Severoatlantická aliancia (NATO) neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok jej generálny tajomník Jens Stoltenberg pre agentúru AP. Reagoval tak na aktuálne vyhlásenia, že niektoré západné krajiny takéto nasadenie zvažujú, informuje TASR.
"Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine," vyhlásil Stoltenberg.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na záver konferencie v Paríži v reakcii na novinársku otázku vyhlásil, že nevylučuje v budúcnosti nasadenie francúzskych pozemných jednotiek na Ukrajine.
V úvode stretnutia vyzval prítomných európskych lídrov, aby zaistili kolektívnu bezpečnosť kontinentu poskytovaním neochvejnej pomoci Ukrajine vo svetle zosilnených ruských ofenzív. Hovoril tiež o potrebe upevniť obranu s cieľom odvrátiť prípadné ruské útoky na iné krajiny v budúcnosti.
"Na oficiálnom nasadení pozemných jednotiek v súčasnosti nepanuje zhoda," uviedol francúzsky líder. Na dosiahnutie toho, aby Rusko nemohlo zvíťaziť v útočnej vojne na Ukrajine, však nie je nič vylúčené, dodal. Odmietol spresniť, ktoré krajiny zvažujú vyslanie vojakov. Macron tiež zdôraznil, že v tejto veci uprednostňuje zachovanie "strategickej nejednoznačnosti".
Hoci Stoltenberg odmieol vojenskú operáciu Aliancie, Rusko podľa neho vedie proti Ukrajine agresívnu vojnu, čím hrubo porušuje medzinárodné právo. "Podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo brániť sa a my máme právo podporovať ju pri presadzovaní tohto práva," dodal šéf NATO.
NATO ako aliancia poskytuje Ukrajine výlučne tzv. nesmrtiacu pomoc a podporu v podobe zdravotníckych pomôcok, uniforiem a zimného oblečenia. Niektoré členské štáty však Kyjevu dodávajú aj zbrane a muníciu, či už na bilaterálnej báze alebo v skupinách. S prípadným vyslaním vojakov Aliancie na Ukrajinu by museli najskôr súhlasiť jednohlasne všetky členské štáty.
Myšlienka nasadenia pozemných síl bola doteraz tabu vzhľadom na to, že NATO sa usiluje zabrániť väčšiemu vtiahnutiu sa do vojny, keďže Rusko má jadrové zbrane, vysvetľuje agentúra AP. Dodáva však, že od začiatku ruskej invázie pred dvoma rokmi poskytli jednotlivé štáty Ukrajine postupne pokročilejšie zbrane.
Vyslať západné jednotky na Ukrajinu odmieta aj Británia, Nemecko a Španielsko
Predstavitelia vlád Británie, Nemecka a Španielska v utorok vyjadrili svoje odmietavé stanovisko k myšlienke vyslania jednotiek európskych štátov na Ukrajine.
Podľa agentúry AFP britský premiér Rishi Sunak v utorok uviedol, že britská vláda neplánuje nasadiť britských vojakov na Ukrajinu vo veľkých počtoch.
Ozrejmil, že Spojené kráľovstvo už má na Ukrajine malú skupinu personálu, ktorý podporuje ozbrojené sily Ukrajiny, vrátane poskytovania lekárskeho výcviku.
"Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie," dodal Sunak v reakcii na polemiku, ktorú vyvolalo vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z pondelka. Macron v rámci odpovede na otázku po konferencii v Paríži uviedol, že v záujme dosiahnutia porážky Ruska nemožno vylúčiť žiaden scenár, ani vyslanie pozemných jednotiek armád západných štátov na Ukrajinu.
Myšlienku vyslania vojakov európskymi krajinami alebo krajinami aliancie NATO na Ukrajinu v utorok odmietol aj nemecký kancelár Olaf Scholz.
"To, čo bolo dohodnuté od začiatku, platí aj do budúcnosti: a to, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadni vojaci, ktorých tam vyslali európske štáty alebo štáty NATO," uviedol Scholz pred novinármi.
Dodal, že ani vojaci už pôsobiaci na Ukrajine by sa nemali "aktívne zúčastňovať na vojnových udalostiach".
Diskusia o tejto otázke na stretnutí ukrajinských podporovateľov, ktoré usporiadal Macron v pondelok v Paríži, bola "jednomyseľná", povedal Scholz.
"Je dôležité sa o tom pravidelne navzájom uisťovať," dodal. "Skutočnosť, že v tejto veci došlo k porozumeniu, je podľa mňa veľmi dobrý a veľmi dôležitý krok vpred," konštatoval.
Scholz už pred stretnutím v Paríži vylúčil vyslanie nemeckých vojakov na Ukrajinu a ich zapojenie sa do konfliktu, ako aj dodanie riadených striel s plochou dráhu letu Taurus. Ako dôvod uviedol riziko zapojenia Nemecka do vojny na Ukrajine i eskaláciu do vojny medzi NATO a Ruskom.
Hovorkyňa španielskej vlády Pilar Alegría v utorok po zasadnutí vládneho kabinetu v Madride uviedla, že Španielsko nesúhlasí s myšlienkou "rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine". Vláda v Madride však zdôrazňuje "naliehavý charakter urýchlenia" odoslania vojenského materiálu do Kyjeva.
Fiala a Tusk neplánujú vyslať vojakov na Ukrajinu
Poľský premiér Donald Tusk a český premiér Petr Fiala v utorok po spoločnom rokovaní v Prahe uviedli, že neplánujú na Ukrajinu vyslať svojich vojakov.
Na spoločnej tlačovej konferencii po približne jedenapolhodinovom rokovaní premiéri vyhlásili, že budú naďalej pomáhať Ukrajine v boji proti Rusku, ale nasadenie ich vojakov na Ukrajinu „nie je na stole“.
„Poľsko nepredpokladá vyslanie svojich jednotiek na územie Ukrajiny,“ povedal Tusk. Dodal, že ide spoločný postoj dvoch krajín, ktoré sa „v pomoci Ukrajine v jej vojenskom úsilí angažujú viac ako väčšina.“
„Nemyslím si, že by sme mali dnes špekulovať o budúcnosti, o tom, či nastanú okolnosti, ktoré zmenia tento postoj. Dnes by sme sa mali sústrediť – ako to robia vlády Poľska a Česka – na maximálnu podporu Ukrajiny v jej vojenskom úsilí,“ povedal poľský premiér.
Tusk ďalej uviedol, že ak by sa v pomoci Ukrajine angažovali všetky krajiny Európskej únie tak ako Poľsko a Česká republika, „možno by nebolo potrebné diskutovať o iných formách podpory“.
Podľa Fialu sa v ČR o vyslaní vojakov na Ukrajinu neuvažuje. Dôležitejšie je podľa neho „pomôcť Ukrajine brániť sa proti agresii Ruska, aby neboli naplnené ciele režimu Vladimira Putina“.
Dodal, že je to dôležité pre Európu, globálnu bezpečnosť a pre svet ako taký. Aby Ukrajina zvíťazila, je potrebné podporovať ju všetkými spôsobmi, a to vojensky, humanitárne a finančne, dodal Fiala.
Maďarsko nie je ochotné poslať na Ukrajinu zbrane ani vojakov reagoval na Macronove vyjadrenia k vojne na Ukrajine šéf maďaskej diplomacie Szijjártó
Maďarsko nie je ochotné poslať na Ukrajinu zbrane ani vojakov, oznámil v utorok na sociálnej sieti Facebook maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Reagoval na pondelňajšie vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k vojne na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
"Počujeme a vidíme správy o včerajšom večernom stretnutí v Paríži. Pozícia Maďarska je jasná a skalopevná: nie sme ochotní poslať na Ukrajinu ani zbrane, ani vojakov. Vojna by sa nemala prehlbovať ani rozširovať, ale by sa mala ukončiť," napísal šéf maďarskej diplomacie.
Behal mi mráz po chrbte, keď som počúval tie militantné reči, vyhlásil Fico
Slovenský premiér Robert Fico pred neformálnym stretnutím v Paríži za účasti lídrov viac než 20 členských štátov EÚ a NATO povedal, že niekoľko krajín týchto blokov zvažuje, že na základe dvojstranných dohôd s Ukrajinou na jej územie vyšle svojich vojakov.
SR sa podľa Fica do tohto projektu nezapojí, jeho vláda však bude rešpektovať, ak k tomuto kroku pristúpi niektorý z členských štátov EÚ a NATO.
Slovenský ministrský prdseda je podľa vlastných slov rád, že jeho slová o tom, ako sú niektoré členské štáty EÚ a NATO pripravené poslať na Ukrajinu svojich vojakov, potvrdil v pondelok večer aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Fico zverejnil svoje stanovisko vo videu na sociálnej sieti v utorok počas letu do Prahy na summit premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Ako pokračoval slovenský premiér, Macronovo vyhlásenie potvrdilo, že jeho rozhodnutie zvolať Bezpečnostnú radu SR a stretnutie členov vlády bolo vzhľadom na závažnosť situácie opodstatnené. Kritizoval opozíciu a niektoré médiá, ktoré podľa neho tvrdili, že si zvažovanie niektorých štátov vyslať svojich vojakov na Ukrajinu vymyslel.
Pondelkovú večernú konferenciu o Ukrajine v Paríži za účasti lídrov viac než 20 členských štátov EÚ a NATO nazval "bojovou poradou", ktorej cieľom bolo diskutovať o tom, ako podporovať vojnu.
"Behal mi mráz po chrbte, keď som počúval tie militantné reči," vyhlásil. Zopakoval, že niektoré štáty jednoznačne podporujú myšlienku vyslať svojich vojakov na Ukrajinu a sú to pripravené urobiť okamžite. Slovensko je podľa neho medzi štátmi, ktoré to "totálne odmietajú". Tretia skupina krajín hovorí, že tento krok treba zvážiť.
Viac v článku a videu TU.
"V Paríži bola čisto bojová atmosféra, nepadlo ani slovo o mieri. Sú dokonca štáty, ktoré sú pripravené poslať svojich vlastných vojakov na Ukrajinu. Naša vláda je mierovo orientovaná, naša vláda odmieta pokračovanie vojny“, komentoval Fico parížsku schôdzku v pondelok večer.
Viac v článku a videu TU.
Fico tieto svoje slová zopakoval po prílete do Prahy na samit skupiny V4, keď sa vo VIP salóniku stretol so svojím maďarským náprotivkom Viktorom Orbánom.
„Včera to nebol samit, ale vojenské stretnutie vojakov,“ povedal slovenský premiér Orbánovi.
Viac vo videu:
Kremeľ: Vyslanie vojakov členských štátov NATO na Ukrajinu povedie k priamemu vojenskému konfliktu s Ruskom
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok varoval, že vyslanie vojakov aliancie NATO na územie Ukrajiny povedie k priamemu konfliktu s Ruskou federáciou a k eskalácii situácie. Podľa agentúry AFP to Peskov uviedol v reakcii na vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého je táto možnosť v hre.
"V tomto prípade musíme hovoriť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti (konfliktu). Takto to hodnotíme," vyhlásil Peskov, keď odpovedal na otázku novinára, aké sú riziká eskalácie a priameho konfliktu s NATO v prípade, že sa vojaci aliancie NATO budú vyskytovať na území Ukrajiny.
Podľa Peskova si dané členské štáty NATO musia zvážiť, či to zodpovedá ich záujmom a záujmom ich občanov.
Viac v článku TU.
Zdroj: info.sk (1), (2) / bleskovky.sk (1), (2) / YouTube / InfoVojna
