Na opozícii, ktorá nie je schopná vyrovnať sa s porážkou, ktorá nehľadá chyby v sebe, ale vo voličoch, ktorá z výhry niekoho iného cíti úzkosť a potrebuje lieky na upokojenie, ktorá hystericky démonizuje víťaza a ohlasuje dobu temna, hoci im nikto nič nerobí... na všetkých týchto prejavoch je niečo choré.

Kým opozičné sily neprejdú hlbokou sebareflexiou, nový prezident neuspeje v snahe o dialóg s nimi. Namiesto toho by mal oslovovať priamo voličov, ktorí ho nevolili, získať si ich dôveru a ak to bude potrebné, upokojiť ich, že jeho víťazstvo neohrozuje demokraciu, že demokraciu ohrozujú tí, ktorí nedokážu prijať výsledok demokratických volieb a bohorovne si myslia, že demokracia je, keď oni vládnu a ostatní sa nedostanú k slovu.

Kým budú opozičné strany hľadať príčiny svojho zlyhania vo všetkom možnom, len nie v sebe, kým budú viniť zo svojej prehry ľudí a nadávať im do nevzdelaných a hlúpych, kým nebudú schopné zmieriť sa s výsledkami volieb a prejsť hlbokou vnútornou sebareflexiou, dovtedy sa budú topiť v ťažkej kríze. Preto by sa mal nový prezident sústrediť nie na prehováranie opozície (lebo to je boj s veternými mlynmi), ale na získanie voličov, ktorí ju volili, na svoju stranu. Lebo snaha o zmierenie spoločnosti a obrusovanie hrán je teraz jeho najdôležitejšia úloha.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Drobnohľad Eduarda Chmelára / InfoVojna