Správy o násilnostiach v meste Buča sú falošné, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin po rokovaní s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom.
Ukrajinské úrady a západní pozorovatelia, médiá i politici informovali o zabíjaní civilistov a ďalších vojnových zločinoch v Buči na okraji Kyjeva, odkiaľ sa na konci marca stiahli ruské vojská. Podľa Lukašenka je situácia v meste výsledkom britskej spravodajskej operácie.
Majú to údajne dokazovať dokumenty, ktoré dnes na kozmodróme Vostočnyj na Ďalekom východe Lukašenko odovzdal Putinovi.
"Alexandr Grigorjevič (Lukašenko) mi dokonca dnes odovzdal tie dokumenty. Dokumenty, ktoré boli odovzdané aj (ruskej tajnej službe) FSB: ako a kto, čím sa do toho mesta prepravili a ako utvorili podmienky pre túto provokáciu a faloš," povedal Putin.
„Dnes sme podrobne diskutovali o špeciálnej psychologickej operácii, ktorú vykonali Briti. Ak niekto chce poznať adresy, heslá, totožnosť, čísla áut, značky a modely vozidiel, ktorými sa do Buče dostali, a spôsob, akým to urobili, ruská FSB mu tieto materiály môže poskytnúť,“ vyhlásil v utorok Lukašenko podľa agentúry Interfax.
Ruský prezident Vladimir Putin označil v utorok zábery zachytávajúce mŕtve telá v ukrajinskom meste Buča za falošné. Vyhlásil tiež, že mierové rozhovory s Ukrajinou sa ocitli v slepej uličke.
Putin prirovnal obvinenia Ukrajiny z toho, že ruskí vojaci v Buči popravovali civilistov, k útokom v Sýrii, pri ktorých boli použité chemické zbrane a ktoré podľa šéfa Kremľa zinscenoval Západ s cieľom usvedčiť z nich sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Starosta Buče Anatolij Fedoruk dnes informoval, že úrady doteraz objavili telá 403 ľudí, o ktorých sa domnievajú, že ich zabili ruskí vojaci za dobu, čo oblasť okupovali. Dodal, že počty takto nájdených tiel stále rastú.
Ruské sily ovládali Buču ležiacu na severozápad od ukrajinského hlavného mesta asi mesiac, stiahli sa z nej koncom marca. Ukrajinská strana tvrdí, že ruskí vojaci v Buči zabíjali, znásilňovali a mučili civilistov.
Buča bola prvým mestom, kde po odchode ruských vojsk vyšli najavo zverstvá, aké sa tam diali počas okupácie. Snímky z tohto mesta vyvolali najmä v západných krajinách zdesenie, Kyjev upozorňuje, že podobné nálezy sa opakujú aj na ďalších miestach.
Fedoruk tiež na dnešnom brífingu povedal, že je príliš skoro na to, aby sa do mesta začali vracať jeho obyvatelia. Gubernátor Kyjevskej oblasti, v ktorej leží aj Buča, dnes povedal, že návrat do predtým okupovaných miest bude viac či menej reálne možný na konci mája. Ukrajinské úrady už skôr varovali pred nastraženými mínami, v oslobodenej oblasti však taktiež plne nefungujú dodávky elektriny či plynu.
Šéf Kremľa okrem toho v utorok uviedol, že mierové rokovania v súčasnosti spomaľuje aj nerozhodnosť Kyjeva v súvislosti s jeho požiadavkami, píše AFP.
"Včera večer ukrajinská strana opäť niečo zmenila. Takáto nestálosť pri určení základných bodov (dohody) vytvára isté ťažkosti pri dosiahnutí konečnej dohody," uviedol Putin s tým, že vojenská operácia Ruska na Ukrajine bude pokračovať, až kým nebude dosiahnutá konečná dohoda a Moskva nedosiahne svoje stanovené ciele.
Lukašenko: Špeciálna vojenská operácia bola preventívny úder Ruska
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že ak by Rusko odložilo svoju "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, Západ by Moskve zasadil zdrvujúci úder. Informoval o tom denník The Guardian, ktorý sa odvolal na správu bieloruskej štátnej agentúry BelTA.
"Ak by Rusko čo i len trochu odložilo svoju špeciálnu vojenskú operáciu, Západ by podnikol zdrvujúci úder proti ruským teritóriám a susedným oblastiam. Dnes jasne vidíme, že sa to mohlo stať," vyhlásil Lukašenko bez toho, aby svoje tvrdenia podložil dôkazmi. Jeho vyjadrenia zazneli počas návštevy ruského kozmodrómu Vostočnyj, kde bieloruský autoritársky prezident vyjadril odhodlanie posilniť jednotu medzi Bieloruskom a Ruskom.
"Máme jednu vlasť, aj keď žijeme v dvoch štátoch. My, na rozdiel od niektorých republík, sme si zachovali túto jednotu a sme odhodlaní ju posilniť," povedal Lukašenko po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Vzťahy Bieloruska s Ruskom sa prehĺbili po tom, ako Moskva poskytla Lukašenkovi podporu pri potlačení rozsiahlych protivládnych protestov po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020. Bielorusko sa z veľkej časti spolieha na ekonomickú a vojenskú podporu Ruska, no podľa agentúry Reuters boli aj časy, keď sa Lukašenko pokúsil dištancovať od Moskvy, aby zlepšil svoje vzťahy s EÚ.
Ruské vojská napadli Ukrajinu 24. februára. Jednotky postupovali z územia Ruska, ale aj Bieloruska. Západné krajiny preto uvalili ekonomické sankcie okrem Moskvy aj na Minsk.
Zdroj: hnonline.sk / tvnoviny.sk / rumble.com / info.sk
