Rusko v nedeľu požiadalo Ukrajinu, aby "okamžite zatkla a vydala" niekoľko osôb, ktoré sú podľa Moskvy zapletené do "teroristických" činov spáchaných na ruskom území. Medzi týmito osobami je aj šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyľ Maľuk. Informovala o tom agentúra AFP.

Moskva tvrdí, že Maľuk sa svojho času priznal k účasti na príprave útoku na Krymský most, ku ktorému došlo v októbri 2022. Maľuk vtedy údajne prezradil aj podrobnosti o príprave iných teroristických útokov na území Ruskej federácie.

Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) ruské ministerstvo zahraničných vecí sa pri svojej požiadavke odvoláva na medzinárodné dohovory o boji proti terorizmu a vyhráža sa Ukrajine "zodpovednosťou podľa medzinárodného práva".

Kyjev označil túto požiadavku Moskvy za nezmyselnú, doplnila AFP.

Vyhlásenie ruského ministerstva sa začína zmienkou o útoku na centrum Crocus City Hall v metropolitnej oblasti Moskvy, ktorý bol spáchaný 22. marca a ktorého obeťami sa stalo 144 ľudí. Napriek tomu, že sa k nemu prihlásila sieť Islamský štát, mnohí predstavitelia ruského vedenia verejnosti v Rusku stále podsúvajú teóriu o údajnej ukrajinskej stope.

Ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení síce túto hypotézu nespomína, konštatuje však aspoň, že nešlo o "prvý teroristický útok" proti Rusku, a dodáva, že útok na Crocus City Hall je porovnateľný s odpálením výbušnín a poškodením Krymského mosta a s pokusmi o atentáty na viacerých ruských politikov a aktivistov, ktorí podporujú vojnu na Ukrajine.

"Úkony, ktoré vykonali príslušné ruské orgány, naznačujú, že stopy všetkých týchto zločinov vedú na Ukrajinu," tvrdí ruské ministerstvo zahraničných vecí, pričom spomína vraždu novinárky Darie Duginovej a Vladlena Tatarského, zranenie spisovateľa a tzv. Z-blogera Zachara Prilepina a smrť jeho vodiča.

Nateraz nie je jasné, akým spôsobom Rusko odovzdalo Ukrajine svoje požiadavky na vydanie jej občanov, keďže ruská armáda už tretí rok vedie nevyhlásenú a ničím nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine.

Šéf SBU predtým uviedol, že za dvoma bombovými útokmi na Krymský most, spájajúci Rusko a anektovaný Krym, skutočne stáli ukrajinské tajné služby. Ukrajina totiž považuje tento most za legitímny vojenský cieľ.

Na margo pokusov o atentát na Duginovú, Tatarského a Prilepina sa predstavitelia Ukrajiny vyjadrili len nepriamo - s tým, že za legitímne ciele možno považovať aj aktívnych provojnových propagandistov.

Moskovský súd vydal v utorok na Maľuka zatykač. Ten je taktiež obvinený z prípravy útoku na Krymský most. V auguste minulého roka sa prihlásil k zodpovednosti za tento incident a pre ukrajinskú tlačovú agentúru UNIAN povedal, že "osobne" naplánoval túto "operáciu".

V pondelok šéf SBU tiež naznačil, že jeho agentúra stojí za niekoľkými vysokopostavenými vraždami v Rusku vrátane vraždy bývalého ukrajinského poslanca Iľju Kiva a ruského blogera Vladlena Tatarského, ako aj za pokusom o vraždu spisovateľa Zachara Prilepina.

Keď sa novinár televízie ICTV opýtal na možnú účasť SBU na týchto incidentoch, Maľuk otvorene vyhlásil, že novinár mal právo obrátiť sa na neho s touto otázkou, ale povedal, že sa oficiálne neprihlási k zodpovednosti za žiadny z týchto útokov. Napriek tomu pokračoval v prezrádzaní niektorých veľmi konkrétnych podrobností o zbraniach a výbušninách, ktoré boli v každom jdnotlivom prípade použité.

Bortnikov v tejto súvislosti uviedol, že SBU by mala byť tiež označená za teroristickú organizáciu.

Poznáme identitu organizátorov teroristických útokov proti Rusku, vyhlásil šéf ruskej FSB

Identita tých, ktorí organizujú teroristické útoky proti Rusku, je bezpečnostným agentúram krajiny známa, uviedol šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov.

Bortnikov sa v nedeľňajšom rozhovore pre televíziu Rossija 1 vyjadril k príkazu, ktorý dal ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň FSB, aby zistila mená "zradcov" zodpovedných za pokusy o vniknutie na ruské územie z Ukrajiny v období pred prezidentskými voľbami, ktoré sa konali 15. - 17. marca, a po ich skončení. "Potrestáme ich bez premlčania, nech sú kdekoľvek," uviedol šéf Kremľa.

K neúspešným cezhraničným útokom sa prihlásili samozvaný Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) a Ruská légia slobody, polovojenské jednotky, ktoré údajne tvoria ruskí zbehovia spolupracujúci s Kyjevom. Obe skupiny boli Ruskou federáciou označené za teroristické organizácie.

"Vzhľadom na udalosti na Ukrajine vidíme existujúce problémy. To nás nemôže neznepokojovať," povedal šéf FSB v súvislosti s pokusmi o vpád z Ukrajiny do ruských oblastí Belgorod a Kursk.

Ubezpečil, že všetky bezpečnostné orgány v Rusku, nielen FSB, "aktívne pracujú" na tejto otázke.

"Sú tam tí, ktorí opustili [krajinu] a zorganizovali bojové jednotky. Sú takí, ktorí to mali v úmysle... Vieme, kto sú organizátori prípravy a realizácie [teroristických] akcií na našom území," vysvtlil Bortnikov.

"Urobíme všetko pre to, aby sme týchto darebákov vypátrali a potrestali," prisľúbil.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v polovici marca uviedol, že ukrajinská amáda počas neúspešného osemdňového pokusu o prelomenie ruskej hranice prišla o 790 vojakov.

Rusi počas tjto akcie zlikvidovali 23 tankov, 34 obrnených vozidiel (vrátane 11 vozidiel Bradley americkej výroby), ako aj päť českých raketometov Vampire a vrtuľník Mi-8.

Ukrajinská armáda zaútočila v polovici fbruára českými raketometmi RM-70 Vampire s kazetovou muníciou na základnú školu a štadión v Belgorode, svedek natočil hrôzostrašné video so zmrzačenými deťmi na bežeckej dráhe.

Viac v článku a videu TU.

Bortnikov: Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky je legitímnym cieľom

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov by mal byť považovaný za platný cieľ ruských vojsk, povedal v utorok novinárom šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov. Rovnaký princíp by sa podľa neho mal uplatňovať na každého, kto "pácha zločiny" proti Rusku.

Moskovský súd nariadil Budanovovo zatknutie na základe obvinení z terorizmu v decembri 2023 po tom, ako bol obvinený z prípravy viac ako 100 teroristických útokov s využitím bezpilotných lietadiel zameraných na ruskú civilnú infraštruktúru.

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky (GUR) otvorene obhajoval útoky na ruskom území vrátane územia, ktoré Kyjev uznáva ako územie pod zvrchovanosťou Moskvy. Budanov spočiatku označoval útoky za "partizánske aktivity", neskôr však priznal zodpovednosť ukrajinského štátu.

"Tí, ktorí páchajú zločiny proti Rusku a ruským občanom, sú legitímnym cieľom," povedal Bortnikov na otázku o Budanovovi a ďalších vysokých predstaviteľoch ukrajinskej rozviedky. Keď na neho novinári tlačili, prečo Rusko ešte nezasiahlo proti týmto cieľom, šéf FSB odpovedal, že táto možnosť "je ešte pred nami".

FSB pôvodne označila Budanova za strojcu bombového útoku na Krymský most z októbra 2022. Pri útoku bolo použité silné výbušné zariadenie, ktoré do Ruska prepašoval nič netušiaci vodič nákladného auta. Pri výbuchu zahynul tento muž a ďalší štyria ľudia v neďalekom aute.

Strojca najnovšieho teroristického útoku v Moskve povedal podozrivým páchateľom, aby utiekli do Kyjeva

Hlavní podozriví z teroristického útoku obchodno-zábavného centra Crocus City Hall pri Moskve vypovedali, že príkaz dostali od záhadného muža, ktorý im následne povedal, aby utiekli na Ukrajinu, oznámil v piatok 29. marca ruský vyšetrovací výbor Sledkom.

Bezpečnostné služby zadržali štyroch podozrivých páchateľov minulú sobotu neďaleko ukrajinských hraníc. Útok si vyžiadal celkovo 144 obetí na životoch a vyše 200 ľudí bolo hospitalizovaných.

Podozriví občania Tadžikistanu vo svojich prvých výpovediach a počas následných výsluchov uviedli, že útoky pripravovali v koordinácii s "mužom, ktorý sa im predstavil pod pseudonymom", uviedol Vyšetrovací výbor vo svojom vyhlásení. Dodalo, že s nimi komunikoval prostredníctvom hlasových správ zasielaných cez Telegram.

"Na základe pokynov koordinátora teroristi po spáchaní trestného činu odišli autom smerom k rusko-ukrajinskej hranici, aby ju následne prekročili a dorazili do Kyjeva, kde mali dostať sľúbenú odmenu," uviedol orgán činný v trestnom konaní.

Sledkom ďalej uviedol, že pokračuje v "preverovaní účasti predstaviteľov ukrajinských špeciálnych služieb na organizovaní a financovaní teroristického útoku".

K zodpovednosti za masaker sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát Chorásán. USA a EÚ zhodne trvajú na tom, že skupina je jediným páchateľom a že Ukrajina do toho nebola nijako zapojená.

Ruský prezident Vladimir Putin, minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a šéfovia FSB a Vyšetrovacieho výboru však uviedli, že viaceré indície poukazujú na účasť Ukrajiny. Lavrov označil trvanie Západu na nevine Ukrajiny za podozrivé samo osebe.

 

Vyšetrovací výbor Sledkom vo štvrtok odhalil, že štyria podozriví dostali od Ukrajiny "značné sumy peňazí" vo forme kryptomeny. Tieto prostriedky boli následne použité na prípravu útoku na Crocus City Hall.

Zdroj: bleskovky.sk / rt.com (1), (2), (3), (4) / InfoVojna