Slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS) sa stal jedným zo štrnástich podpredsedov Európskeho parlamentu. Za kandidáta ho navrhla liberálna skupina Obnovme Európu.
V druhom kole voľby získal najvyšší počet hlasov (494) spomedzi ďalších deviatich kandidátov. Europoslanec zo strany Progresívne Slovensko sa stal prvým Slovákom na tomto poste.
„Som presvedčený, že z pozície podpredsedu europarlamentu bude môj hlas na obranu kľúčových hodnôt liberálneho, sociálne spravodlivého a zeleného Slovenska počuť ešte silnejšie," napísal po zvolení Šimečka. Vo funkcii bude do júla 2024.
Šimečka sa ako jeden z nových podpredsedov Európskeho parlamentu (EP) bude usilovať o to, aby sa táto inštitúcia stala ešte silnejšou, súdržnejšou a dynamickejšou silou a umiestnila ochranu základných hodnôt EÚ do centra svojho programu.
Uviedol to v utorok večer krátko po tom, ako sa dozvedel výsledok druhého kola hlasovania o postoch 14 podpredsedov EP. V prvom kole mu chýbalo 15 hlasov do prekročenia potrebnej nadpolovičnej väčšiny, druhé kolo vyhral a pre liberálnu frakciu Obnovme Európu (RE) získal druhý najväčší počet hlasov, po českej europoslankyni Dite Charanzovej a pred nemeckou liberálnou poslankyňou Nicolou Beerovou.
„Pre mňa je to veľká česť a veľký záväzok,“ uviedol Šimečka v rozhovore pre slovenských novinárov v Štrasburgu. Poďakoval sa nielen svojim straníckym kolegom z liberálnej frakcie, ktorá ho na túto pozíciu nominovala, ale všetkým poslankyniam a poslancom, ktorí mu dali hlas a dôveru.
„Veľmi sa teším, lebo je to dobrá správa aj pre Slovensko,“ dodal. Pripomenul, že Slovensko od svojho vstupu do EÚ v roku 2004 ubehlo kus cesty a ešte nemalo svojho človeka v takejto funkcii.
„Som rád, že z tejto pozície budem môcť presadzovať ešte viac slovenské záujmy, že slovenský hlas bude viac počuť, lebo ako podpredseda budem mať väčší vplyv na chod celej inštitúcie, na jednotlivé politiky a na to, ako europarlament pôsobí vo vzťahu k národným parlamentom,“ opísal situáciu.
Upozornil, že priority, ktorým sa bude venovať, vyplynú aj z toho, ako si všetci 14 podpredsedovia v najbližších dňoch rozdelia medzi sebou pracovnú agendu.
„Pre mňa je však v europarlamente dlhodobo prioritou predovšetkým ochrana demokracie, právneho štátu v celej EÚ a predpokladám, že v tom budem pokračovať aj z pozície podpredsedu,“ vysvetlil. Ďalšou jeho snahou je viac občanom priblížiť prácu Európskeho parlamentu a posilňovať vzťahy s národnými parlamentami vrátane toho slovenského.
Šimečka pobúril v europarlamente svojich kolegov zväzáckymi rečami o potrebe poslušnosti členských štátov EÚ
„Musíme zabezpečiť, že poslušnosť členských štátov nie je len periodicky kontrolovaná, ale tiež aj vynútená! Skutočne potrebujeme poslušnosť, pretože Európska komisia stále neudelila Poľsku pokutu za to, že poľská vláda nerešpektovala rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (napr. o povinných imigračných kvótach).“ vyhlásil Šimečka v Európskom parlamente minulý rok v apríli.
Viac k tomuto šokujúcemu vystúpeniu v článku TU.
Šimečka st.: „Soros je môj priateľ“
Šimečkov otec - publicista Martin Milan Šimečka v novembri roku 2017 počas verejnej diskusie pod názvom „Otvorene o extrémizme“ priznal spoluprácu s Georgeom Sorosom s cieľom odstrániť vládu Vladimíra Mečiara. Amerického milardára, finančného špekulanta označil pri tejto príležitosti za svojho priateľa:
Martin M. Šimečka bol od roku 1999 do roku 2006 šéfredaktor denníka SME. Neskór bol šéfredaktorom a editorom českého týždenníka Respekt. Od roku 2016 je stálym redaktorom Denníka N, v ktorom od jeho vzniku pôsobí aj ako šéf redakčnej rady.
Neziskový Investičný fond pre nezávislé médiá (Media Development Investment Fund), ktorý má prepojenie na Georgea Sorosa 22. apríla 2021 oznámil, že kúpil 34-percentný podiel vydavateľstva Petit Press, ktoré vlastní najväčší slovenský spravodajský portál SME.
Sorosove bábky v europarlamente
Slovinský premiér Janez Janša minulý rok na Twitteri napísal, že niektorí poslanci Európskeho parlamentu (EP) sú "Sorosove bábky".
Medzi Sorosove bábky patrí aj holandská liberálka Sophie in 't Veld, ktorá nedávno absolvovala inšpekčnú cestu na Slovensko, kde sa odmietla stretnúť s predstaviteľmi opozície a obmedzila sa na pochvalu liberálneho režimu v Bratislave.
Sophie in 't Veld v posledných dňoch skúmala stav právneho štátu v Slovinsku a situáciu tamojších médií, pričom podľa jej názoru sa zo strany slovinských vládnych politikov zvyšuje tlak na médiá či verejné orgány. Janša sa s delegáciou poslancov Európskeho parlamentu nestretol.
"Kto ste? Koľkokrát ste už navštívili nemeckú kancelárku, holandského premiéra alebo francúzskeho prezidenta? Mimochodom, práve v Holandsku bol naposledy zavraždený novinár na území EÚ," napísal Janša na Twitteri, pričom narážal na smrť známeho investigatívneho novinára Petra de Vriesa.
Hoci Janez Janša neskôr svoj status o Sorosových bábkach v Európskom parlamente vymazal, v centrále EÚ panujú vážne obavy, že maďarský premiér Viktor Orbán má ďalšieho spojenca v kampani proti zasahovaniu Sorosových agentov do vnútorných záležitostí krajín.
Slovinský premiér v októbri 2021 podporil Varšavu v jej právnom spore s EÚ. Poľský súd spochybnil nadradenosť práva EÚ nad vnútroštátnym právom a Janša obvinil Európsku komisiu zo politického zneužívania princípov právneho štátu.
Europoslanci zvolili šéfku Európskeho parlamentu Malťanku Robertu Metsolovú, ktorá odmieta potraty
Európsky parlament v utorok za svoju novú predsedníčku zvolil maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú. Hlasovalo za ňu 458 zo 705 poslancov.
Predsednícka funkcia, o ktorú sa uchádzali štyria kandidáti, sa uvoľnila po minulotýždňovom úmrtí doterajšieho šéfa EP Davida Sassoliho.
Metsolová (43), kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola od Sassoliho náhleho úmrtia z 11. januára dočasnou šéfkou zákonodarného zboru EÚ.
Pre pandemickú situáciu hlasovanie prebehlo na diaľku. Na zvolenie nového predsedu bola potrebná absolútna väčšina platných hlasov odovzdaných v tajnej voľbe, teda 50 percent plus jeden hlas. Svoje hlasy odovzdalo 616 poslancov. V prípade, že by nebolo dosiahnuté takéto kvórum, konalo by sa druhé kolo voľby.
Metsolovej kandidatúru podporili aj ďalšie dve najpočetnejšie skupiny v EP – Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) a liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) –, takže jej víťazstvo sa už vopred považovalo za takmer isté. Stala sa tak treťou ženou na čele europarlamentu po Francúzkach Simone Veilovej (vo funkcii 1979 – 1982) a Nicole Fontaineovej (1999 – 2002).
Okrem Roberty Metsolovej sa o predsednícky post uchádzali aj švédska europoslankyňa Alice Bahová Kuhnkeová, poľský poslanec Kosma Zlotowski a Sira Regová zo Španielska. Kandidáti na post predsedu môžu byť podľa rokovacieho poriadku EP navrhnutí niektorým z poslaneckých klubov alebo aspoň dvadsatinou všetkých zákonodarcov, čo aktuálne predstavuje 36 poslancov.
Socialistická frakcia Európskeho parlamentu ju pred zvolením 12. januára vypočula. Toto vypočúvanie nebolo verejné, no podľa Hospodářskych novín prítomní potvrdili, že sa väčšina otázok týkala práve interrupcií a postoja Metsolovej k nim. „Dostala otázku, ako konkrétne chce v úlohe predsedníčky Európskeho parlamentu podporovať ženy a či prípadne bude potom hájiť právo na interrupcie, pretože väčšina europarlamentu ho podporuje,“ povedala napríklad Radka Maxová, česká členka socialistickej frakcie zastupujúca českých sociálnych demokratov.
Metsolová odvetila, že sa už počas svojho pôsobenia v domácej politike na Malte snažila o to, aby bolo v politických funkciách viac žien. V tejto snahe by podľa svojej odpovede pokračovala aj ako šéfka europarlamentu. Na otázku týkajúcu sa interrupcií však podľa Maxovej Malťanka odpovedala opatrne, povedala len to, že bude pri tejto téme rešpektovať názor väčšiny.
Počas vypočúvania však Metsolová urobila dobrý dojem, každého poslanca a poslankyňu napríklad na znak rešpektu oslovovala krstným menom. Pokiaľ sa socialisti rozhodnú, že ju podporia napriek jej názoru na interrupcie, zrejme sa jej podporu pokúsia podmieniť tým, že ich poslanci v novom vedení parlamentu dostanú funkcie.
Šafaříková pripomína, že minulý rok sa ukázalo, ako je europarlament v súčasnosti pri téme umelých potratov naladený. Správu Matić, ktorá „sexuálne zdravie žien“ opisovala ako súčasť základných ľudských práv a členské štáty Únie vyzývala na to, aby svojim občiankam umožňovali prístup k legálnym interrupciám, vtedy schválilo 378 poslancov, pričom 255 hlasovalo proti.
Správa Matić bola zrejme reakciou na sprísnenie potratového zákona v Poľsku a bola úplne nezáväzná, no priaznivci legálnych interrupcií sa na hlasovanie o nej niekedy odvolávajú ako na vôľu europarlamentu.
Aj hlasovanie o tejto správe ukázalo Metsolovej názor na potraty. Hlasovala vtedy proti nej, čím ostala verná svojej tradícii hlasovania proti potratom vždy, keď sa v europarlamente rozoberala táto téma. Verejne svoj názor na interrupcie však nikdy nevyjadrila, vždy len pripomenula, že rozhodovanie o tejto téme patrí do právomocí členských štátov, nie Únie.
Profil Roberty Metsolovej
Roberta Tedesco Triccasová sa narodila 18. januára 1979 v prímorskom mestečku Saint Julian's na Malte. Na Maltskej univerzite (L-Universita ta Malta) v meste Msida vyštudovala právo. V štúdiu pokračovala na College of Europe v belgickom meste Bruggy. Už počas štúdií bola politicky aktívna, keď pôsobila ako generálna tajomníčka organizácie Európski demokratickí študenti.
Pred zvolením do Európskeho parlamentu pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
O kreslo v zákonodarnom zbore Európskej únie sa neúspešne uchádzala už v rokoch 2004 a 2009. V tomto roku sa spolu so svojím fínskym manželom Ukkom Metsolom stali prvým kandidujúcim manželským párom z rôznych krajín. Avšak až tretí pokus v roku 2013 bol úspešný. Do EP sa dostala ako jedna z prvých maltských žien.
Do európskeho zákonodarného zboru bola opäť zvolená aj v rokoch 2014 a 2019. V novembri 2020 sa stala prvou podpredsedníčkou EP a po smrti Davida Sassoliho prevzala 11. januára 2022 – v súlade s vnútorným poriadkom – funkciu dočasnej predsedníčky Európskeho parlamentu.
Roberta Metsolová ako kandidátka Európskej ľudovej strany (EPP), najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Ešte vlani v októbri získala dôveru väčšiny poslancov z frakcie ľudovcov a stala sa tak oficiálnou kandidátkou na tento post.
„Budem tvrdo pracovať na budovaní mostov pri pretláčaní dôležitej legislatívy a približovaní rozhodovania bližšie k ľuďom v členských štátoch,“ povedala maltská europoslankyňa po svojom zvolení.
Matka štyroch synov Roberta Metsolová sa stala najmladšou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu a len jeho treťou predsedníčkou v histórii. Prvýkrát v histórii Európskej únie budú dve kľúčové inštitúcie EÚ – Európsku komisiu aj Európsky parlament – viesť ženy: šéfkou Európskej komisie je v súčasnosti Ursula von der Leyenová.
Poslednou ženskou šéfkou europarlamentu bola francúzska europoslankyňa Nicole Fontaineová, tiež z frakcie ľudovcov, ktorej mandát sa skončil v januári 2002. Pred ňou stála na čele Európskeho parlamentu Francúzka Simone Veilová, a to v rokoch 1979 až 1982.
