Podpora členstva v NATO na Slovensku medziročne klesla zo 72 percent na 58 percent a členstva v Európskej únii zo 77 percent na 64 percent. Hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine pripisuje Rusku 40 percent ľudí, najmenej spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Tridsaťštyri percent vidí pôvodcu konfliktu v Západe, ktorý Rusko provokoval. Podľa 17 percent ju spôsobila Ukrajina. Vyplýva to z výsledkov prieskumu organizácie Globsec zrealizovaného koncom marca na vzorke 8000 respondentov.
Na výsledky pravidelného prieskumu podľa prezidenta organizácie Róberta Vassa už druhý rok vplýva vojna na Ukrajine. "Niektoré krajiny sa dokázali ešte viac zjednotiť a zahraničnopolitické postoje k Západu, k euroatlantickej integrácii sa posilnili. V iných krajinách, napríklad aj na Slovensku, sa posilnilo práve podhubie pre šírenie dezinformácií, ktoré zásadne polarizujú spoločnosť či podkopávajú dôveru v demokraciu a euroatlantickú jednotu," komentoval na piatkovej tlačovej konferencii.
Poskytovanie vojenskej techniky Ukrajine považuje za pomoc brániacej sa krajine 57 percent Slovákov. Až 69 percent opýtaných to považuje za provokáciu Ruska. Za pomoc utečencom z Ukrajiny sa vyslovilo 59 percent opýtaných zo SR. Zároveň, 69 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že pomoc Ukrajincom je na úkor domácich obyvateľov.
Na základe výsledkov odporúča Globsec pokračovať v krajinách v objasňovaní potreby pomoci Ukrajine a vymedzovaniu sa voči Rusku. Volá tiež po posilnení kritického myslenia a pripravenosti obyvateľov na krízu. Apeluje tiež na dlhodobé opatrenia, ale aj skúmanie, čo si ľudia predstavujú pod pojmom demokracia. Obyvatelia by mali byť tiež zapojení do tvorby verejných politík. Posilniť by sa mala aj komunikácia tvárou v tvár. Do vecnej a faktickej komunikácie odporúčajú tiež zapojiť aj príbeh a emócie, aby sa ľudia s obsahom vedeli lepšie stotožniť.
Prieskum GLOBSEC Trends 2023 sa uskutočnil v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) skúma postoje regiónu ku kľúčovým naratívom – pravdivým aj manipulatívnym – o vojne na Ukrajine, NATO, EÚ, demokracii a verejnom zdraví.
Výsledky tento rok podčiarkujú význam vnútornej politiky, histórie a kultúry na postoje obyvateľstva. "Zatiaľ čo v roku 2022 mala vojna na Ukrajine na verejnú mienku značný vplyv, v tomto roku výsledky prieskumu skôr ukazujú prehĺbenie rozdielov medzi viac a menej odolnými krajinami. A najmenej odolnými voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom sa ukazujú Bulharsko, Maďarsko a Slovensko." uviedla riaditeľka Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu Dominika Hajdu.
USA ako hrozba
"Maďari sa v niektorých otázkach postupne pozerajú viac na východ v dôsledku dôslednej protizápadnej rétoriky vlády – ale paralelne si zachovávajú silnú vieru v členstvo krajiny v EÚ a NATO. Pohľad Bulharska je silne ovplyvnený historickými väzbami na Rusko, a to tak z ekonomického, ako aj kultúrneho hľadiska," povedala analytička Centra Jana Kazaz.
"Zmena postojov na Slovensku medzi rokmi 2022 a 2023 je však pomerne prekvapivá. Podpora členstva v NATO klesla zo 72 percent na 58 percent, väčšina ľudí už nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 percent považuje USA za bezpečnostnú hrozbu," dodala Jana Kazaz, analytička Centra.
Priemerná podpora členstva v NATO v regióne je 79 percent, ale údaje sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Na jednej strane členstvo podporuje 94 percent Poliakov a na druhej strane 58 percent Slovákov a Bulharov. Podobne v priemere 74 percent respondentov uznáva, že vojenská podpora Ukrajine jej pomáha brániť sa proti Rusku, ale na Slovensku a v Bulharsku si viac ľudí myslí, že vojenská pomoc Ukrajine provokuje Rusko a približuje ich krajiny k vojne.
Najnižšia dôvera štátu
"Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023," vysvetlila senior analytička GLOBSECu Katarína Klingová.
"Aktuálne máme na Slovensku historicky najnižšiu mieru dôvery v inštitúcie, kedy vláde dôveruje len 18 percent respondentov. Tento nedostatok dôvery vytvoril živnú pôdu pre časť opozičným strán na kampaň obviňujúcu Západ z vojny a podkopávanie podpory Ukrajine, ktorá našla odozvu u značnej časti obyvateľstva," vysvetlila Katarína Klingová, senior analytička GLOBSECu.
GLOBSEC Trends tento rok poukazuje aj na to, ako vplyv dezinformácií týkajúcich sa zdravia, ktoré sa šírili počas pandémie COVID-19, prispeli k nedôvere voči farmaceutickým spoločnostiam, zdravotníckym organizáciám a očkovaniu.
Približne 37 % obyvateľov regiónu strednej a východnej Európy sa domnieva, že vakcíny proti COVID-19 zvyšujú riziko predčasných úmrtí, a 56 % podozrieva farmaceutické spoločnosti, že z dôvodu zisku zatajujú účinné spôsoby liečby chorôb, ako je COVID-19 a rakovina.
"Tieto nálady rezonujú aj v spoločnostiach, ktoré vykazujú väčšiu odolnosť voči geopolitickým dezinformáciám, ako sú Česko a Poľsko. Ak chceme byť lepšie pripravení na budúce zdravotné krízy by sme túto nedôveru mali riešiť teraz, keď zdravie nie je témou číslo jedna politickej agendy," dodala D. Hajdu.
Prípad Slovenska podľa Globsecu poukazuje na širšie výzvy, ktorým čelia krajiny strednej a východnej Európy uprostred ruskej agresie a manipulatívnych naratívov. Náchylnosť na dezinformácie a vnútorná politika naďalej formujú verejnú mienku v celom regióne.
Viac vo videu a na stránke GLOBSEC Trends 2023 TU:
Inštitút Globsec sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Partnerom Globsecu je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.
Zdroj: ta3.com / trend.sk / globsec.org / InfoVojna
