Devínskou cestou, kde sa takmer každý rok zosúva svah a padajú kamene.
"Bratislava ešte nie je z toho vonku, voda bude kulminovať približne na úrovni 950 centimetrov počas tejto noci. Som pevne presvedčený, že to zvládneme," dodal.
Viskupič je rád, že vláda sa bude venovať nielen otázkam veľkých tokov, ale aj aktuálnym problémom v regiónoch. V Trnavskom kraji ide podľa neho najmä o obce Kopčany, Kuklov a Radošovce, ale aj o cestu medzi Holíčom a Skalicou a premostenie rieky Chvojnice.
"Odchádzame s prísľubom, že sa to stane nateraz aj jednou z otázok, ktoré bude vláda riešiť pri svojich výjazdových rokovaniach," doplnil. "Som veľmi rád, že sa podarilo dohodnúť krízové riadenie na úrovni základného centrálneho krízového riadenia, potom premietnuté do regiónov cez okresy v sídle kraja a jednotlivých prednostov a napojili sa zložky aj samospráv," povedal. Viskupič to považuje za úspešný proces posledných piatich dní.
Droba informoval, že v rámci Bratislavského samosprávneho kraja je najviac postihnutá oblasť Záhoria v okrese Malacky. Kraj bude postupne pomáhať obciam riešiť následky. BSK bude sanovať dva zámocké parky v Stupave a Malinove a rieši tiež poškodené školské budovy v Bratislave a v okolí.
Viac vo videu:
Hladina Dunaja má v utorok kulminovať na úrovni 950 centimetrov
Hladina Dunaja v Bratislave má kulminovať na úrovni približne 950 centimetrov v utorkových (17. 9.) ranných, respektíve dopoludňajších hodinách. Zrážky na Slovensku by mali ustať počas pondelkovej noci. Uviedli to hydrológ Peter Smrtník a meteorológ Andrej Kozák na tlačovej konferencii s tým, že očakávajú upokojenie hydrologickej situácie.
"Značnou zmenou oproti rakúskemu úseku bude súhra Dunaja a Moravy, kam budú stekať naspäť kubíky, ktoré Dunaj naplavil do dolnej časti slovenského úseku Moravy," uviedol hydrológ. Dunajská vlna sa podľa neho bude presúvať smerom dole na slovenský stredný a dolný úsek Dunaja. V Štúrove SHMÚ očakáva kulmináciu zo stredy (18. 9) na štvrtok (19. 9.). Odhadovaná kulminácia v Devíne by mala podľa neho vrcholiť pri prekročení úrovne 900 centimetrov.
Ako priblížil Kozák, momentálne je zamračené na celom území SR a kompaktné zrážky už ustávajú, vyskytujú sa miestami. "Ešte sa nám nejaké prehánky vyskytujú v Banskobystrickom kraji, na Spiši, ale toto nie sú kritické lokality," objasnil.
Za pondelok podľa meteorológa zaznamenali zväčša päť až 25 milimetrov (mm) zrážok z tejto vlny, na juhozápade Slovenska okolo desať až 15 mm zrážok. Kysuce už podľa neho nie sú kritické.
SHMÚ podotkol, že na rakúskom úseku tesne pod Viedňou je už hladina rieky po kulminácii. Na dolnom úseku pod vodným dielom Gabčíkovo podľa neho stále pretrváva výrazný vzostup.
Zložitá situácia zostáva podľa SHMÚ v povodí Moravy - na Záhorí, kde dochádza k dotekaniu menších prítokov z Malých Karpát. Ústav vysvetlil, že hladina Moravy v profiloch na hornom úseku naďalej mierne stúpa, smerom nižšie po toku je vzostup výrazný. V úseku nad sútokom s Dunajom dochádza podľa neho k vzdutiu jej hladiny, pričom v ohrození sú najmä Devín a Devínska Nová Ves.
Viac vo videu:
Zábery vyliateho Dunaja v Bratislave:
Zdroj: trend.sk / tvnoviny.sk / hnonline.sk / bleskovky.sk / YouTube / InfoVojna
