Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.
Zhromaždenie sa po novom zakáže, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Zakázané bude aj zhromaždenie v oblasti určenej prevažne na bývanie a nejde o námestie, park, trhovisko alebo iné obdobné miesto a mohlo zasiahnuť do práva na súkromie alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia väčšieho počtu osôb.
Zakázané bude zhromaždenie, pri ktorom môže dôjsť k stretu s účastníkmi skôr oznámeného zhromaždenia, v dôsledku čoho sa nebude dať zabezpečiť riadny a pokojný priebeh týchto zhromaždení. Policajný zbor bude povinný informovať obec o konkrétnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia.
Prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a premiér budú mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Podmienka vzniku práva na tzv. doživotnú rentu bude naviazaná na trvanie funkčného obdobia prezidenta. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii po dobu dvakrát dlhšiu, ako je funkčné obdobie prezidenta, budú mať právo na doživotný plat.
Ubytovanie pre troch najvyšších ústavných činiteľov má zabezpečovať rezort vnútra. Pri zabezpečovaní ubytovania sa bude klásť veľký dôraz aj na ochrannú funkciu ubytovania.
Do 12. septembra sa má pripraviť zoznam konkrétnych nehnuteľností vhodných na ubytovanie ústavných činiteľov, ktoré budú vyhovovať z hľadiska bezpečnosti. "Ak ministerstvo vnútra vyhodnotí, že z ubytovaní, ktoré prichádzajú do úvahy, nejaké konkrétne vyhovuje bezpečnostným požiadavkám, bude ústavný činiteľ z dôvodu ochrany povinný takéto ubytovanie využívať," píše sa v schválenom materiáli.
Právo na doživotný plat by sa malo realizovať s dvomi výnimkami. Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu. Vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti konania znamená zánik práva na doživotný plat, vysvetlilo.
Ochrana sa má poskytovať aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu bude mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR. Minister vnútra má do 12. septembra zanalyzovať súčasné postupy pri ochrane ústavných činiteľov a určených objektov. Má takisto pripraviť návrhy opatrení na zvýšenie kvality poskytovania ochrany.
Opozícia lex atentát kritizovala. V legislatíve nevidí opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Namieta zásah do práva na zhromažďovanie či zavedenie doživotnej renty pre premiéra.
Ako hlasovali jednotliví poslanci NR SR si môžete pozrieť TU.
Nová legislatíva má byť účinná od 15. júla.
Tibor Gašpar: Nový zákon neobmedzuje právo na zhromažďovanie, práve naopak
Schválený lex atentát nijako neobmedzuje právo na zhromažďovanie, naopak, má vytvoriť bezpečnejšie prostredie na jeho realizáciu. Poslanec Tibor Gašpar (Smer-SSD) o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii.
"V lex atentáte sú zmeny, ktoré nijako nejdú proti ľudským právam, ani politickým právam," zdôraznil Gašpar. Ako dodal, strana Smer-SSD ani koaliční partneri nikdy nemali v úmysle obmedzovať právo na zhromažďovanie, no pri výkone tohto práva môže podľa neho dnes prísť ku konfliktným až bezpečnostným incidentom.
Cieľom balíka zákonov bolo podľa Gašpara upokojiť bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SSD) a predchádzať obdobným mimoriadnym udalostiam.
Potvrdil, že na jeseň by mal byť predložený ďalší balík zmien. Táto legislatíva by však podľa Gašpara mala prejsť riadnym legislatívnym konaním.
Tibor Gašpar a Ján Richter o schválenom lex atentát:
Žilinka ocenil, že poslanci akceptovali jeho pripomienky k lex atentát
Generálny prokurátor Maroš Žilinka ocenil, že poslanci Národnej rady (NR) SR akceptovali právny názor a všetky odborné a vecné pripomienky, ktoré vyjadril k návrhu balíku opatrení lex atentát, ktorý vo štvrtok schválila NR SR. Uviedol to na sociálnej sieti.
Žilinka v minulosti upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona. V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život. Problém videl aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin.
Prezident Peter Pellegrini sa k zákonom predloženým na jeho podpis vždy vyjadrí až po dôkladnom preštudovaní ich finálneho znenia. Pre TASR to uviedla prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková v súvislosti s otázkami o podpise schváleného balíka zákonov lex atentát.
"Svoje rozhodnutie (prezident) oznámi vždy v rámci zákonnej lehoty a v prípade zákonov, ktoré vzbudili pozornosť verejnosti, je pripravený aj vysvetliť svoje rozhodnutie, prečo sa daný zákon rozhodol podpísať alebo vrátiť na prerokovanie parlamentu," doplnila hovorkyňa.
PS: Príprave lex atentát nepredchádzala analýza toho, čo sa stalo
Príprave lex atentát nepredchádzala dôkladná analýza toho, ako mohlo k atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SSD) dôjsť, aké boli zlyhania a kde sú slabé miesta v bezpečnostných zložkách. Skonštatoval to predseda opozičného PS Michal Šimečka. Poslanci PS v Národnej rade (NR) SR zákon nepodporili. Kritizujú tiež obmedzovanie práv na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania.
"Od začiatku úvah o novej legislatíve v reakcii na atentát sme upozorňovali na to, že ešte predtým, než začneme niečo robiť v zmysle legislatívy, by bolo dobré, aby vláda, respektíve ministerstvo vnútra, predložilo analýzu toho, ako mohlo k atentátu dôjsť, aké boli zlyhania, kde sú slabé miesta v našich bezpečnostných zložkách a aby bola vyvodená zodpovednosť," uviedol Šimečka na stredajšej tlačovej konferencii. Dodal, že na základe analýzy sa mohli navrhnúť riešenia, na ktorých sa mohla dohodnúť celá politická scéna.
Veľká väčšina opatrení v zákone podľa neho nesúvisí s atentátom. Nevidí dôvod na zasahovanie do základných politických práv. Šimečka dodal, že s atentátom nesúvisí ani doživotná renta pre predsedu vlády, nezvýši to jeho bezpečnosť. Pripomenul, že koalícia avizuje na jeseň predloženie lex atentát 2. Obáva sa, že vláda bude naďalej tému atentátu využívať na obmedzovanie slobôd. PS zvažuje tiež podanie na Ústavný súd (ÚS) SR.
Zdroj: infovolby.sk / hnonline.sk / trend.sk / bleskovky.sk / topky.sk / YouTube / InfoVojna
