Vo štvrtok sa uskutočnila najväčšia výmena väzňov medzi Ruskom a Západom od konca studenej vojny. Jej súčasťou bolo podľa agentúr 26 ľudí vrátane amerického novinára Evana Gershkovicha či bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana. Rusko tiež prepustilo opozičného aktivistu Vladimira Kara-Murzu, ktorý v Česku dostal Medzinárodnú cenu Forum 2000 za odvahu a zodpovednosť a tiež Cenu Václava Havla za ľudské práva.
K rozsiahlej výmene došlo vo štvrtok v Ankare medzi Ruskom, Bielorusom a Spojenými štátmi, Nemeckom, Poľskom, Slovinskom a Nórskom.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok výnos udelil milosť 13 väzňom prepusteným v rámci výmeny so západnými krajinami, informoval Kremeľ. Ide podľa neho o krok zameraný na návrat ruských zajatcov zadržiavaných v zahraničí. TASR píše podľa agentúr AFP a Reuters.
Medzi omilostenými sú americký novinár Evan Gershkovich, bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan a viacerí ruskí aktivisti a disidenti vrátane kritika Kremľa Vladimira Kara-Murzu a Iľju Jašina. Do Ruska sa výmenou vráti osem osôb z Nemecka, Slovinska, Nórska, Poľska a USA, medzi ktorými je aj agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, odsúdený v Nemecku za vraždu.
Kremeľ vo vyhlásení dodal, že je vďačný všetkým krajinám pomáhajúcim zorganizovať výmenu väzňov. Taktiež ocenil bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka za prepustenie nemeckého občana Rica Kriegera, ktorého v Bielorusku odsúdili na trest smrti. Lukašenko mu nečakane v utorok udelil milosť.
Výmenu ocenili viacerí svetoví lídri a organizácie na čele s americkým prezidentom Joeom Bidenom a Severoatlantickou alianciou (NATO) či Organizáciou Spojených národov (OSN). Biely dom uviedol, že rokovania o dohode prebiehali v tajnosti viac než jeden rok.
Lietadlo s prepustenými Američanmi pristálo v USA
Lietadlo s americkým novinárom Evanom Gershkovichom, bývalým príslušníkom americkej námornej pechoty Paulom Whelanom a novinárkou stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovou, ktorých vo štvrtok prepustilo Rusko v rámci veľkej výmeny väzňov so Západom, v noci na piatok pristálo v Spojených štátoch.
Lietadlo pristálo na leteckej základni neďaleko Washingtonu vo štvrtok približne o 23.40 h miestneho času (piatok 5.40 h SELČ). Gershkovicha, Whelana a Kurmaševovú privítali na základni okrem ich rodinných príslušníkov a priateľov aj prezident USA Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová.
Výmenu ocenili viacerí svetoví lídri vrátane predstaviteľov Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a Organizácie Spojených národov. Biely dom uviedol, že rokovania o dohode prebiehali v tajnosti viac než jeden rok.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vo štvrtok večer privítali prepustenie občanov USA a krajín EÚ i ruských aktivistov v rámci rozsiahlej výmeny väzňov medzi západnými krajinami a Ruskom. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr DPA a AFP.
"Vítam prepustenie nevinných občanov EÚ a USA a čestných ruských demokratov zadržiavaných v Rusku. Kremeľ ich vymenil za odsúdených zločincov a vrahov. To ukazuje výrazný rozdiel. Je to okamih veľkej radosti pre všetkých, ktorí bojovali za svoju slobodu," napísala šéfka EK v príspevku na sociálnej sieti X.
Borrell uviedol, že Európska únia s úľavou prijala správu o "prepustení viacerých politických väzňov vrátane občanov EÚ na slobodu mimo Ruska a Bieloruska, ku ktorému došlo s pomocou Turecka."
Prezident Petr Pavel: Výmena väzňov je pozitívny signál, veľký prielom to však nebude
Štvrtková rozsiahla výmena väzňov medzi Ruskom a Západom nebude podľa českého prezidenta Petra Pavla znamenať veľký zahranično-politický prielom. Označil ju však za pozitívny signál, že krajiny sú schopné vzájomne komunikovať, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Pavel zdôraznil, že diplomati alebo vojaci spolu na pracovnej úrovni hovoria aj v tých najhorších časoch bez veľkej publicity. "Cieľom je vyhnúť sa nejakému nečakanému nárastu napätia, ktoré by mohlo vzísť napríklad z nepochopenia akcií alebo reakcií druhej strany. Takže taká komunikácia je určite žiadúca a výmena väzňov je určite pozitívny signál z oboch strán," povedal český prezident.
Lipavský: Každá strana hľadá svoje vlastné záujmy
Oslobodenie niekoľkých ľudí väzených z politických dôvodov v Rusku výmenou za ruských občanov väznených v zahraničí privítal aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. "Pre mňa osobne je to do určitej miery satisfakcia, že má zmysel práca, ktorú robí česká diplomacia, keď na osudy – v tomto prípade všetkých – neprávom uväznených osôb pravidelne poukazuje napríklad na rokovaní medzinárodných organizácií OSN v Ženeve či v OBSE," povedal vo vysielaní stanice ČT24.
Za významné pre ČR označil prepustenie novinárky stanice Rádia Sloboda (RFE/RL) Alsu Kurmaševovej, ktorá pôsobila v Prahe. Česko sa za jej prepustenie tiež zasadzovalo, podľa Lipavského v tom však nehralo až tak zásadnú rolu.
Šéf českej diplomacie podotkol, že ruský režim naďalej nespravodlivo prenasleduje veľké množstvo nevinných. Česká diplomacia bude pre nich podľa jeho slov naďalej bojovať za spravodlivosť a slobodu. "Nemyslím si, že výmena samotná môže byť vnímaná ako akýkoľvek signál zlepšenia vzťahov. Z oboch strán je to maximálne pragmatický krok, v ktorom každá strana hľadá svoje vlastné záujmy," dodal.
Putin privítal na letisku väzňov prepustených v rámci výmeny
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok privítal na letisku v Moskve Rusov, ktorých prepustili západné krajiny v rámci rozsiahlej výmeny väzňov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.
Putin na moskovskom letisku Vnukovo uviedol, že ôsmim navrátilcom udelí štátne vyznamenania. Po príchode im povedal, že Rusko "na nich ani na minútu nezabudlo", napísali ruské tlačové agentúry.
S prepustenými väzňami sa na letisku stretli aj šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov, riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a minister obrany Andrej Belousov.
Medzi prepustenými väzňami, ktorí sa vrátili do Ruska, je aj agent ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov, ktorý bol v Nemecku odsúdený na doživotie za vraždu bývalého čečenského poľného veliteľa Zelimchana Changošviliho.
Zdroj: hnonline.sk / bleskovky.sk (1), (2) / ereport.sk / InfoVojna
