Slovensko bude podporovať Ukrajinu a bude jej poskytovať všestrannú pomoc. Vyplýva to zo stanoviska SR k samitu EÚ, ktoré vo štvrtok schválil parlamentný výbor pre európske záležitosti. Na samite EÚ v Bruseli, ktorý sa uskutoční vo štvrtok a piatok (27. 10.), ho bude tlmočiť premiér Robert Fico (Smer-SD).

Fico zzdôraznil, že nebude hlasovať za žiadne sankcie proti Rusku, pokiaľ nebudú na stole analýzy dopadov na Slovensko. Uviedol to na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti.

Ten sa uskutočnil pred odchodom premiéra na dvojdňový summit Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Dodal, že návrh na ďalšie sankcie by mali ponúknuť baltské štáty.

„Ak majú byť sankcie také, že nás budú poškodzovať, tak nevidím žiaden dôvod podporovať čo i len odkaz," povedal Fico. Zároveň bude žiadať o doplnok takejto analýzy.

Slovensko do nástupu Ficovej vlády patrilo k silným podporovateľom Ukrajiny, ktorých pomáhalo aj vojenskými dodávkami, a rovnako sa radilo k zástancom protiruských sankcií.

Fico členov výboru informoval, že osobitná pozornosť summitu sa sústredí na pomoc Ukrajine. Zdôraznil, že stále nie je zhoda členských krajín na tom, či má alebo nemá začať rokovať predstaviteľ EÚ s ukrajinskou stranou o bezpečnostných zárukách pre nášho východného suseda.

Fico uviedol, že pokiaľ bude táto téma na stole, bude podporovať myšlienku, že EÚ by mala byť jedným z hlavných tvorcov plánu pre Ukrajinu.

„Ako predseda vlády budem podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine,“ uviedol Fico. Jeho postoj znamená, že po Maďarsku je Slovensko druhou krajinou V4 – Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, ktorá odmieta dodávky zbraní na Ukrajinu.

„Postoj mojej vlády je, že okamžité zastavenie vojenských operácií je to najlepšie riešenie, ktoré pre Ukrajinu máme. Európska únia by sa mala premeniť z dodávateľa zbraní na mierotvorcu,“ povedal Fico. Podľa neho by bolo lepšie, aby Ukrajina a Rusko ďalších desať rokov rokovali, ako by sa mali zabíjať.

Zopakoval svoje stanovisko, že za terajším konfliktom na Ukrajine stáli predtým útoky „ukrajinských fašistov na civilné obyvateľstvo ruskej národnosti“.

Za nerealistickú predseda vlády označil možnosť, že sa Rusko stiahne z anektovaného polostrova Krym alebo z okupovaných oblastí východoukrajinských regiónov. Naivná je podľa neho predstava, že sa niekomu podarí konvenčnými zbraňami zatlačiť do kúta Rusko ako nukleárnu veľmoc.

Podľa Fica Ukrajina nie je pripravená na vstup do EÚ, ale z jeho vyjadrení tiež vyplynulo, že Bratislava nemieni blokovať začatie prístupových rozhovorov o vstupe Kyjeva do únie. Premiér tiež zopakoval svoj odmietavý postoj voči členstvu Ukrajiny v NATO.

V stanovisku sa tiež okrem iného hovorí o tom, že kľúčovým záujmom SR je obnovenie suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny nad jej všetkými územiami v medzinárodne uznaných hraniciach. Fico bude tiež tlmočiť podporu mierového plánu Ukrajiny, ale aj odsúdenie teroristických útokov hnutia Hamas proti Izraelu a jeho civilnému obyvateľstvu.

Premiér na zasadnutí parlamentného výboru zároveň deklaroval, že nepodporí odkaz na ďalší balíček sankcií voči Rusku, pokiaľ nebude mať k dispozícii analýzy dosahov na Slovensku. "Ak majú byť nejaké sankcie také, ktoré nás majú poškodzovať, ako nás poškodzovala väčšina sankcií, tak ja nevidím žiadny dôvod podporovať čo i len odkazy," doplnil.

Fico na samit EÚ odcestuje vo štvrtok. Lídri EÚ na ňom budú okrem aktuálnej situácie na Ukrajine a Blízkom východe diskutovať aj o migrácii, hospodárstve aj vonkajších vzťahoch. Premiér sa v piatok zúčastní aj na samite eurozóny.

Viac vo videu:

Predseda PS a člen parlamentného výboru pre európske záležitosti Michal Šimečka si myslí, že všestranná pomoc zahŕňa aj vojenskú pomoc. "Nie som jazykovedec, ale neviem si predstaviť, ako môže niekto slovo všestranný vykladať inak, ako tak, že to zahŕňa všetky stránky a aspekty tej veci," doplnil. V prípade, že predseda vlády bude na samite EÚ tlmočiť, že SR nepodporuje vojenskú pomoc Ukrajine, bude podľa neho musieť prísť na výbor pre európske záležitosti vysvetliť, prečo sa odklonil od záväzného stanoviska.

Reakcie poslancov po výbore pre európske záležitosti na ktorom bol Robert Fico:

Primitívne otázky redaktorov korporátnych médií na Roberta Fica po rokovaní výboru:

Lídri EÚ budú vo štvrtok a piatok rokovať o konflikte v Gaze, pomoci Ukrajine a migrácii

Dvojdňový summit lídrov EÚ, ktorý sa začne vo štvrtok popoludní v Bruseli má okrem dávnejšie dohodnutých tém ponúknuť aj odpoveď na to, ako sa Európska únia postaví k najnovšej vlne násilia medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Predseda Európskej rady Charles Michel to uviedol v pozývacom liste pre šéfov vlád a štátov EÚ, v ktorom zdôraznil, že summit prichádza v čase "veľkej globálnej nestability a neistoty, ktorú zhoršil vývoj na Blízkom východe".

"Tento vývoj si vyžaduje našu okamžitú pozornosť bez toho, aby nás odvádzala od našej podpory Ukrajine. Našou zodpovednosťou je zostať jednotní a súdržní a konať v súlade s našimi hodnotami zakotvenými v zmluvách," upozornil Michel.

Očakáva, že vo štvrtok lídri opätovne odsúdia brutálne teroristické útoky Hamasu, uznajú právo Izraela brániť sa a zopakujú výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov.

Dá sa tiež očakávať, že lídri EÚ vyzvú obe strany na "humanitárnu prestávku" v bojoch, aby bolo možné dodať pomoc do pásma Gazy a zachrániť čo najviac ohrozených civilistov.

Debaty týkajúce sa Ukrajiny majú potvrdiť pokračovanie podpory EÚ Ukrajincom tak dlho, ako to bude potrebné, čo zahŕňa aj dodávky vojenskej pomoci. Niektoré členské krajiny chcú využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny, podľa viacerých diplomatických zdrojov je však najpravdepodobnejšie využitie súvisiacich výnosov ako samotných aktív.

Dopredu bolo dohodnuté, že témou rokovaní októbrovej Európskej rady bude migrácia, ktorej sa lídri EÚ venovali aj na summite koncom júna. Lídri nadviažu na doterajšie rokovania a zhodnotia kroky prijaté od poslednej diskusie počas neformálneho summitu EÚ v Granade.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rovnako v liste adresovanom premiérom a prezidentom upozornila, že neregulárna migrácia sa tohto roku prejavila na rôznych trasách a v rôznych členských štátoch. Lídrom členských krajín pripomenula potrebu venovať sa štyrom hlavným pilierom riešenia migrácie: zvýšiť ochranu vonkajších hraníc a zabrániť nelegálnym príchodom; posilniť spoločný boj proti pašovaniu migrantov a zvýšiť návraty nelegálnych utečencov; lepšie využívať kolektívnu "páku" EÚ pri rokovaní s partnerskými krajinami a konať jednotne v prospech zaručenia bezpečnosti a slobody európskych občanov, čo znamená vyhýbať sa zavádzaniu kontrol na vnútorných hraniciach.

Vo štvrtok sú na programe aj debaty o revízii viacročného finančného rámca EÚ. Očakáva sa však iba prijatie usmernení, na čo sa najviac sústrediť, a príslušnú dohodu lídri zrejme schvália až v decembri.

Mimo oficiálnych rokovaní dôjde vo štvrtok popoludní aj k sérii individuálnych a separátnych stretnutí niektorých lídrov EÚ so srbským prezidentom Aleksandron Vučičom a kosovským premiérom Albinom Kurtim, v rámci snáh o zmiernenie napätia medzi Belehradom a Prištinou.

Piatková časť rokovaní bude venovaná hospodárstvu a konkurencieschopnosti s cieľom hľadať vhodné opatrenia na zabezpečenie dlhodobej prosperity za situácie, keď iní medzinárodní aktéri výrazne dotujú svoj priemysel a spoločnosti.

 

Zdroj: pravda.sk / YouTube / europske.noviny.sk / InfoVojna