Maďarsko v otázke vojny na Ukrajine pokračuje v politike "triezveho hlasu", vyhlásil v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa jeho slov zvyšné dva mesiace administratívy amerického prezidenta Joe Bidena prinášajú najvyhrotenejšie obdobie tejto vojny.
"Uvidíme 20. januára, keď sa Donald Trump ujme úradu prezidenta, no dovtedy sú ešte dva mesiace. Mier je hmatateľne blízko, ale odchádzajúci americkí demokrati chcú novému prezidentovi zanechať ťažké dedičstvo," dodal.
Orbán pripomenul, že vojna zúri v susednej krajine, čo má citeľný vplyv na Maďarsko, pričom v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari, preto je hrozba pre Maďarsko prakticky priama.
Premiér k stredajšiemu mimoriadnemu rokovaniu Rady obrany štátu povedal, že jej členovia skúmali aj to, či by Európska únia dokázala vojensky podporovať Ukrajinu bez Američanov. Podľa slov Orbána je jasné, že by nedokázala.
USA v nedeľu Ukrajine povolili zasahovať ciele hlbšie v ruskom území aj raketami dlhého doletu, ktoré im dodali.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán upozornil aj na skutočnosť, že na politickej scéne v jeho krajine sa rozmohlo otvorené urážanie ľudí či novinárov.
"Nikdy nič také som nevidel. Do módy prišlo otvorené urážanie ľudí. Že niečo takéto je podstatou politického správania sa, a že sa to len tak šíri, to je v maďarskom verejnom živote bezprecedentné," povedal Orbán, ktorý ale nemenoval autora urážok, svojho najostrejšieho kritika, europoslanca a predsedu mimoparlamentnej strany TISZA Pétera Magyara.
"Táto hrubosť a postoj, že my politici vieme všetko lepšie, je prítomná v prejavoch," dodal Orbán ktorý citoval z vyjadrení Magyara, že "ľuďom smrdí z úst", "smradľaví ľudia", alebo že "novinárov treba hodiť do Dunaja".
Premiér podčiarkol, že verbálna hrubosť skôr či neskôr povedie k agresii.
"Ak niekomu (pozn. TASR: z politikov) vyšlo niečo zlé z úst, hneď sa ospravedlnil alebo odstúpil. Samozrejme je tu politika, ale sme v podstate ľudia, nechceme takto rozprávať," dodal predseda maďarskej vlády s poznámkou, že v politike je už veľmi dávno.
Maďarský premiér Viktor Orbán ďalej uviedol, že by pozval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na návštevu Maďarska a garantoval by mu, že zatýkací rozkaz, ktorý na Netanjahua vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenie z vojnových zločinov v Gaze, by "nebol dodržaný".
ICC so sídlom v Haagu vydal vo štvrtok zatykače okrem Netanjahua aj na jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta a lídra vojenského krídla Hamasu Muhammada Dajfa za údajné zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny v konflikte v Gaze.
Orbán, ktorého krajina v súčasnosti predsedá rotujúcemu predsedníctvu Európskej únie, pre maďarský štátny rozhlas uviedol, že zatykač vydaný ICC "nie je správny" a dodal, že Netanjahu bude môcť v Maďarsku vyjednávať "v primeranom bezpečí", cituje Reuters.
Izrael bojuje v Pásme Gazy od októbra 2023, keď pri teroristickom útoku radikálneho hnutia Hamas zahynulo 1206 ľudí, väčšinou civilistov. Približne 250 zajatých rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy. Podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamasom si vojenské operácie Izraela vyžiadali už viac ako 44.000 obetí.
Viac ako dva milióny Palestínčanov žije v provizórnych prístreškoch a v Pásme Gazy hrozí hladomor v dôsledku nedostatku potravín a liekov.
Súd uviedol, že našiel "rozumné dôvody" domnievať sa, že Netanjahu a Galant nesú trestnú zodpovednosť za vojnový zločin vyhladovania ako spôsobu vedenia vojny, aj za zločiny proti ľudskosti - vraždy, prenasledovania a iné nehumánne skutky.
Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / bleskovky.sk / InfoVojna
