Ak by medzi novovymenovaným premiérom a prezidentom nedošlo k dohode a prezident by niektorých členov vlády nevymenoval, nový kabinet môže začať vládnuť aj v nekompletnom zložení. V porovnaní s dohodou na konkrétnych osobách a menovaním celej vlády je však takéto riešenie horšie a znamená vznik politického problému. V TASR TV to povedal bývalý dvojnásobný prezident SR Ivan Gašparovič.

Dodal, že podľa jeho názoru ústava neumožňuje prezidentovi nevymenovať niektorého člena vlády navrhnutého po voľbách novým premiérom s výnimkou prípadov definovaných ústavou, napríklad ak by navrhovaný člen vlády bol vo výkone väzby.

„Keby pani prezidentka povedala, že túto konkrétnu osobu nevymenuje a premiér by bol presvedčený, že na to nie je ústavný a zákonný dôvod, ktorý by ho vylučoval, došlo by k situácii, že by sa prezidentka alebo tá konkrétna osoba musela obrátiť na ústavný súd,“ skonštatoval Gašparovič.

Do rozhodnutia ústavného súdu by podľa neho mohla vláda riadiť štát v nekompletnom zložení, pričom rezorty bez vlastných ministrov by boli byť v gescii iných členov vlády na základe poverenia prezidentky, alebo by ich viedla osoba poverená premiérom.

Aj vzhľadom na veľmi neskorý termín predčasných volieb však podľa Gašparoviča stoja pred novou vládou vážne politické a ekonomické výzvy, mala by konať rýchlo a nedoriešený politický spor ohľadom menovania členov vlády by jej situáciu ešte viac komplikoval.

"Je to na uvedomení si svojho postavenia. Premiér je stranícky politik, prezidentka musí byť nad vecou," poznamenal. Dodal, že prezident má z ústavy povinnosť dbať o riadne fungovanie štátnych inštitúcií.

Ak by došlo k dohode medzi hlavou štátu a designovaným premiérom, prezidentka môže najprv vymenovať predsedu vlády a na vymenovanie zvyšku kabinetu si ponechať ešte čas.

"Ja som napríklad menoval o deň alebo dva neskôr. Nechával som si možnosť formulovať, ak sme mali nejaké výhrady," spomenul Gašparovič.

Za najdôležitejšie úlohy novej vlády považuje predloženie programového vyhlásenia a získanie dôvery parlamentu, následne práce na štátnom rozpočte na budúci rok.

Na margo medializovaných úvah o tom, že by do budúcnosti mohla byť zrušená priama voľba prezidenta a právomoc by mohla znovu patriť parlamentu, Gašparovič povedal, že zmenu nepovažuje za potrebnú.

"Priama voľba prezidenta sa už zaužívala a je to aj inde vo svete," konštatoval. Naopak, privítal by, ak by boli kompetencie prezidenta posilnené aj o možnosť legislatívnej iniciatívy.

Viac vo videu:

Zdroj: YouTube TASRTV / topky.sk