Poslancovi Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) zrušili obvinenie v kauze Ezechiel 7. Bývalý prezident Policajného zboru Gašpar na tlačovej konferencii dňa 27. júna 2024 priblížil, že vo štvrtok mu prostredníctvom jeho advokáta doručili rozhodnutie generálnej prokuratúry, podľa ktorého bol zbavený obvinení v kauze Ezechiel 7.
"Je to známa kauza, ktorá mala ovplyvniť priebeh predvolebnej kampane," komentoval.
Polícia v rámci akcie Ezechiel 7 obvinila vlani policajného exprezidenta a poslanca parlamentu Tibora Gašpara a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra z viacerých skutkov podplácania. Zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a viacerých skutkov prijímania úplatku obvinila expolicajta Romana Stahla.
V kauze Ezechiel 7 zrušili obvinenie nielen poslancovi Tiborovi Gašparovi (Smer-SD), ale aj podnikateľovi Norbertovi Bödörovi. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytla hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.
"V rámci konania o návrhu jedného z obvinených v kauze Ezechiel 7 bola preskúmaná ex offo správnosť a zákonnosť postupu pri vznesení obvinenia obvineným T. G. a N. B. Prvý námestník generálneho prokurátora SR v zastúpení generálneho prokurátora SR uznesením zo dňa 24. 6. 2024 rozhodol, že v tejto trestnej veci došlo k závažnému porušeniu zákona v neprospech obidvoch obvinených a uznesenie o vznesení obvinenia zrušil," skonštatovala hovorkyňa.
Generálna prokuratúra o kauze Ezechiel 7: Výpoveď Slobodníka proti Gašparovi nestačí, domnienky nie sú dôkazom
V auguste 2023 Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala a obvinila Tibora Gašpara, bývalého policajného prezidenta, vtedajšiu deviatku na kandidátke Smeru-SSD a dnes podpredsedu parlamentu za rovnakú politickú stranu. Akcia dostala názov Ezechiel 7. Bolo to prvý a odvtedy jediný raz, kedy sa príslušníci elitného policajného útvaru s odkazom na Starý zákon otvorene vydávali za Boha, píše vo svojom článku novinárka Júlia Mikolášiková, známa pod pseudonymom „Piraňa“.
Ezechiel, 7. kapitola
„Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, (...) vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti, (...) prichádza čas, blíži sa deň, (...) príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom, (...) kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť, naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán.“
KONTEXT: V podobnom duchu v tom čase vystupoval aj policaný prezident Štefan Hamran. Naviac, verejne vyjadroval skôr politicky, ako odborne. Po troch dňoch po zadržaní Tibora Gašpara, štyridsať dní pred parlamentnými voľbami zvolal tlačový brífing, ktorý uviedol ako reakciu na tlačovú besedu predstaviteľov strany Smer-SSD.
„Toto sú kroky, ktoré vedú k postupnému vybudovaniu právneho štátu,“ obhajoval postup vyšetrovateľa NAKA, ktorý v rovnakom prípade vzniesol obvinenie aj podnikateľovi Norbertovi Bödörovi a bývalému vyšetrovateľovi policajtovi Romanovi Stahlovi.
Štefan Hamran na uvedenom brífingu citoval „analýzu“ nahrávky rozhovoru obvineného Stahla s Petrom Petrovom alias Tigrom a operatívcom NAKA Petrom Pásztorom, ktorú vypracoval vyšetrovateľ. Najskôr sa s ňou stotožnil prokurátor Michal Šúrek, ktorý na súd v prípade Romana Stahla podal návrh na vzatie do väzby. V rozhodnutí, ktorým sudca a v tom čase aj predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala uvedenému návrhu nevyhovel, bolo však okrem iného napísané, že pri „analýze“ danej nahrávky sa OČTK dopustili „istých nie nevýznamných zjednodušení.“
Štrefan Hamran však zatajil aj okolnosti a dátum vzniku spomínaného záznamu. Išlo o neformálny rozhovor, ktorý si nahral Peter Petrov približne dva roky predtým v súvislosti s úplne iným prípadom, v ktorom vypovedal ako svedok na inšpekcii. A on sám odovzdal nahrávku tohto rozhovoru polícii. Policajný prezident napriek tomu cielene navodil dojem, že „štátna mafia má svojich ľudí v rámci orgánov presadzujúcich právo (...), a majú k dispozícii neobmedzené finančné prostriedky, čo vyplýva aj z tohto, že sa uvoľňujú miliónové čiastky.“
Bez dôkazu a na základe chybnej „analýzy“ tak „poukázal“ okrem iného aj na údajné prepojenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku ale aj konkrétnych prokurátorov bratislavskej krajskej prokuratúry na predstaviteľov strany Smer-SDD a údajnú korupciu v sumách s osemmiestnymi ciframi..
Štefan Hamran na jar tohto roka kandidoval za stranu Demokrati vo voľbách do Európskeho parlamentu. Bývalý riaditeľNAKA Ľubomír Daňko sa stal právnikom v Nadácii Zastavme korupciu.
Návrh na 363-ku podal expolicajt Stahl
Niektoré médiá pred pár týždňami informovali, vyšetrovateľ NAKA navrhol prokurátorovi, aby v prípade Ezechiel 7 podal na Tibora Gašpara, jeho príbuzného Norberta Bödöra a e-policajta Romana Stahla obžalobu. „V prípade sa však čaká na rozhodnutie o známom paragrafe 363,“ napísal portál Aktuality.sk.
Návrh na rozhodnutie podľa uvedeného ustanovenia Trestného poriadku podal iba bývalý vyšetrovateľ Roman Stahl. Tibor Gašpar a Norbert Bödör sa na prokuratúru obrátili s viacerými inými podaniami, návrh v zmysle paragrafu 363 Trestného poriadku však nežiadali.
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera (v zastúpení generálneho prokurátora Maroša Žilinku) však obom obvinenie zrušil, keďže prokurátor Michal Šúrek podľa neho právoplatným uznesením o zamietnutí sťažnosti voči vzneseniu vyšetrovateľa o obvinení, porušil zákon.
Krátka poznámka: Ide o zásadu beneficium cohaesionis, kedy žiadosť o konkrétne rozhodnutie podá iba jeden z viacerých obvinených, pričom však jeho cieľom je (rovnaký) výsledok v prospech aj iného zo spoluobvinených, ktorý takúto žiadosť nepodal.
Ako na generálnej prokuratúre rozhodli o samotnom Romanovi Stahlovi, v čase zverejnenia tohto textu nie je známe. Jeho advokátovi doposiaľ (28.6. 2024) nedoručili žiadne rozhodnutie.
Kajúcnik Slobodník
V prípade Ezechiel 7 je kľúčovým a jediným svedkom údajného podplácania bývalý funkcionár NAKA Bernard Slobodník.
Od roku 2020 spolupracuje s políciou a k trestnej činnosti sa priznáva aj v mnohých iných prípadoch. Pred vyšetrovateľom viackrát vypovedal, že prijímal pokyny od vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra a na ich základe následne zadával úlohy svojmu vtedajšiemu podriadenému Romanovi Stahlovi.
Iba pripomeniem, že trojicu Norbert Bödör, Tibor Gašpar a Roman Stahl vyšetrovateľ obvinil v troch skutkoch z prečinu podplácania v spolupáchateľstve a Romana Stahla aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Slobodníkovi obvinenie dočasne odložil.
Krátka poznámka: Za prečin podplácania podľa aktuálnej stále platnej právnej úpravy hrozí trest odňatia slobody až päť rokov. Premlčacia lehota je päť rokov od spáchania skutku, lehotu by prerušilo, ak by obvinený v tomto období spáchal iný trestný čin.
Čo je v obvinení a aké sú dôkazy
PRÍPAD DOPRASTAV:
Norbert Bödör podľa vyšetrovateľa s vedomím Tibora Gašpara v čase blízkom ukončeniu trestného stíhania v prípade „Doprastav“ odovzdal Bernardovi Slobodníkovi obálku so sumou 30-tisíc eur s tým, aby si uvedenú čiastku rozdelil s Romanom Stahlom.
Bernard Slobodník tak podľa uznesenia urobil s časovým odstupom niekoľkých dní bez prítomnosti tretej osoby a na presne neurčenom mieste v Leviciach alebo v Nitre. Roman Stahl následne 22. mája 2017 vyšetrovanie v kauze „Doprastav“ ukončil s tým, že „skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na odstúpenie veci.“
„Zo samotného popisu tohto skutku je zrejmé, že k odovzdaniu úplatku obvineným Norbertom Bödörom svedkovi Bernardovi Slobodníkovi muselo dôjsť pred dátumom 22. mája 2017, kedy bolo v tejto veci vydané vyšetrovateľom Romanom Stahlom meritórne rozhodnutie, a teda aj úplatok mal byť Bernardom Slobodníkom odovzdaný Romanovi Stahlovi pred dňom 22. mája 2017,“ píše v zdôvodnení rozhodnutia námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera.
PRÍPAD VÁHOSTAV:
Norbert Bödör podľa vyšetrovateľa s vedomím Tibora Gašpara v bližšie neurčenom čase odovzdal Bernardovi Slobodníkovi obálku so sumou 50-tisíc eur s tým, aby si uvedenú čiastku rozdelil s Romanom Stahlom a súdnym znalcom, a to za „riešenie“ kauzy Váhostav, v ktorej bolo vznesené obvinenie iba členom vtedajšieho manažmentu spoločnosti, a nie členom rodiny Širokých.
„Nakoľko z popisu tohto skutku nie je možné zistiť ani len rok spáchania skutku, bolo nevyhnutné prihliadať nielen na skutočnosti uvádzané svedkom Bernardom Slobodníkom, ale čas skutku ustáliť aj podľa dátumov vydania uznesení o vznesení obvinenia výkonným funkcionárom spoločnosti Váhostav, ako to uviedol vo svojej výpovedi,“ uvádza v rozhodnutí námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera s tým, že „po vyhodnotení vykonaných dôkazov bolo teda potrebné čas spáchania tohto skutku ustáliť v čase od marca 2016, kedy bolo prvýkrát vznesené obvinenie výkonným funkcionárom spoločnosti Váhostav, do konca roka 2017, keďže rok 2017 uvádza vo svojej výpovedi svedok Bernard Slobodník.“
PRÍPAD TECHNOPOL:
Norbert Bödör podľa vyšetrovateľa žiadal odloženie vznesenia obvinenia trom osobám o dva týždne, s čím Roman Stahl nesúhlasil a 22. februára.2018 obvinil jednu osobu a aj ďalšie tri osoby, kde v súlade s uvedenou požiadavkou došlo k oneskoreniu expedovania uznesení až 28. februára 2018. Zároveň v uvedenom období došlo k práceneschopnosti Romana Stahla od 25. januára 2018 do 7. februára 2018. „V celkovom súhrne došlo k plneniu pokynov Norberta Bödöra,“ konštatoval vyšetrovateľ NAKA v uznesení o obvinení.
„Následne Norbert Bödör v Bratislave v budove Transpetrolu na šiestom poschodí s vedomím Tibora Gašpara odovzdal Bernardovi Slobodníkovi obálku, v ktorej bolo 10-tisíc až 15-tisíc eur a následne na nezistenom mieste v nezistenom čase Bernard Slobodník bez prítomnosti tretej osoby odovzdal Romanovi Stalhovi dvetisíc až päťtisíc eur.“
Zo svedeckých výpovedí Bernarda Slobodníka vyplýva, že úplatok prevzal asi mesiac po úkonoch, ktoré mali oddialiť vydanie uvedených rozhodnutí. Konkrétne uvádzal marec až apríl 2018. Takto špecifikovaný čas podľa námestníka generálneho prokurátora korešponduje s listinnými dôkazmi.
Výpoveď nestačí
Obom obvineným je kladené za vinu konanie v spolupáchateľstve. „Účasť obvineného Tibora Gašpara na poskytovaní úplatkov, jeho súhlas s takýmto konaním alebo akékoľvek iné konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako spolupáchateľstvo na takomto korupčnom konaní, žiadny dôkaz nepreukazuje,“ skonštatoval Jozef Kandera.
Prokurátorovi a vyšetrovateľovi vyčíta, že výpovede Bernarda Slobodníka mal podrobiť dôslednej analýze vierohodnosti s dôrazom na to, či sú dostatočne silným dôkazom vo vzťahu k obvinenému bývalému policajnému prezidentovi.
Námestník generálneho prokurátora poukazuje napríklad na odpoveď svedka na otázku vyšetrovateľa, či mal Tibor Gašpar vedomosť o tom, že dostal peniaze: „Preukázať to neviem, ale som presvedčený, že áno a hovorím, stalo sa, že sa ma Gašpar spätne pýtal, či som bol u Nora a či ma vybavil.“
Z analýzy výpovedí tohto kajúcnika podľa Jozefa Kanderu vyplýva, že podľa jeho vyjadrení bol pri odovzdávaní úplatkov iba Norbert Bödör, a to bez prítomnosti ďalšej osoby.
„V danom prípade, kedy mal úplatok vždy odovzdať iba jeden a ten istý z dvoch údajných spolupáchateľov, bolo podľa nevyhnutné skúmať, aký dôkaz preukazuje existenciu dohody medzi nimi - Norbertom Bödörom a Tiborom Gašparom, na realizovaní takého protiprávneho konania,“ konštatoval námestník generálneho prokurátora.
Práve Bernard Slobodník bol totiž pri všetkých troch skutkoch osobou, ktorá mala prijať úplatky od obvineného Norberta Bödöra a súčasne ich mala odovzdať ďalším osobám. Obaja obvinení však spáchanie skutkov popreli a vo vyšetrovacom spise podľa námestníka generálneho prokurátora nie je žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné špecifikovať čas prijatia a odovzdania úplatkov.
Záver o existencii takejto vzájomnej dohody podľa Jozefa Kanderu nie je možné vyvodiť ani z výpovedí Bernarda Slobodníka. Z nich totiž vyplýva iba to, že Tibor Gašpar mal mať vedomosť o odovzdaní úplatkov. Domnienky svedka nie sú dôkazom, ktorý by stačil na preukázanie takejto dohody a spolupáchateľstvo Tibora Gašpara. Nestačila by ani samotná vedomosť Tibora Gašpara o takomto konaní na obvinenie z korupcie.
„Takéto konanie by mohlo byť kvalifikované ako neoznámenie trestného činu,“ uviedol Jozef Kandera, s tým, že na takýto trestný čin sa vzťahuje premlčacie lehota päť rokov, čo by nestačilo na vznesenie obvinenia.
Premlčané
„Vzhľadom na časové hraničenie spáchanie všetkých troch skutkov právne kvalifikovaných ako prečin, z hľadiska inštitútu premlčania bolo nevyhnutné ustáliť čo najpresnejšie čas spáchania jednotlivých skutkov na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním, predovšetkým dôkladnou analýzou svedeckých výpovedí Bernerda Slobodníka a ich vyhodnotenia so súvisiacimi listinnými dôkazmi objektívneho charakteru,“ napísal v uznesení Jozef Kandera.
Všetky tri skutky boli spáchané od mája 2017 do apríla 2018. Obom obvineným však bolo za trestné činy vznesené obvinenie až 11.augusta 2023, teda v čase, keď už trestnosť činov v dôsledku uplynutia premlčacej doby zanikla, a to konkrétne 3. apríla 2023.
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera vyšetrovateľovi NAKA prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Krátka poznámka: Tibor Gašpar aj Norbert Bödör sú obvinení v kauze Očistec,. Tibor Gašpar je stále obvinený aj v prípade sledovania kaviarne Milana Krajniaka. Norbert Bödör čelí stíhaniu tiež v kauzách Vlačeky a Dobytkár. Ani v jednom prípade však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o ich vine/nevine.
Zdroj: topky.sk / blog.sme.sk / InfoVojna
