VIDEO: Maďarsko vetovalo závery summitu EÚ k vojenskej pomoci Ukrajine. Slovensko nedržalo s Maďarskom stranu mieru, ako to deklaruje premiér na každom kroku. Fico nakoniec hlasoval aj s ďalšími vojnovými štváčmi za vojenskú podporu banderovcom, lebo Brusel vyhovel jeho podmienke, aby závery stretnutia lídrov Európskej únie obsahovali formuláciu, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie prepravy plynu cez Ukrajinu na Slovensko v súčinnosti Európskej komisie a oboch krajín

07.03.2025 | 05:45
  22
Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku, oznámila hovorkyňa Európskej rady (ER). Orbán ešte 4. marca skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku. Napriek snahe maďarského premiéra spájať sily proti spoločnému nepriateľovi v Európe, Robert Fico zrejme nechápe silu ani dôležitosť jeho posolstva, nakoľko egoistický pragmatizmus v otázke plynu prevládol nad potrebou deklarovať spoločne s Maďarskom a Srbskom spoločnú silu a protiváhu voči globalisticko-liberálnym silám.

Maďarský premiér Viktor Orbán vetoval závery štvrtkového mimoriadneho summitu členských krajín EÚ v Bruseli, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA a magazínu Politico.

V návrhu vyhlásenia, ktorý podporilo zvyšných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, sa potvrdzuje doterajší postoj EÚ k vojne na Ukrajine, zdôrazňuje sa potreba spravodlivého a trvalého mieru a záväzok bloku pokračovať v pomoci Kyjevu vo všetkých podobách - vrátane vojenskej podpory.

EÚ sa takisto zaväzuje zvyšovať tlak na Rusko aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení s cieľom oslabiť schopnosť Moskvy pokračovať vo vedení agresívnej vojny, píše sa v texte.

Toto vyhlásenie zverejnila Európska rada (ER) na svojom webovom sídle ako záver svojho zasadnutia k Ukrajine, avšak s poznámkou, že ho "rozhodne podporilo" 26 štátov. Zakrátko však toto vyhlásenie upravila, pričom odstránila zmienku, že ide o záver zasadnutia Európskej rady.

Médiá k tomu prinášali protichodné informácie. Ešte v čase, keď sa na webe Európskej rady písalo o návrhu k Ukrajine ako závere zasadnutia ER, agentúra Belga s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa napísala, že tento text nebol zahrnutý do oficiálnych písomných záverov summitu, ale išlo o samostatný text.

Orbán novinárom po summite potvrdil, že Maďarsko jediné bolo proti vojenskej podpore Ukrajine. Dodal, že Európska únia chce obrovské finančné zdroje vynaložiť nielen na pomoc Ukrajine, ale aj na vlastnú obranu.

Maďarskí občania sa podľa neho budú môcť vyjadriť v národnom prieskume k tomu, či chcú, aby Ukrajina vstúpila do Európskej únie.

„Máme takzvanú schému národných konzultácií, ktorú pravidelne používame na zisťovanie názorov ľudí, takže tú istú schému použijeme aj teraz,“ povedal.

Ďalší diplomati však pre TASR uviedli, že išlo skutočne o závery vyjadrené v troch bodoch, ktoré odkazujú na text o Ukrajine podporený spomínanými 26 štátmi.

Orbán v sobotu avizoval, že pri záveroch k Ukrajine využije veto. Predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi vtedy adresoval list, v ktorom sa okrem iného zmienil o "strategických rozdieloch v prístupe k Ukrajine", pripomenula DPA.

Slovenský premiér Robert Fico pred odletom na stretnutie v Bruseli povedal, že závery takisto zablokuje, pokiaľ nebudú obsahovať zmienku o tom, že je potrebné "v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a SR hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu".

Fico zopakoval, že Slovensko nebude súhlasiť s vojenskou pomocou Ukrajine, nebude však brániť bilaterálnym dohodám medzi Ukrajinou a členskými štátmi.

Premiér tiež avizoval, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová môže prísť s návrhom uskutočniť okamžitú zbierku pre Ukrajinu v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur, kde by zložila každá z členských krajín určitú sumu zo svojho rozpočtu. "V prípade Slovenska to vychádza na 160 až 260 miliónov eur, s tým určite nebudeme súhlasiť," dodal.

"Ak chce niekto bilaterálne pomáhať, no v čase, keď my sa trápime s konsolidáciou, neviem si predstaviť, že by sme dali štvrť miliardy na vojenské výdavky na Ukrajinu," zdôraznil.

Slovensko žiadalo, aby súčasťou štvrtkových záverov summitu bola formulácia, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko.

Formulácia nakoniec bola súčasťou záverov summitu. "Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska," uvádza sa v texte. Otázke plynu sa Európska rada bude venovať na svojom ďalšom zasadnutí.

Expertka na Európsku úniu z inštitútu Europeum a Karlovej univerzity v Prahe Zuzana Krulichová podľa Denníka N uviedola, že „závery samitu nie sú záväzné, ale bude sa skôr postupovať vo formáte ‚koalície ochotných‘ než v celoeurópskej zhode.“

Časť o podpore Kyjiva vydali ako samostatnú prílohu. Dokument má 13 bodov. Píše sa v ňom napríklad, že „bez Ukrajiny nemôžu byť žiadne rokovania o Ukrajine“, bez Európy nemôžu existovať žiadne rokovania, ktoré by ovplyvnili európsku bezpečnosť, každú dohodu musia sprevádzať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré prispejú k odradeniu budúcej ruskej agresie, a mier musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

To však zároveň neznamená, že by vláda Roberta Fica išla posielať novú pomoc Ukrajine. Slovenský premiér išiel do Bruselu so stanoviskom, že Slovensko nebude Ukrajinu podporovať vojensky ani finančne.

Ďalšie sankcie voči Rusku vyžadujú jednomyseľnosť, ďalšia podpora Ukrajine môže byť aj bilaterálna. „Všetky existujúce mechanizmy pomoci idú ďalej,“ hovorí expert na EÚ Radovan Geist z portálu Euractiv.

Lídri krajín EÚ sa dohodli na záveroch o obrane

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku, oznámila hovorkyňa Európskej rady (ER). Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Najvyšší predstavitelia Únie v dohodnutom texte o obrane podľa nej súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Podrobnejšie znenie dohodnutých záverov by malo byť k dispozícii neskôr.

Mimoriadny summit zvolal predseda Európskej rady António Costa s cieľom rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine a európskej obrane, ktorá má podľa neho pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev. "Prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť," vyhlásil pri oznámení organizovania zasadnutia.

„Maďarsko je izolované,“ vyhlásil António Costa vo štvrtok na záver mimoriadneho samitu EÚ, na ktorom Viktor Orbán zablokoval schválenie spoločných záverov na podporu Ukrajiny a prinútil lídrov, aby pristúpili k priloženému ‚výpisu‘, ktorý schválilo 26 krajín.

Európska únia sa "s rozhodnosťou blíži" k posilneniu obrany Európy po tom, čo lídri bloku súhlasili s výrazným navýšením príspevkov na prezbrojenie Európy.

Uviedol to vo štvrtok po skončení mimoriadneho summitu členských krajín Únie predseda Európskej rady António Costa.

Európski lídri podľa Costu reflektovali na "ponaučenia získané z vojny na Ukrajine" a budú investovať do prioritných oblastí. "Plníme to, čo sme sľúbili, budovať systém odstrašovania na posilnenie bezpečnosti našich občanov," povedal reportérom Costa na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

"Naše úsilie posilniť obranu Európy bude prínosom aj pre Ukrajinu, pretože bezpečnosť Ukrajiny je jadrom bezpečnosti Európy," upozornil. Ako dodal, európski lídri sa pripravujú na podporu Ukrajiny, keď sa rozhodne zapojiť do rokovaní, aby "pomohli dosiahnuť pozitívny výsledok", cituje Guardian.

"Dnešok predstavuje určujúci moment pre Európu, pre bezpečnosť Európanov," dodal Costa.

 

Európska rada podľa neho prijala "konkrétne" rozhodnutia zamerané na poskytnutie nových zdrojov a nástrojov pre obranné schopnosti Európy. "To znamená, investovať do našej ekonomiky a chrániť našich občanov," spresnil.

Von der Leyenová zároveň uviedla, ona i ďalší lídri EÚ sa vo štvrtok stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby rokovali o tom, ako dosiahnuť "spravodlivý a trvalý" mier.

"Naša podpora pre ozbrojené sily Ukrajiny nikdy nebola naliehavejšia," upozornila. Zároveň podotkla, že ak chce americký prezident Donald Trump dosiahnuť mier prostredníctvom sily, bude to možné jedine s podporou EÚ.

Európa podľa nej posilní svoju obranu v rozsahu i rýchlosti v čase "jasného a prítomného nebezpečenstva". Ako dodala, lídrom EÚ predstavila plán, v rámci ktorého prevezmú väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

"Dnes sa píše história," povedala von der Leyenová reportérom v Bruseli.

Viac vo videu:

V záverečnom texte sa hovorí o „mieri prostredníctvom sily“, vojenskej pomoci a bezpečnostných zárukách pre Kyjev, proti čomu všetkému sa Orbán postavil.

Robert Fico sa k svojmu hlavnému spojencovi v EÚ, ktorí pri ňom stál vždy v ťažkých chvíľach, zachoval ako väčina úhlavných nepriateľov Viktora Orbána a podrazil mu nohy, napriek tomu, že vopred deklaroval podporu záverom, ak príde zmienka o plyne.

Orbán ešte 4. marca skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku.

 

 

Napriek snahe maďarského premiéra spájať sily proti spoločnému nepriateľovi v Európe, Robert Fico zrejme nechápe silu ani dôležitosť jeho posolstva, nakoľko egoistický pragmatizmus v otázke plynu prevládol nad potrebou deklarovať spoločne s Maďarskom a Srbskom spoločnú silu a protiváhu voči globalisticko-liberálnym silám.

Stretnutie najvyšších predstaviteľov dvadsaťsedmičky sa koná po sérii summitov, na ktorých sa zúčastnili viacerí európski lídri. Tie vyvolalo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o začatí rozhovorov s Ruskom o ukončení konfliktu na Ukrajine a jeho výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu európskych krajín.

Viacerí lídri v tejto súvislosti vyzývajú, že Európa by mala prebrať vedúcu úlohy v otázke podpory Ukrajiny a urýchliť znižovanie závislosti od Spojených štátov, iní zas volajú po zdržanlivosti.

Európa musí byť v obrane suverénnejšou, zhodli sa lídri EÚ

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záveroch o posilnení obrany bloku. Súhlasili s výrazným navýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Európska rada (ER) v záveroch tiež zdôraznila, že Európa sa musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju obranu a musí byť lepšie vybavená na to, aby mohla konať a samostatne riešiť bezprostredné a budúce výzvy a hrozby, informuje osobitný spravodajca TASR.

"Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu," píše sa v dohodnutom texte.

V tejto súvislosti sa lídri zhodli na urýchlení mobilizácie potrebných nástrojov a finančných prostriedkov s cieľom posilniť bezpečnosť bloku a ochrany občanov Únie. "Únia pritom posilní svoju celkovú obrannú pripravenosť, zníži svoje strategické závislosti, odstráni kritické nedostatky v spôsobilostiach a primerane posilní európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu v celej Únii, aby bola schopná lepšie dodávať vybavenie v potrebnom množstve a rýchlejším tempom," uvádza sa v záveroch.

ER zdôraznila nevyhnutnosť naďalej výrazne zvyšovať výdavky na bezpečnosť a obranu Európy. Preto víta zámer Komisie odporučiť Rade koordinovanú aktiváciu národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu ako okamžité opatrenie. ER v tejto súvislosti vyzvala EK na preskúmanie ďalších opatrení na uľahčenie značných výdavkov na obranu na vnútroštátnej úrovni vo všetkých členských štátoch.

Lídri dvadsaťsedmičky ďalej napríklad zobrali na vedomie zámer Komisie predložiť návrh nového nástroja EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom zabezpečených z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur a vyzvali Radu, aby tento návrh urýchlene preskúmala. Ďalej zdôraznili význam mobilizácie súkromného financovania obranného priemyslu.

Európska rada v záveroch tiež uviedla, že obrana všetkých pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ prispieva k bezpečnosti Európy ako celku, najmä pokiaľ ide o východnú hranicu EÚ vzhľadom na hrozby, ktoré predstavujú Rusko a Bielorusko. Poukázala však aj na význam obrany zvyšných hraníc bloku.

Lídri sa v závere tiež zhodli, že silnejšia a schopnejšia Európska únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa Severoatlantickú alianciu (NATO), ktorá je pre jej členské štáty naďalej základom ich kolektívnej obrany.

Stretnutie lídrov EÚ v Brusseli:






Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / hnonline.sk / spravy.stvr.sk / YouTube / InfoVojna

 

 

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti