Výbuch vo francúzskom éteri: otvorene tam zaznela ruská verzia udalostí. Do francúzskej spravodajskej televízie – možno nedopatrením – zavolali podpredsedu ruského parlamentu. A to nemali robiť: schytali to naplno.
Pjotr Tolstoj, prapravnuk spisovateľa a filozofa Leva Nikolajeviča Tolstého, podpredseda ruskej Štátnej dumy, bol v minulosti novinárom a bol aj korešpondentom niektorých západných médií, vrátane francúzskeho denníka Le Monde. Možno práve preto ktosi z jeho dávnych priateľov v redakcii francúzskej spravodajskej televízie BFM TV dostal nápad tomuto žoviálnemu sympatickému chlapíkovi zavolať a urobiť s ním prostredníctvom videokonferencie rozhovor v priamom prenose.
Je zaujímavé, že sa také niečo v dnešných časoch čoraz tuhšej cenzúry a demokratúry vôbec mohlo stať. Ktovie, možno si to vo Francúzsku niekto odnesie, podobne ako si to nedávno odniesli niekoľkí zodpovední manažéri v slovenskej RTVS, keď do éteru pustili Jána Čarnogurského a vystúpenie Roberta Fica zo snemu strany Smer-SD a následne boli zo svojich pozícií „dobrovoľne“ odídení.
Čo sa dialo po odvysielaní videoprenosu s Tolstým, to nemá na francúzskom youtube v politickej kategórii obdobu: Francúzi, ale aj frankofónni diváci na celom svete sa mohli pozrieť na ukrajinskú vojnu prvýkrát ruskými očami. Výsledok: dvadsaťminútové video trhalo všetky rekordy sledovanosti, za deň malo štvrť milióna zhliadnutí a ten počet raketovým tempom ďalej rastie.
Pjotr Tolstoj v priebehu dvadsiatich minút presvedčivo odpovedal na všetky zákerné a zlomyseľné otázky moderátorov (vystriedali sa až traja). Jeho vystúpenie by mohlo byť veľmi dobrým vzorom aj pre každého slovenského politika, chystajúceho sa predstúpiť pred mainstreamových novinárov, ktorí sa chystajú ho pred kamerou znemožniť a argumentačne zlikvidovať. Použili na neho všetky tie klasické triky ako to poznáme aj na Slovensku: jedovaté sugestívne otázky, skákanie do reči, odvádzanie od podstaty veci a pod.
Tolstoj v krížovej paľbe troch propagandistov v priamom prenose pred miliónmi divákov obstál na výbornú. Odpovedal vynikajúcou francúzštinou (dokonca s dobrým francúzskym prízvukom, na ktorom vôbec nebolo poznať, že je Rus, čo je inak zriedkavé), priateľsky, presvedčivo, zápalisto ale bez toho, aby sa nechal vyprovokovať. Na každý útok odpovedal adekvátnym, až šokujúco otvoreným protiútokom, pri ktorom jeho oponenti museli iba nasucho pregĺgať, pretože na jeho neúprosnú logiku jednoducho nemali odpovede.
Na otázku moderátora (vystriedali sa tam až traja), prečo Rusko posiela rakety, aby zničili ukrajinskú infraštruktúru, odpovedal, že ruským cieľom je víťazstvo. Povedal však, že Rusko sa nesnaží ničiť obyvateľstvo, ale infraštruktúru, na rozdiel od toho, čo robilo NATO v Juhoslávii či Iraku.
Moderátor sa snažil citovo vydierať a začal rozprávať o zabitom dvojdňovom dieťati. Tolstoj mu odpovedal, že je z jeho strany pokrytectvo, ak si osem rokov neráčil všimnúť viac ako dvesto detí zabitých Ukrajincami na Donbase.
Moderátor to skúšal rečami o ruskej hrozbe jadrovými zbraňami. Tolstoj mu odpovedal, že Rusko sa nevyhrážalo, naopak, bol to Západ, kto použil v Juhoslávii rádioaktívne strely, v dôsledku čoho tam dnes umierajú desaťtisíce ľudí na rakovinu.
Moderátor sa posťažoval, že Rusko nedáva francúzskym novinárom víza, aby mohli ísť do oblastí bojov. Tolstoj mu odpovedal, že to bol Západ, kto uvalil na Rusko a Rusov 11 000 nezákonných sankcií, tak sa nemôže čudovať, že ich Rusko teraz nevíta v bojovej zóne. Ale už čoskoro sa s nimi rado zvíta na poľských hraniciach.
Moderátor mu vyčítal, že Rusko začalo vojnu. Tolstoj odpovedal, že to bol Západ, kto začal vojnu. To Západ urobil všetky tie kroky smerom k ohrozeniu ruských hraníc, k rozširovaniu NATO a dlhé roky ignoroval všetky protesty a oprávnené obavy Ruska o vlastnú bezpečnosť.
Moderátor spomenul ústup z Chersonu a budovanie ruských obranných línií a naznačil, že Rusi ustupujú. Tolstoj vysvetlil, že to malo svoj dôvod, Cherson je ruské mesto a Rusi sa tam vrátia, tak ako aj do Kyjeva. Upozornil, že ten konflikt je na začiatku a dôležitú rolu v ňom hrá účasť NATO, vrátane dodávok ťažkých zbraní, informačné zabezpečenie Ukrajiny americkými družicami a pod., za čo Západ v budúcnosti zaplatí.
„My zaplatíme? Vy zaplatíte,“ reagoval moderátor, ale Tolstoj odpovedal: „To vy za to všetko zaplatíte. Bude to drahé, pre strednú triedu, pre Európsku úniu, ktorá bude čeliť hospodárskej kríze. Pre politikov, ktorí teraz hlasujú za protiruské sankcie, Európsky parlament, ktorý vyhlasuje Rusko za teroristický štát, atď. Všetci títo sa stretnú na smetisku dejín. A tí, ktorí ich za 3 či 5 rokov prídu nahradiť, sa postavia do radu na právo viesť rozhovory s Ruskom.“
A dodal, že Rusko dvakrát viedlo vojnu s Európou: raz skončilo v Paríži, druhýkrát v Berlíne. Preto ak teraz hovorí, že skončia v Kyjeve, je to stále ešte dosť skromné. A zopakoval, že Európa zaplatí za podporu Ukrajiny, svojou ekonomikou, sprchovaním raz týždenne proti Putinovi, infláciou, cenou plynu, elektriny a pod.
Potom prišla pripomienka, že v tej vojne umierajú desaťtisíce mladých ľudí. Tolstoj odpovedal, že on vie, čo je vojna, ale ľudia zo Západu nemajú právo to Rusom vyčítať, lebo oni so svojou pseudohumanistickou rétorikou zabili státisíce ľudí po celom svete, v Líbyi, Iraku, Afganistane…
Pri opakovanom rovnakom obvinení Tolstoj pritvrdil: on práve prišiel z frontu, videl čo sa tam deje a vie, že to nie je otázka mesiacov, ale rokov a dotyčnému odporučil, aby sa na to aj s jeho morálnymi výčitkami pripravil.
Moderátor na to išiel z iného konca: že aj v Rusku ľudia kvôli tej vojne trpia. Tolstoj odpovedal, že deti na Donbase trpia už osem rokov a dvadsať miliónov Rusov trpelo, keď boli na Ukrajine diskriminovaní, zbavení svojho jazyka, svojej histórie.
Moderátor potom začal s klasickou pesničkou: anektovali ste Krym, porušili ste všetky medzinárodné zákony. Tolstoj odpovedal: „Vy ste vždy argumentovali hranicami, ktoré nakreslil Lenin a Stalin, ale my hovoríme o ľuďoch, o dvadsiatich miliónoch Rusov, ktorí boli vydaní napospas ukrajinským nacionalistom.“ Argumentáciu o nezávislosti Ukrajiny odmietol s rečníckou otázkou, od koho že vlastne bola Ukrajina nezávislá, keď bola dvadsať rokov udržiavaná Ruskom pri živote nízkymi cenami energií a pod.
Ďalšia mimoriadne dlhá otázka, ktorá skôr než otázkou bola komplexnou obžalobou, sa pokúsila spochybniť pozíciu Vladimíra Putina. Tolstoj s obvinením nesúhlasil a vysmial sa západnej rétorike o izolácii Ruska. Povedal svojmu oponentovi, že to je typicky západná predstava: že malý okruh západných krajín tvorí v podstate celý svet. A Západ si samozrejme veľmi želá izoláciu Ruska, ale to nie je tento prípad.
Na veľmi podobnú otázku/obvinenie, len inak rozvláčne položené, Tolstoj odpovedal, že vojna je vždy vážna a zodpovedná vec pre vodcu akejkoľvek krajiny, ale Putinova popularita sa po návrate Krymu ešte zvýšila a aj teraz je stále veľmi vysoká.
Moderátor nesúhlasil a poukázal na množstvo ľudí utekajúcich pred odvedením do zahraničia. Tolstoj však odmietol považovať tieto desiatky tisíc mladých mužov za problém. Moderátor tvrdil, že sú ich o státisíce, že to ukazujú údaje z bánk. Tolstoj povedal, že štatistiky hovoria o čísle menšom ako stotisíc, a že bankové štatistiky sú obrazom úplne iných dejov v dôsledku protiruských sankcií.
Ďalší útok moderátora spočíval vo vyhlásení, že kvôli vojne Putin v podstate skončil a či sa nebojí o svoj život. Tolstoj zopakoval, že Rusko tú vojnu nemôže prehrať a Rusko, ako aj Putin sám, nemá čo stratiť. Aktuálny spôsob vojny s bombardovaním infraštruktúry vedie k tomuto cieľu.
Podľa moderátora, obyvateľstvo si neželá ruskú okupáciu, to vraj potvrdzujú západní reportéri. Tolstoj v odpovedi poukázal na to, že niektorí západní reportéri už boli zbavení akreditácie potom, ako zverejnili rozhovory s ľuďmi, ktorí ľutovali odchod ruských vojsk z územia, ktoré zabrala Ukrajina v protiútoku.
Moderátor potom položil otázku: ak Rusko plánuje spacifikovať celú Ukrajinu, či sa mieni zastaviť na poľských hraniciach, alebo či pôjde aj ďalej, či zaútočí na krajiny NATO. Tolstoj odpovedal, že Rusko na to nemá žiadny dôvod – že to je Západ, ktorý vyvolal vojnu a rozdúchava ju dodávaním ťažkých zbraní na Ukrajinu. Vyriešenie ukrajinského problému bude pre Rusko vhodnou chvíľou na mierové rokovania. Prekročiť hranice s Poľskom sa Rusko nechystá, nech si Poľsko nechá EÚ, koniec Európskej únie s Poľskom príde rýchlejšie.
Tolstoj zdôraznil, že on nemá nenávisť voči Ukrajincom, že on sám je polovičný Ukrajinec, že miluje Kyjev, je to mesto jeho pradeda, a preto nechce dovoliť Zelenskému a jeho bande ani Európanom toto mesto okupovať.
Moderátor na to hodil zlomyseľnú poznámku (ako by ho jedna mater mala s našimi mainstreamovými moderátormi, ktovie čím to bude…), že to zvláštny spôsob ako dávať najavo lásku, ale Tolstoj hneď kontroval, že je to normálna snaha zmeniť politický režim, ktorý bol dosadený práve Európanmi, vrátane Francúzov.
Moderátor sa ešte pokúšal niečo jedovaté v tomto smere povedať, ale Tolstoj ho prerušil: „To je moja krajina, v ktorej som sa narodil. Prečo hovoríte o nej ako o inej krajine? To je moja krajina a vy hovoríte o hraniciach, ktoré urobil Stalin ako vnútorné v rámci Sovietskeho zväzu. A teraz chcete, aby tu boli pre dvadsať miliónov Rusov žijúcich na Ukrajine, ktorí sú teraz pod tlakom ukrajinských nacionalistov.“
V ďalšej otázke bol spomenutý Jevgenij Prigožin o ktorom Západ špekuluje ako o možnom vyzývateľovi Putina. Moderátor sa opätovne spýtal na stabilitu ruskej politickej scény. Tolstoj odpovedal, že to je len hypotéza, ktorá sa nijako nedotýka reality. A obratom moderátorovi pripomenul, že Prigožin momentálne je na fronte s dobrovoľníckym bataliónom, ktorý tam likviduje poľských, amerických, anglických žoldnierov, ktorí tam „bojujú za ukrajinskú demokraciu“ proti Rusku.
Pod videom s týmto rozhovorom sa rozpútala nekonečná diskusia s mnohými tisíckami príspevkov, v ktorej absolútne dominovali pozitívne vyjadrenia na adresu Tolstého. Dá sa povedať, že slniečkoví trolovia do tej diskusie „hodili uterák“.
Celý rozhovor s Pjotrom Tolstým na kanáli BFM TV (do slovenčiny preložil a nadaboval Rasťo z Francúzska):
Pjotr Olegovič Tolstoj (53) je od roku 2016 podpredsedom Štátnej dumy RF za stranu Jednotné Rusko, popritom bol od roku 2020 do 25. januára 2022 podpredsedom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a od roku 2017 do 15. marca 2022 aj vedúcim delegácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Televízia BFM TV je francúzsky 24-hodinový spravodajský a meteorologický kanál celosvetovo dostupný cez digitálne, káblové aj satelitné vysielanie. S desiatimi miliónmi divákov denne je zďaleka najsledovanejším spravodajským kanálom vo Francúzsku – čosi ako na Slovensku TA3.
Zdroj: YouTube BFMTV
Text k videu: cz24.news
Preklad videa & Dabing: Rasťo z Francúzska
