Západné firmy majú v Rusku oveľa lepšie podmienky na podnikanie, než aké často majú podniky na Západe, vyhlásil v stredu ruský prezident Vladimir Putin počas diskusie na investičnom fóre Russia Calling! v Moskve.

Šéf Kremľa pri tejto príležitosti poukázal na to, že západné firmy, a najmä nemecké, majú v Rusku stále priaznivé podmienky na podnikanie.

„V súčasnosti je všetko z východu lepšie ako zo západu,“ povedal na fóre ruský líder. „Pozrite sa na podmienky, ktoré sa vytvárajú pre nemeckú ekonomiku tu v Rusku, a to zo strany vašich tradičných spojencov a partnerov - teraz hovoríme len o podnikateľskom prostredí.“

„Ale naše dvere sú vždy otvorené, s Nemeckom sme mali vždy veľmi dobré vzťahy po celé desaťročia, veľmi dobre sme si rozumeli,“ skonštatoval ruský prezident.

Mnohé štáty Západu sa však podľa neho ukázali ako „nespoľahliví partneri“ a to najmä od roku 2022, keď prebiehajúce konflikty medzi Ruskom a Ukrajinou prerástli do ozbrojenej konfrontácie.

„Viete, že v roku 2022 naši podnikatelia, spoločnosti a celé priemyselné odvetvia čelili vážnym problémom v dôsledku konania niektorých, povedzme to opatrne, niektorých krajín. Presnejšie povedané, ich vládnucich elít,“ poznamenal Putin.

„Tieto krajiny sa ukázali ako nespoľahliví partneri,“ vysvetlil, v dôsledku čoho ‚boli ohrozené alebo dokonca úplne zničené mnohé dodávateľské reťazce, obchodné väzby, ktoré sa vytvárali celé desaťročia‘.

Pokusy Západu poraziť Rusko na všetkých frontoch vrátane poškodenia hospodárstva krajiny zjavne zlyhali, vyhlásil v stredu prezident Vladimir Putin.

Elity „niektorých krajín“ sa ukázali ako nespoľahliví obchodní partneri, keď sa v posledných rokoch snažili poškodiť ruské záujmy, povedal Putin vo svojom úvodnom prejave na investičnom fóre Russia Calling!

„Často počúvame, že tieto národy si kladú za cieľ spôsobiť Rusku strategickú porážku v politickej, vojenskej a hospodárskej oblasti. Vrátane ekonomiky a technológií,“ vyhlásil.

„Usilovali sa drasticky oslabiť náš priemysel, financie, odvetvie služieb v našej krajine, vytvoriť neprekonateľný deficit tovaru na našom trhu, destabilizovať trh práce, znížiť životnú úroveň našich občanov.“

Ruská ekonomika sa nielenže zotavila z počiatočných škôd spôsobených útokmi na ňu, ale prešla aj pre ňu prospešnou štrukturálnou transformáciou, dodal Putin. Vláda intenzívne pracovala na zlepšení logistiky medzinárodného obchodu, ktorú využívajú ruské podniky, a na posilnení väzieb s priateľskými partnermi, čo pomohlo národnému hospodárstvu rásť, zdôraznil.

Ruská vláda a firmy pracujú na zlepšení národnej finančnej infraštruktúry zavedením nových mechanizmov, ako je napríklad identifikácia klientov bankami na diaľku, povedal Putin. Takéto zmeny si vyžadujú právny rámec a vďaka nim sa národná mena stáva výhodnejšou pre medzinárodný obchod.

Výraz „strategická porážka“ použila administratíva amerického prezidenta Joea Bidena na opis dôsledkov, ktoré by údajne mal konflikt na Ukrajine pre Rusko. Washington a jeho spojenci zhabali ruský štátny majetok a zaviedli jednostranné hospodárske obmedzenia, ako aj pohrozili tretím stranám trestom, ak budú obchodovať s Ruskom spôsobom, ktorý Západ nesankcionoval.

Napriek snahám Západu je Rusko naďalej výrazne aktívne v medzinárodnom obchode. Podľa výskumníkov, ktorí monitorujú dodávky, niektoré krajiny v EÚ naďalej nakupujú energiu z Ruska, pričom otvorene vzdorujú výzvam Bruselu, aby sa jej vzdali, zatiaľ čo iné tak robia prostredníctvom sprostredkovateľov. Minulý mesiac agentúra Bloomberg varovala, že posledné kolo sankcií USA spôsobí energetickú krízu v západnej Európe.

Odchádzajúci Bidenov režim totiž koncom novembra uvalil na Gazprombank nové sankcie, ktoré bránia štátom kontrolovanej banke, aby realizovala akékoľvek nové transakcie súvisiace s energetikou, ktoré sa dotýkajú amerického finančného systému. USA sa zamerali aj na približne 50 ďalších ruských bánk a na ruský platobný systém SPFS.

Maďarsko už v tejto súvislosti požiadalo Spojené štáty, aby spoločnosti Gazprombank udelili výnimku zo sankcií pri platbách za plyn dodávaný z Ruska do Európy. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v stredu 4. decembra 2024 uviedol, že o tejto téme hovoril s ministrom zahraničných vecí USA Anthonym Blinkenom na okraj stretnutia šéfov diplomacií členských štátov NATO v Bruseli.

"Povedal som ministrovi zahraničných vecí USA, že sme príslušným orgánom USA zaslali žiadosť, aby bola pre Gazprombank pri platbách za zemný plyn udelená výnimka zo sankcií. Nebola by to nejaká nezvyčajná situácia vzhľadom na to, že viaceré ruské banky majú takúto výnimku pri platbách za dodávky uránu do Spojených štátov," povedal Szijjártó novinárom po zasadnutí v Bruseli.

Szijjártó v utorok (3. 12.) v maďarskom parlamente vyhlásil, že USA sa zaradením banky Gazprombank na sankčný zoznam snažia dostať krajiny strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré využívajú ruské energetické zdroje, do zložitej situácie, pretože platby sa uskutočňujú cez túto finančnú inštitúciu. Poznamenal tiež, že "zhodou okolností" ide o krajiny, ktorých vlády sympatizujú so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, pričom to súčasná americká administratíva vie.

Zdroj: rt.com (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna