Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu privítal slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý uviedol, že hlavnou príčinou vypuknutia vojny na Ukrajine bola podpora USA pri snahe Ukrajiny o vstup do NATO.
Trump nedávno vyhlásil, že Rusko nedovolí Ukrajine vstúpiť do NATO a obvinil bývalého prezidenta Joea Bidena z údajnej zmeny postoja Spojených štátov v tejto otázke.
"Je prvým a podľa môjho názoru zatiaľ jediným západným lídrom, ktorý verejne a nahlas povedal, že jednou z hlavných príčin súčasnej situácie na Ukrajine bola drzá politika predchádzajúcej administratívy vtiahnuť Ukrajinu do NATO," vyhlásil Lavrov vo vystúpení v Štátnej dume.
Podľa Lavrova sa Trump v podobnom duchu vyjadril už niekoľkokrát, čo značí, že americký prezident chápe ruský postoj v tejto otázke.
Moskva a Washington musia podľa neho „vyčistiť dedičstvo“ zanechané administratívou bývalého amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá zničila vzťahy medzi oboma štátmi, povedal minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Lavrov vo svojom prejave v ruskej Štátnej dume označil utorkové stretnutie predstaviteľov Rusa a USA v Rijáde za prvý krok k obnove vzťahov medzi krajinami. Bilaterálne rokovania viedol za ruskú stranu on a za Spojené štáty americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a ich cieľom bolo položiť základy pre ukončenie konfliktu na Ukrajine a normalizáciu vzťahov medzi Ruskom a USA.
„Začali sme sa vzďaľovať od okraja priepasti, do ktorej nás priviedla Bidenova administratíva, ale toto sú len prvé kroky,“ povedal Lavrov zákonodarcom, keď komentoval rozhovory.
„Zatiaľ musíme „vyčistiť“ dedičstvo Bidenovej administratívy, ktorá urobila všetko pre to, aby zničila... základy dlhodobého partnerstva medzi našimi krajinami,“ dodal. Podľa jeho názoru sa „začína posun smerom k normalizácii vzťahov vo všetkých oblastiach“.
„Existuje prinajmenšom deklarovaná pripravenosť začať tento kurz. A vyriešiť nielen ukrajinskú krízu, ale vytvoriť podmienky na obnovenie a rozšírenie partnerstva v obchodnej, hospodárskej a geopolitickej oblasti,“ vyhlásil Lavrov. Poznamenal, že predstavitelia Washingtonu vyjadrili výrazný záujem o odstránenie „umelo vytvorených“ prekážok potenciálnych spoločných iniciatív s Ruskom v mnohých oblastiach vrátane hospodárskej a zahraničnej politiky.
Obe strany sa okrem iného dohodli na obnovení personálneho obsadenia veľvyslanectiev a vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré začnú pracovať na mierovom urovnaní vojenského konfliktu na Ukrajine.
„Vítame to,“ povedal Lavrov s tým, že Ruska a USA by sa nakoniec mohli vrátiť k stavu spolupráce, ktorý mali pred konfliktom na Ukrajine a sankčnou vojnou Západu proti Rusku.
„Vždy budú problémy, ale hlavné je stretávať sa, počúvať a počúvať sa navzájom, prijímať rozhodnutia, ktoré budú realistické vzhľadom na partnerov, ktorých sa týkajú,“ vyhlásil.
Viac vo videu:
Počas utorňajších rokovaní ministrov zahraničných vecí Ruska a USA v Saudskej Arábii hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že Rusko požaduje, aby NATO zrušilo svoj záväzok z roku 2008, ktorým členské štáty Ukrajine prisľúbili členstvo v Aliancii. Moskva tiež nesúhlasí s prítomnosťou vojakov NATO na ukrajinskom území po uzatvorení prímeria.
Zelenskyj: USA pomohli Putinovi skoncovať s tromi rokmi izolácie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v Kyjeve vyhlásil, že chce od svojich západných partnerov získať pevné bezpečnostné záruky, ktoré by umožnili ukončenie vojny s Ruskom ešte v roku 2025. Spojené štáty však podľa neho pomohli ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi skoncovať s tromi rokmi jeho izolácie na Západe, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
"Chceme bezpečnostné záruky v tomto roku, pretože chceme ukončiť vojnu v tomto roku," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii deň po rokovaniach ruskej a americkej delegácie v Saudskej Arábii, na ktorú Kyjev nepozvali. Zdôraznil, že Severoatlantická aliancia ostáva pre Kyjev naďalej najsilnejšia istota pre bezpečnosť krajiny.
Zelenskyj doplnil, že rokuje tiež s európskymi spojencami o financovaní ukrajinskej armády. Podľa neho je Európska únia na tieto rozhovory pripravená, avšak pripravuje sa aj na iné alternatívy.
Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Zelenského popularita na Ukrajine dosahuje štyri percentá, a vyzval na nové prezidentské voľby. Verejnoprávna TASR nezabudla v tejto súvislosti pripomenúť, že voľby sú podľa zavedeného stanného práva zakázané.
Ukrajinský líder na tieto tvrdenia reagoval, že americký prezident žije v "dezinformačnej bubline" a toto číslo "pochádza z Ruska".
"Bohužiaľ, prezident Trump, ktorého si veľmi vážime ako lídra amerického ľudu,... žije v tejto dezinformačnej bubline," doplnil Zelenskyj podľa denníka The Guardian.
Na tlačovej konferencii ďalej odmietol akékoľvek návrhy na rozsiahle ústupky Rusku s tým, že Ukrajinci takúto myšlienku všeobecne odmietajú. Vyzval amerického vyslanca pre Rusko a Ukrajinu Keitha Kellogga, ktorý v stredu navštívil Kyjev, aby sa išiel porozprávať s obyčajnými Ukrajincami o Trumpových vyjadreniach.
Podľa medializovaných informácií o americkom návrhu dohody o ťažbe nerastných surovín požadujú USA od Ukrajiny polovicu všetkých jej zásob nerastných surovín vrátane kovov ako lítium, titán alebo urán. Kyjev by tieto zdroje mal Washingtonu poskytnúť výmenou za doterajšiu pomoc, ktorú dodala predchádzajúca administratíva prezidenta Joea Bidena. Podľa súčasného prezidenta Trumpa USA od Ukrajiny potrebujú až 500 miliárd dolárov.
Zelenskyj v tejto súvislosti spresnil, že USA dodali jeho krajine zbrane v hodnote 67 miliárd dolárov a 31,5 miliardy dolárov v rámci rozpočtovej podpory. Doplnil, že americké požiadavky "nie sú serióznym rozhovorom" a že svoju krajinu nemôže predať.
Viac vo videu:
Zdroj: bleskovky.sk / info.sk / rt.com /YouTube / InfoVojna
