Keď som vstúpil do verejného priestoru, bolo mi jasné, že budem obeťou neustálych útokov a atakov, lží , ohováračiek a klamstiev. Od názorových oponentov to beriem, ako súčasť hry. Trocha však zamrzí, ak takéto hlúpe, ľahko vyvrátiteľné a navyše neuveriteľne plytké lži roznášajú aj ľudia z nášho názorového spektra. Naši nepriatelia sa môžu len radovať. Jed klamstiev ktoré zasiali, vzklíčil dokonca aj na našej strane názorového spektra. Je mi samozrejme jasné, že sú ľudia, ktorých nikdy nepresvedčím, pre tých, ktorí však disponujú aspoň akou takou súdnosťou, však uvedenie vecí na pravú mieru má zmysel. Takže, najprv treba nastoliť otázku, či má štát podporovať nekomerčné umenie. Ultrapravica ako SaS, alebo ešte presnejšie, niektorí jej voliči, sú presvedčení, že podpora nekomerčného umenia je nepredstaviteľné mrhanie verejných prostriedkov. Bez mihnutia oka by redukovali kultúru na zopár komerčných muzikálov, asi desiatku autorov, hororov, detektívok, či historických romancí. Týmto ľuďom by určite nechýbala opera, divadlo – až na malé výnimky nejakých estrád, či konverzačných komédií, nepotrebné sú pre nich múzeá, galérie či národná kinematografia. Verím však, že takých ľudí nie je veľa a preto z aspoň minimálnymi kultúrnymi potrebami chápu , že nekomerčná kultúra v malej spoločnosti, ako je tá Slovenská, bez verejnej podpory jednoducho existovať nemôže. Preto sa musím zásadne ohradiť voči hlúpym a nekompetentným útokom v zmysle, že ja som dostal nejakú dotáciu na činnosť. Tak predovšetkým - v súčasnosti nefigurujem – ani nemôžem figurovať v akejkoľvek obchodnej spoločnosti ,rozumej s.r.o. Ak som aj v minulosti pôsobil ako šéf nekomerčného vydavateľstva, nikdy som nebol jeho vlastníkom. Ak dnes firma – vydavateľstvo, v ktorom som niekedy pôsobil, dostala dotácie, nikdy ani cent nešiel na mzdy kohokoľvek, na prenájom priestorov, na pohonné hmoty, telefóny, počítače, tonery, papierm či akýkoľvek spotrebný materiál. Vždy táto dotácia bola prísne účelovo viazaná a išla len na náklady priamo spojené s knihou, teda na tlač knihy, na zalomenie, prípadne licenčný poplatok, alebo honorár autorovi. Aj tieto náklady boli pokryté len čiastočne, lebo vždy bolo nutné vydanie knihy aj spolufinancovať. Nikdy a nikto na Slovensku na vydávaní takýchto kníh nezbohatol, práve naopak, vždy sme žili veľmi skromne. Táto práca nikdy nebola zamestnaním, bola vždy len poslaním, nemohol ju robiť nikto, kto nemal literatúru úprimne rád a je celkom jasné, že aj vďaka nepredstaviteľne detailnej až šikanóznej kontrole, nikdy nikto nemohol použiť tieto prostriedky inak, ako na účel dotácie. Toľko teda k prvej téme.

V súčasnosti prebiehajú náročne rokovania o konsolidácií verejných prostriedkov, po tom Armagedone, čo nám tu zanechala diletantská Matovičová vláda. Je jasné, že toto je veľmi háklivá a náročná téma, môžeme však jednoznačne prehlásiť, že konsolidácia, rozumej šetrenie, dopadne predovšetkým na tých, ktorí majú dosť ,či až priveľa – banky, monopoly, oligopoly, či obchodné reťazce a na bežných ľudí by mala dopadnúť v čo najmenšej miere. Aj preto sú rokovania také pomalé a ťažké..

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna