Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyhlásil, že Európa stojí pred existenčným rozhodnutím, či vstúpi do hry zjednotená a ako silný hráč, alebo sa odsúdi na marginalizáciu. Povedal to počas predstavenia stratégie zahraničnej politiky Poľska pred poslancami Sejmu za prítomnosti prezidenta Andrzeja Dudu. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Podľa Sikorského Ukrajina, ktorá sa stále bráni agresii Ruska, nemá dôvod kapitulovať. Pre Poľsko je najdôležitejšie, aby sa vojna na Ukrajine skončila nastolením trvalého mieru, presadeného silou, pretože jedine takýto mier bude Rusko rešpektovať, uviedol Sikorski a dodal, že medzinárodná situácia je najhoršia za desiatky rokov.
„Stabilita, na ktorú sme si v Európe zvykli, sa rúca pod tlakom nových výziev. Situácia na fronte na Ukrajine je nejednoznačná. Po troch rokoch vojny, ktorú (ruský prezident Vladimir) Putin plánoval na tri dni, ruské vojská okupujú len 20 percent ukrajinského územia. Nevieme, ako sa vojna ďalej vyvinie, ale zatiaľ vieme, že sa Ukrajina hrdinsky bráni a nemá dôvod kapitulovať,“ vyhlásil Sikorski podľa webu denníka Gazeta Wyborcza.
Radosław Sikorski zakończył swoje, puste i bezwartościowe dla polskich ambicji geopolitycznych, expose hasłem wyborczym Trzaskowskiego.
— Max Hübner (@HubnerrMax) April 23, 2025
Jeszcze nigdy nie wykorzystano tego corocznego ważnego momentu dla polskiej dyplomacji w tak polityczny i żałosny sposób.
Masakra urzędu. pic.twitter.com/URJDrAojt8
Poľský minister upozornil na obrovské výdavky Ruska na vojnu a na úspechy Ukrajiny, ktorá dokázala poraziť ruskú blokádu námorného obchodu a nedovolila Putinovi dobyť Kyjev a dosadiť tam bábkovú vládu. „Hrá sa o to, aby Ukrajina mohla rozhodovať o tom, čo je v jej záujme, s čím môže súhlasiť a aké vojská chce mať pri sebe,“ povedal.
Šéf poľskej diplomacie si podľa denníka tiež rýpol do Putina, keď vyhlásil, že Kremeľ zvyčajne začína svoju agresiu od slov, po ktorých nasledujú tanky a tajní policajti v uliciach, a že ruské nároky na Varšavu sú rovnako opodstatnené ako poľské na Smolensk, pretože tomu Poľsko vládlo viac ako 100 rokov. „Necítime potrebu kompenzovať si civilizačné komplexy fantáziou o nadvláde nad inými, pretože máme iné zdroje národnej hrdosti,“ poznamenal minister.
Sikorski zopakoval, že Poľsko nevyšle na Ukrajinu vojakov, ale podporí prípadnú mierovú misiu iných krajín. Zdôraznil, že z vojny musí NATO pre seba vyvodiť dôsledky v obchodnej aj obrannej politike a ocenil návrh europoslanca za stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Michala Dworczyka, ktorý sa týka zjednodušenia predpisov ohľadne získavania munície.
Zdôraznil, že sankcie uvalené Západom fungujú, čo potvrdzujú požiadavky Moskvy na ich zrušenie. "Rusko by malo niesť právnu a finančnú zodpovednosť za agresiu proti Ukrajine. Poľsko sa dôsledne vyslovuje za využitie zmrazených aktív ruskej centrálnej banky v prospech Ukrajiny. Ide o elementárnu spravodlivosť. Ruský imperializmus je náš nepriateľ," povedal.
Sikorski v prejave spomenul prieskum, ktorý bol na začiatku roka vykonaný na respondentoch z veľkých krajín sveta a položil otázku, či EÚ môže konkurovať veľmociam ako USA a Čína. „Väčšina opýtaných v krajinách ako Brazília, Indonézia, Čína a India súhlasila, avšak v 11 krajinách EÚ súhlasilo len 43 percent respondentov, čiže iní nás oceňujú väčšmi než my sami seba,“ povedal Sikorski.
Najväčším ohrozením pre Poľsko by podľa neho bol rozpad jednoty Západu. „Nemôžeme si dovoliť byť osamotení,“ konštatoval a zdôraznil význam Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Varoval pred nebezpečenstvom, že svet opierajúci sa o spoločenstvo sa zmení na svet opierajúci sa o superveľmoci. Za ciele poľskej zahraničnej politiky označil posilnenie obranyschopnosti európskych krajín, zachovanie transatlantickej jednoty a spolupráce, vrátane blízkej spolupráce s USA, obranu globálneho poriadku opierajúceho sa o Chartu OSN a dialóg so štátmi takzvaného globálneho Juhu.
Vo svete podľa neho sledujeme štyri trendy, ktoré sú pre Poľsko negatívne. Ide o rozdelenie sveta na sféry vplyvu, odklon od globálnych noriem a návrat práva silnejšieho na úkor rešpektovania suverenity, oslabenie medzinárodných organizácií, posilnenie transakčného myslenia a dezinformácie.
Minister vymenoval aj najdôležitejšie ciele, ktoré Poľsko realizuje v zahraničnej politike. Ide o prevzatie väčšej zodpovednosti Európy za vlastnú bezpečnosť, udržanie transatlantickej spolupráce, obrana medzinárodného poriadku a angažovanie sa v dialógu s krajinami tzv. globálneho juhu.
Sikorski zopakoval, že Poľsko nevyšle na Ukrajinu vojakov, ale podporí prípadnú mierovú misiu iných krajín. Zdôraznil, že z vojny musí NATO pre seba vyvodiť dôsledky v obchodnej aj obrannej politike a ocenil návrh europoslanca za stranu Právo a spravodlivosť (PiS) Michala Dworczyka, ktorý sa týka zjednodušenia predpisov ohľadne získavania munície.
Ostro sa vyjadril aj na adresu Rusku. „Naším cieľom by nemalo byť krehké prímerie, ale trvalý a spravodlivý mier v súlade s princípmi Charty OSN. Musí to byť mier prostredníctvom sily, pretože len taký bude Rusko rešpektovať. Dohoda s Kremľom bude trvať len dovtedy, kým sa ruská elita bude báť následkov jej porušenia,“ povedal Sikorski. „Už tu nikdy nebudete vládnuť, ani v Kyjeve, ani vo Vilniuse, ani v Rige, ani v Talline, ani v Kišiňove,“ dodal.
Šestnásť balíkov sankcií proti Rusku podľa neho funguje a sankcie oslabujú ruskú vojnovú mašinériu. Ruské aktíva by podľa neho mali byť zmrazené a použité v prospech Ukrajiny.
Minister v závere informoval aj o aktuálnych krokoch poľskej diplomacie, vrátane posilnenia poľskej prítomnosti v zahraničnej politike či nadviazania nových diplomatických vzťahov. Informoval tiež o novej dohode o vzájomných bezpečnostných garanciách s Francúzskom, ktorá by mala byť podpísaná v najbližších týždňoch.
Celý prejav:
Sikorského vystúpenie pripadá na finále kampane pred poľskými prezidentskými voľbami a na dobu prelomových zmien na Západe, keď sa USA snažia zbúrať doterajší svetový rad a v snahe dohodnúť sa s Putinovým Ruskom sa vzďaľujú tradičným spojencom, napísala Gazeta Wyborcza.
Prezident Duda prejav kritizoval: Nepovzniesol sa nad stranícke spory
Poľský prezident Duda ostro zhodnotil vystúpenie ministra Sikorského v Sejme. Podľa prezidentovho vyjadrenia pre médiá Sikorski nedokázal prekročiť prah straníckej politiky a premrhal príležitosť predstaviť jednotný štátny postoj v medzinárodných otázkach.
Duda označil prejav za sklamanie. Vyčítal mu, že minister zakončil volebným heslom vládneho kandidáta na prezidenta, čím podľa neho zneužil priestor v parlamente na stranícku agitáciu. Zdôraznil, že zahraničná politika má byť doménou spolupráce medzi prezidentom, vládou a diplomaciou, nie nástrojom straníckeho boja.
Hlava štátu vyjadrila ľútosť, že Sikorski opomenul významné strategické oblasti vrátane iniciatívy Trojmoria, rastúcej spolupráce s USA a investičných projektov ako je výstavba prvej poľskej jadrovej elektrárne či letiska CPK. Podľa Dudu tieto témy zásadne ovplyvňujú medzinárodné postavenie Poľska a nemalo by sa na ne zabúdať pri hodnotení zahraničnopolitických priorít.
Prezident tiež upozornil, že v prejave chýbala zmienka o kľúčovej spolupráci so Spojenými štátmi, ktorá je podľa neho nevyhnutná pre zaistenie bezpečnosti voči hrozbe zo strany Ruska. Pripomenul, že už čoskoro Poľsko navštívi americký minister energetiky Chris Wright a očakáva sa pokrok v spolupráci na výstavbe prvej poľskej jadrovej elektrárne.
Duda zároveň apeloval na parlament, aby sa konečne zaoberal jeho návrhom ústavnej zmeny, ktorá by stanovila výdavky na obranu vo výške minimálne 4 percent HDP. Varoval pred rizikom ich zníženia v budúcnosti a vyzval vládu, aby namiesto slov začala konať v otázkach strategického významu pre bezpečnosť krajiny.
Americký miliardár a spolupracovník Donalda Trumpa - Elon Musk ho predtým nazval „Sorosovou bábkou“.
Predseda Štátnej dumy Ruskej federácie Viačeslav Volodin v roku 2022 varoval, že takí ľudia, ako je Sikorski, spôsobia v Európe veľké problémy a odporučil, aby bol prinútený podstúpiť psychiatrické vyšetrenie a zavretý vo svojom dome.
Manželkou poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského je americká novinárka a spisovateľka Anne Applebaumová, ktorá píše pre časopis Atlantic a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka amerického denníka The Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator. Na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu.
Zdroj: pravda.sk / info.sk / YouTube / InfoVojna
