Francúzsko do konca tohto roka stiahne svojich vojakov z Nigeru a ukončí vojenskú spoluprácu s touto africkou krajinou, kde prezidentská garda koncom júla zvrhla demokraticky zvolenú hlavu štátu Mohameda Bazouma. V nedeľňajšom rozhovore pre televízne stanice TF1 a France 2 to podľa agentúry DPA oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Do vlasti sa vráti aj francúzsky veľvyslanec Sylvain Itté, povedal Macron. Pučisti požadovali jeho odchod už koncom augusta, čo Paríž odmietol. Macron nedávno kritizoval pučistov, že veľvyslanca a zamestnancov ambasády držia ako "rukojemníkov".

Režim v Nigeri oznámenie o stiahnutí francúzskych vojakov privítal a označil ho za "nový krok k suverenite" krajiny.

Západoafrický Niger so svojimi 25 miliónmi obyvateľov bol v poslednom období dôležitým partnerom Francúzska v boji proti terorizmu v oblasti Sahelu. Francúzsko má v Nigeri a susednom Čade rozmiestnených približne 2500 vojakov.

Nie je známe, do akej miery bolo rozhodnutie Francúzska koordinované s inými európskymi štátmi a ako ovplyvní ich vojakov rozmiestnených v Nigeri a susedných krajinách.

V Nigeri pôsobí množstvo vojakov z krajín EÚ. Nemecko v hlavnom meste Niamey stále prevádzkuje vojenskú leteckú základňu, z ktorej sa v súčasnosti koordinuje sťahovanie Bundeswehru z Mali.

Francúzske médiá informovali, že pučisti v Nigeri v sobotu uzavreli vzdušný priestor krajiny pre francúzske lietadlá. Opatrenie sa týka "francúzskych lietadiel alebo lietadiel prenajatých Francúzskom, vrátane lietadiel spoločnosti Air France", uvádza sa podľa agentúry AFP vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Agentúry pre bezpečnosť leteckej navigácie v Afrike a na Madagaskare (ASECNA). Vzdušný priestor zostáva uzavretý pre všetky vojenské a špeciálne lety, pokiaľ úrady neudelia špeciálne povolenie.

Air France pre AFP uviedla, že vzdušný priestor Nigeru nevyužíva a všetky lety do Niamey pozastavila 7. augusta.

Vojaci, ktorí sa v Nigeri chopili moci 26. júla zvrhnutím demokraticky zvoleného prezidenta, na konci augusta nariadili polícii, aby francúzskeho veľvyslanca Sylvaina Ittého vyhostila z krajiny.

Paríž sa predtým odmietol podrobiť ultimátu, aby veľvyslanca odvolal s tým, že vzbúrenci nemajú k takejto žiadosti žiadnu právomoc. Zdôraznil, že naďalej uznáva za jediného legitímneho vládcu krajiny zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma.

„V Nigeri v tejto chvíli, keď k vám hovorím, máme veľvyslanca a členov diplomatickej misie, ktorí sú držaní doslova ako rukojemníci na francúzskej ambasáde,“ povedal Macron novinárom počas svojej cesty po stredovýchodnom Francúzsku. „Bránia im v dodávkach potravín. (Veľvyslanec) sa stravuje na vojenské prídely,“  dodal v zjavnej narážke na vojenských vládcov Niger

Veľvyslanec „nemá možnosť vychádzať, je persona non grata a nedovolia mu zásobovať sa potravinami,“ zdôraznil Macron.

Na otázku o možnosti návratu veľvyslanca do Paríža francúzska hlava štátu zopakovala: „Urobím to, na čom sa dohodneme s prezidentom Bazoumom, pretože jedine on má legitímnu právomoc, a hovorím s ním každý deň.“

Macron začiatkom septembra vyhlásil, že o prípadnom odchode francúzskych vojakov z Nigeru nebude rozhodnuté inak ako na žiadosť prezidenta Bazouma.

Vojenská junta krátko po prevrate vypovedala vojenské zmluvy s Parížom a vyzvala ju na stiahnutie zhruba 1 500 francúzskych vojakov rozmiestnených na troch základniach v tejto západoafrickej krajine, aby pomáhali armáde Nigeru v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu.

Zdroj: cas.sk / spravy.rtvs.sk / YouTube / InfoVojna