Libanon v nedeľu žiadal medzinárodné vyšetrovanie útoku, pri ktorom v sobotu na Izraelom okupovaných Golanských výšinách prišlo o život 12 osôb vrátane detí. Raketa odpálená z Libanonu v sobotu zasiahla futbalové ihrisko v mestečku Madždal Šams na Golanských výšinách, ktoré Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Izraelská armáda uviedla, že raketu iránskej výroby odpálilo libanonské hnutie Hizballáh.

Hizballáh sa počas soboty priznal k viacerým útokom na izraelské vojenské pozície, pripomína AFP. Spojitosť s útokom v Madždal Šams však toto hnutie poprelo.

Libanonský minister zahraničných vecí Abdalláh Búhabíb na sociálnej sieti X žiadal medzinárodné vyšetrovanie alebo stretnutie trojstranného výboru prostredníctvom mierovej misie OSN v Libanone (UNIFIL) s cieľom zistiť pravdu o tom, kto je za útok zodpovedný.

Trojstranná komisia zahŕňa vojenských predstaviteľov z Libanonu a Izraela, ktoré sú v podstate vo vojnovom stave, spolu s predstaviteľmi UNIFIL-u, píše AFP.

Búhabíb tiež uviedol presvedčenie, že útok uskutočnila iná organizácia, prípadne išlo o pochybenie zo strany Izraela či Hizballáhu. Libanonské ozbrojené skupiny sa podľa jeho vyjadrení zameriavajú len na vojenské pozície a odmietol, že by zámerne útočili na civilistov v Madždal Šams.

Libanonská štátna tlačová agentúra uviedla, že Búhabíb žiadal o úplné a dôsledné dodržanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) číslo 1701. Tou bola v roku 2006 ukončená vojna medzi Izraelom a Hizballáhom. Text žiada, aby jediné ozbrojené sily na juhu Libanonu boli libanonská armáda a príslušníci mierovej misie OSN, pripomína AFP.

"Rozsiahly útok Izraela na Libanon bude viesť k zhoršeniu situácie v regióne a vyvolá regionálnu vojnu," uviedol Búhabíb.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu sľúbil odvetné kroky a izraelské stíhačky v noci na nedeľu útočili na ciele Hizballáhu na juhu Libanonu.

Sobotňajší útok na Golanských výšinách slovne odsúdili predstavitelia OSN i šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken uviedol, že je potrebné zabrániť eskalácii konfliktu na severných hraniciach Izraela. Na zdržanlivosť všetky strany vyzvalo aj Francúzsko.

Iránom podporovaný Hizballáh a Izrael sa navzájom ostreľujú od októbra minulého roka, keď útok militantov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na južný Izrael vyvolal v Pásme Gazy odvetnú vojnu.

Maďarsko ostro odsudzuje útok na Golanských výšinách

Maďarsko ostro odsudzuje sobotňajší raketový útok pripisovaný libanonskému hnutiu Hizballáh proti Izraelu, ktorého obeťami je žiaľ mnoho detí. Vyplýva to zo statusu šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóoa zverejneného v nedeľu na Facebooku.

"Takéto útoky výrazne zvyšujú riziko vojny, ktorá môže zachvátiť celý Blízky východ. V súčasnej globálnej bezpečnostnej situácii by vypuknutie vojny na Blízkom východe malo dramatické následky. Preto by medzinárodné spoločenstvo malo teraz zintenzívniť svoje úsilie, aby sa aj naďalej dalo vyhnúť eskalácii krízy na Blízkom východe," podčiarkol Szijjártó.

Spojené kráľovstvo sa obáva eskalácie konfliktu medzi Izraelom a hnutím Hizballáh

Británia odsudzuje raketový útok na Izraelom okupované Golanské výšiny, pri ktorom v sobotu zahynulo 12 detí a tínedžerov. Uviedol to britský minister zahraničných vecí David Lammy s tým, že sa obáva eskalácie konfliktu na izraelsko-libanonských hraniciach.

"Sme hlboko znepokojení rizikom ďalšej eskalácie a destabilizácie. Jasne sme sa vyjadrili, že (hnutie) Hizballáh musí zastaviť svoje útoky," napísal šéf britskej diplomacie v príspevku na sociálnej sieti X.

Pri sobotňajšom útoku na Izraelom okupované Golanské výšiny dopadla jedna z rakiet na futbalové ihrisko v malom drúzskom meste Madždal Šams. Obete mali desať až 20 rokov, uviedla izraelská armáda.

Izrael útok pripísal libanonskému hnutiu Hizballáh a pohrozil tvrdou odvetou. Hizballáh zodpovednosť za úder poprel.

Úder na Golanské výšiny odsúdili okrem Británie aj Francúzsko, EÚ, Nemecko a Maďarsko. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť. Dodal, že "civilisti, najmä deti, by nemali naďalej znášať bremeno hrozného násilia, ktoré sužuje región", informovala agentúra AFP s odvolaním na Guterresovho hovorcu.

Izraelský bezpečnostný kabinet v nedeľu po svojom viac ako štvorhodinovom zasadaní poveril premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, aby rozhodli o rozsahu a načasovaní reakcie na raketový útok Hizballáhu na Golanské výšiny, pri ktorom v sobotu zahynulo 12 mladých ľudí. Uviedol to portál Times of Israel s odvolaním sa na Netanjahuov úrad.

Minister financií Bezalel Smotrič a minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir sa podľa tohto zdroja zdržali hlasovania.

Bezpečnostný kabinet diskutoval aj izraelských rukojemníkoch zadržiavaných militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy, o ďalších krokoch Izraela v tomto smere sa však bude rokovať na ďalšom stretnutí.

Krátko po skončení zasadania izraelského bezpečnostného kabinetu libanonské médiá informovali o izraelských náletoch na ciele v blízkosti miest Húlá a Markaba na juhu Libanonu. Podrobnosti o útokoch neboli bezprostredne k dispozícii.

Times of Israel poznamenal, že na obe oblasti zaútočila izraelská armáda od októbrového vpádu Hamasu do južného Izraela mnohokrát, takže sa nezdá, že by to bola avizovaná odpoveď židovského štátu na raketový útok Hizballáhu.

Pre obavy z eskalácie napätia obmedzili leteckú dopravu v Bejrúte

Letecká spoločnosť Lufthansa prerušila v pondelok leteckú dopravu do libanonského hlavného mesta Bejrút do utorka 30. júla vrátane v súvislosti so súčasnou situáciou na Blízkom východe, uviedla Lufthansa vo vyhlásení. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Lety dopravcov spoločnosti - Swiss International Air Lines, Eurowings a Lufthansa - boli podľa vyhlásenia zrušené z dôvodu zvýšenej opatrnosti pre v súvislosti so sobotňajším izraelským útokom, pri ktorom na okupovaných Golanských výšinách zahynulo 12 osôb vrátane detí. Raketový útok zvýšil obavy z možného vypuknutia plnohodnotného vojenského konfliktu medzi Iránom podporovaným militantným libanonským hnutím Hizballáh a Izraelom.

Libanonská letecká spoločnosť Middle East Airlines (MEA) tiež v pondelok uviedla, že niektoré lety na letisku v hlavnom meste Bejrút boli zrušené alebo odložené v súvislosti s eskaláciou napätia medzi Izraelom a Hizballáhom.

Erdogan pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou. "Tak ako sme išli do Náhorného Karabachu, tak ako sme išli do Líbye, niečo podobné môžeme urobiť v ich prípade," povedal Erdogan na podujatí, ktoré usporiadala jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) v meste Rize ležiacom na pobreží Čierneho mora. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

"Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť... Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky," dodal Erdogan, ktorý je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, v prejave vysielanom v televízii.

Erdogan narážal konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, v ktorom Turecko podporuje Azerbajdžan okrem iného dronmi. V Líbyi zmietanej občianskou vojnou Ankara podporuje medzinárodne uznávanú vládu vojenským vybavením a personálom.

Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.

Na výroky tureckého prezidenta však reagoval izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac, ktorý na sieti X napísal, že "Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenúť, čo sa tam stalo a ako to skončilo".

V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vzťahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan označil palestínske militantné hnutie Hamas za „oslobodzovaciu organizáciu“ a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi. Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasiť s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržateľný mier.

Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád kománd Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, počas ktorého zahynulo viac ako 1200 ľudí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.

Zdroj: cas.sk / bleskovky.sk / hnonline.sk / topky.sk / YouTube / InfoVojna