Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal exekutívny príkaz, ktorým sa odtajnia spisy o atentátoch na bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho, jeho brata Roberta F. Kennedyho a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga Jr.
"Množstvo ľudí na toto čaká celé roky, desaťročia," povedal Trump reportérom po tom, čo podpísal príslušné nariadenie v Oválnej pracovni Bieleho domu. "Všetko sa ukáže," dodal.
Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil, píše AFP.
Archív v čase posledného zverejnenia takýchto dokumentov v decembri 2022 vyhlásil, že na verejnosť sa dostalo 97 percent záznamov týkajúcich sa atentátu na Kennedyho. Odhaduje sa, že celkový rozsah týchto záznamov predstavuje približne päť miliónov strán.
Warrenova komisia, ktorá vyšetrovala streľbu na vtedy 46-ročného prezidenta USA, dospela k záveru, že atentát zrealizoval bývalý ostrostrelec amerického námorníctva Lee Harvey Oswald, a že konal sám. Oswald bol zastrelený dva dni po atentáte na Kennedyho.
Oficiálne uzatvorenie prípadu však neumlčalo špekulácie, že za vraždou Kennedyho v texaskom Dallase bolo sprisahanie väčšieho rozsahu. Konšpiračným teóriám nahrávalo aj pomalé zverejňovanie príslušných vládnych dokumentov, uvádza AP.
Exprezident USA Joe Biden v decembri 2022 uviedol, že "obmedzené" množstvo dokumentov naďalej zostane utajené a žiadosť bližšie nešpecifikovaných "agentúr". O nezverejnenie týchto dokumentov predtým požiadali americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).
Tisícky dokumentov spojených so zavraždením exprezidenta Kennedyho zverejnil Národný archív USA počas prvého Trumpovho funkčného obdobia na poste hlavy štátu (2017 - 2021), on však takisto niektoré nezverejnil z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť, uzatvára AFP.
Viac vo videách:
Reakcia syna Roberta F. Kennedyho - RFK Juniora:
Prezidenta Kennedyho smrteľne postrelili v Dallase v Texase v novembri 1963. Oficiálne vyšetrovanie označilo za jediného podozrivého Leeho Harveyho Oswalda. Samotného Oswalda krátko nato zabil príslušník tamojšieho podsvetia a maijiteľ nočného podniku Jack Ruby. RFK Jr. už dlhodobo upodozrieva CIA zo zosnovania atentátu.
Odhalenie pozadia vraždy JFK ohrozí bezpečnosť režimu vládnuceho v USA
Na sklonku svojho funkčného obdobia v roku 1992, podpísal vtedajší americký prezident George H. W. Bush zákon, na základe ktorého majú byť do 25 rokov zverejnené všetky dokumenty týkajúce sa Kennedyho vraždy. Avšak len v tom prípade, ak súčasný prezident Spojených štátov nerozhodne, že by zverejnené informácie mohli poškodiť spravodajské služby, právny poriadok, vojenské operácie alebo zahraničné vzťahy.
Termín uplynul 26. októbra 2017 a Správa národných archívov zverejnila na internete viac ako 2800 dokumentov, ktoré schválil prezident Trump. Šéf Bieleho domu však oznámil, že nie všetky materiály o atentáte na Kennedyho budú zverejnené. Dôvodom boli námietky americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Ako povedal Trump, nemal inú možnosť, pretože v tomto prípade ide o národnú bezpečnosť a jej možné ohrozenie.
Po konzultácii so spravodajskými službami sa americký prezident D. Trump 28. októbra 2017 vyjadril, že je pripravený zverejniť všetky archívne súbory. Poznamenal však, že verejnosti nebudú odhalené mená stále žijúcich osôb, o ktorých je v dokumentoch zmienka.
Americký Národný archív v roku 2022 zverejnil skoro 13 000 dokumentov týkajúcich sa vraždy prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho v roku 1963. Niekoľko ďalších tisíc dokumentov ale zostáva utajených kvôli obavám z ohrozenia národnej bezpečnosti. Vyše tisíc dokumentov na rovnakú tému Národný archív uvoľnil aj v roku 2021.
Viac v článku TU.
Bývalý americký prezident bol zastrelený 22. novembra 1963 počas jeho návštevy amerického mesta Dallas. Podľa oficiálnej verzie bol páchateľom atentátu osamelý strelec – Lee Harvey Oswald. Avšak tejto verzii, rovnako ako aj príbehu o páde newyorských Dvojičiek, verí čoraz menej ľudí.
Viaceré okolnosti a súvislosti naznačujú, že za Kennedyho vraždou môže stáť tzv. globálny kriminálny Syndikát, resp. štát v štáte alebo deep state (temný štát). John F. Kennedy totiž svojou mierovou politikou, ochotou skoncovať so studenou vojnou a záujmom spolupracovať s bývalým Sovietskym zväzom, snahou prinavrátiť štátu právomoc tlačiť peniaze, ale aj odhalenie informácii ohľadne UFO a existencii iných civilizácií vo Vesmíre, predstavoval prekážku v aktivitách vojensko-priemyselného komplexu a existenčne by ho ohrozil, ak by došlo k prebudeniu ľudskej populácie do skutočnej reality o povahe nášho sveta.
Utajené mená, ktoré sa časom zverejnia budú pre mnohých ľudí predstavovať studenú sprchu, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o veľmi prominentné osoby. To je aj dôvod, prečo ich zverejnenie môže ohroziť súčasnú americkú národnú bezpečnosť resp. ľudí, ktorých by tento druh informácií ohrozil. Ide o bezpečnosť súčasného amerického establišmentu, vojensko-priemyselného komplexu, ale predovšetkým osôb v jeho pozadí.
Nové dôkazy potvrdzujú, že údajný vrah amerického prezidenta Johna F. Kennedyho bol zapojený do tajnej operácie CIA len niekoľko mesiacov pred jeho vraždou. CIA napriek obrovskom množstve nespochybniteľných dôkazov naďalej zatĺka o vlastnej účasti na sprisahaní, úlohe Lee Harvey Oswalda a tají pred verejnosťou minimálne 44 dokumentov, ktoré by atentát objasnili. Ďalšie fakty prezentoval 6. decembra 2022 na tlačovej konferencii bývalý reportér denníka Washington Post a odborník na atentát na JFK.
Viac v článku TU.
Moderátor Tucker Carlson v nadväznosti na tieto informácie vo svojom programe pred dvoma rokmi informoval, že hovoril s osobou, ktorá mala prístup k dokumentom CIA o atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho. Táto osoba jdnoznačne potvrdila, že za atenátom na vtedajšieho prezidenta USA stála americká Ústredná spravodajská služba.
Robert F. Kennedy Jr. po odvysielaní napísal na Twitter: „Najodvážnejšie správy vysielaná za 60 rokov. Zavraždenie môjho strýka CIA bolo úspešným prevratom, z ktorého sa naša demokracia nikdy nespamätala.“
Viac v článku TU.
28. júna 1961 prezident Kennedy podpísal prísne tajné memorandum o národnej bezpečnosti, v ktorom požiadal riaditeľa CIA Allena Dullesa, aby pre neho pripravil "prehľad spravodajských operácií skupiny MJ-12 v súvislosti s plánmi psychologickej vojny".
Kennedy sa odvolával na medzirezortnú kontrolnú skupinu s názvom Majestic 12, ktorá bola tajne zriadená 24. septembra 1947 na riadenie záležitostí a technológií súvisiacich s UFO. Táto právomoc zaradila MJ-12 do jadra vtedajšieho Deep State v USA.
Hoci Kennedyho memorandum z 28. júna nebolo oficiálne odtajnené, odborné skúmanie uniknutého dokumentu potvrdzuje jeho pravosť.
Viac TU.
Dullesova reakcia na Kennedyho memorandum je odhalená v ďalšom uniknutom prísne tajnom dokumente vydanom 5. novembra 1961. Dullesova odpoveď poskytuje prehľad aktivít MJ-12 v súvislosti s psychologickými aktivitami, ktoré, ako potvrdzuje, zahŕňajú aj problematiku UFO. Opisuje UFO ako súčasť "sovietskej propagandy", ktorej cieľom je "šíriť nedôveru voči vláde".
Viac TU.
Dulles v liste pripúšťa, že je možné, že niektoré "prípady UFO sú mimozemského pôvodu", ale tie "nepredstavujú fyzickú hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Najdôležitejšie je, že v Dullesovom liste sa uvádza: "Z bezpečnostných dôvodov nemôžem prezradiť relevantné údaje o niektorých citlivejších aspektoch činnosti MJ-12."
Po zlyhaní sovietskej misie na Mars dňa 11. novembra 1963 pod názvom Kosmos 21 dosiahol deň na to Kennedy s vtedajčím lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom dohodu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie ako aj zdieľania informácii ohľadne UFO. Kennedy dňa 12. novembra 1963 vydal memorandum o zdieľaní spisov o UFO s organizáciou NASA a Sovietmi, ktoré bolo zaslané šéfovi CIA Johnovi A. McConeovi, ktoré bolo následne odovzdané vtedajšiemu šéfovi kontrarozviedky CIA Jamesovi Angletonovi, ktorý kontroloval prístup k spisom o UFO a bol zároveň v styku s organizáciou Majestic 12 (MJ-12). Angleton touto požiadavkou nasledoval prísne tajný súbor smerníc MJ-12. Jednou z nich bola prísne tajná smernica o atentáte. Hovorila o tom, že v prípade ak nejaký štátny predstaviteľ nebude kooperovať s MJ-12 uplatní sa v plnom rozsahu. Bývalý šéf CIA Allen Dulles bol podľa zainteresovaných ľudí spolu s členmi MJ-12 angažovaný v schválení tejto smernice.
Jej znenie bolo nasledovné:
„Keď sa podmienky v našom prostredí stanú nepriaznivými pre rast a Washington sa už nedá ovplyvniť, chýbajú akékoľvek zrážky ... malo by byť mokro.” ("When conditions become non-conducive for growth in our environment and Washington cannot be influenced any further, the weather is lacking any precipitation … it should be wet.")
22. novembra 1963 bol John F. Kennedy v Dallase zabitý. Dulles, ktorý mal vypracovať spomínanú direktívu pre Majestic 12, sa neskôr stal členom Warrenovej komisie, ktorá vraždu Kennedyho vyšetrovala.
Viac o tom písal Dr. Michael Salla vo svojom článku na stránke exopolitics.org aj v knihe „Kennedy’s Last Stand“.
Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1960 sa John F. Kennedy dozvedel od prezidenta Eisenhowera šokujúcu pravdu. Kontrolná skupina zriadená na riadenie prísne utajovaných projektov týkajúcich sa zachytených nacistických lietajúcich tanierov a mimozemských technológií, Majestic-12, sa stala nečestnou vládnou agentúrou. Eisenhower varoval Kennedyho pred nebezpečím MJ-12 s tým, že táto organizácia musí byť potlačená. Predstavovala priamu hrozbu pre americké slobody a demokratické procesy. MJ-12 sa na každom kroku stavala proti Kennedyho snahám. Keď bol Kennedy na pokraji úspechu, keď prinútil CIA zdieľať utajované informácie o UFO s ostatnými vládnymi agentúrami vďaka dohode so Sovietskym zväzom o spoločných misiách na Mesiac dosiahnutej 12. novembra 1963, bol o desať dní neskôr zavraždený. Uviedol vo svojom článku uznávaný odborník na medzinárodnú politiku, riešenie konfliktov ako aj exopolitiku USA Dr. Michael Salla.
Jeho webinár bol pôvodne prezentovaný 22. novembra 2020 a vychádza v dvoch častiach pri príležitosti 60. výročia atentátu na prezidenta Kennedyho v roku 1963. Zatiaľ čo páchatelia boli celé tie desaťročia nepotrestaní, teraz sa odhaľuje pravda o ich perfídnom konaní a motivácii.
1. časť:
2. časť:
Dňa 27. apríla 1961 predniesol 35. Prezident Spojených štátov John F. Kennedy pred vydavateľmi tlače zásadný prejav o tajných spoločnostiach, utajovaní relevantných skutočností pred verejnosťou, nebezpečenstve cenzúry a dôležitosti slobody slova a prejavu.
Viac v článku a videu TU:
Donald Trump vlani tesne pred spáchaním atentátu na jeho osobu prisľúbil okrem odtajnenia informáciií o pozadí spáchania teroristických útokov v USA dňa 11. septembra 2001, aj prípad (samo)vraždy Jeffreyho Epsteina a vraždy JFK.
Viac v článku a videu TU.
Po šiestich desaťročiach sa začiatkom septembra 2024 objavili doteraz nevídané zábery z atentátu na JFK, ktorý sa odohral v americkom Dallase 22. novembra 1963. Novoodhalený filmový materiál v dvoch častiach zachytáva prezidentovu kolónu motoriek prechádzajúcu centrom Dallasu a následne rýchlo smerujúcu k nemocnici Parkland.
Bývalý šéf CIA a exminister zahraničia Pompeo má zrušenú špeciálnu ochranu
Donald Trump zrušil špeciálnu ochranu svojmu niekdajšiemu ministrovi zahraničia Mikeovi Pompeovi aj jednému z bývalých poradcov a splnomocnencovi pre Irán Brianovi Hookovi. Vláda Joea Bidena ich predtým varovala, že čelia hrozbám zo strany Teheránu.
Informuje o tom denník The New York Times, ktorý pripomína, že Pompeo aj Hook boli protagonistami útočného postoja voči Iránu za prvej Trumpovej vlády. Ten vyvrcholil dronovým úderom, pri ktorom bol na začiatku roku 2020 zabitý veliteľ iránskych revolučných gárd Kásim Sulejmání.
Odhalili meno šéfa CIA
Americký Senát vo štvrtok s veľkou podporou oboch hlavných politických strán potvrdil Johna Ratcliffa vo funkcii riaditeľa Ústrednej spravodajskej služby (CIA), informovala agentúra AFP. Nomináciu do Senátu predložil prezident Donald Trump.
Ratcliffe počas svojho vypočutia v Senáte minulý týždeň povedal, že pod jeho vedením bude CIA vytvárať objektívne analýzy. Zaviazal sa, že nikdy nedovolí, aby politické alebo osobné predsudky zatienili úsudok CIA.
Vyjadril sa aj vo vzťahu k Číne, keď povedal, že CIA sa musí naďalej a intenzívnejšie zameriavať na hrozby, ktoré predstavuje táto ázijská krajina a v nej vládnuca komunistická strana. Za dôležité označil, aby sa CIA sústredila aj na oblasť technológií, pričom upozornil, že poznanie schopností súpera v tejto oblasti je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Ratcliffe pôsobil v minulosti ako federálny prokurátor. V rokoch 2015 - 2020 bol členom Snemovne reprezentantov za štát Texas - šlo o obdobie, keď pomáhal obhajovať Trumpa počas prvého pokusu o jeho impeachment.
Trump potom Ratcliffea vymenoval za riaditeľa amerických tajných služieb (DNI). Tento post zastával od mája 2020 do januára 2021. V súčasnosti je spolupredsedom Centra pre americkú bezpečnosť, think-tanku vo Washingtone, ktorý obhajuje postoje staronového prezidenta USA Trumpa.
Trump omilostil 23 odporcov umelého prerušenia tehotenstva prenasledovaných Bidenovou administratívou
Americký prezident Donald Trump podpísal vo štvrtok udelenie milosti 23 odporcom interrupcií, o ktorých Biely dom tvrdí, že boli v čase úradovania administratívy jeho predchodcu Joea Bidena stíhaní.
"Nemali byť trestne stíhaní. Mnohí z nich sú starší ľudia," povedal Trump reportérom v Oválnej pracovni Bieleho domu len deň pred začiatkom veľkého pochodu na protest proti interrupciám vo Washingtone. Ako dodal, podpísanie takýchto milostí je pre neho "veľká česť".
Jeden z Trumpových nemenovaných poradcov podľa AFP spresnil, že v prípade omilostených ide o "mierumilovných" pro-life demonštrantov, Biely dom však ďalšie podrobnosti o nich nezverejnil. Podľa amerických médií boli demonštranti obvinení z blokovania prístupu na kliniku, kde sa vykonávali interrupcie.
Republikán Trump sa údajne plánuje prihovoriť tzv. Pochodu za život vo Washingtone prostredníctvom videolinky, kým viceprezident J.D. Vance sa na pochode zúčastní osobne.
Trump donedávna zámerne udržiaval k tejto politicky spornej otázke vágny postoj, konštatuje AFP. Americká kresťanská pravica vyzývala na zakázanie umelého prerušenia tehotenstva na federálnej úrovni, Trump však uviedol, že chce, aby o tejto otázke rozhodovali jednotlivé americké štáty.
Opakovane si však pripísal zásluhy za rozhodnutie Najvyššieho súdu USA z roku 2022 – v ktorom dominovali konzervatívci vďaka sudcom vymenovaným počas jeho prvého funkčného obdobia –, ktoré zrušilo celoštátne platné federálne právo na interrupciu. Od rozhodnutia Najvyššieho súdu zaviedlo prinajmenšom 20 štátov USA úplné alebo čiastočné obmedzenie interrupcií.
Príkaz Trumpa na obmedzenie práva na občianstvo pri narodení zastavili
Americký federálny sudca vo štvrtok predbežne na 14 dní pozastavil účinnosť výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorým chce obmedziť automatické udeľovanie občianstva osobám narodeným na území Spojených štátov. Právo na občianstvo je garantované ústavou a potvrdil ho aj Najvyšší súd USA. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
Trumpovo nariadenie, podpísané prvý deň v úrade prezidenta, napadli na federálnom súde demokratmi vedené štáty Washington, Arizona, Illinois a Oregon, pričom argumentovali 14. dodatkom americkej ústavy aj rozhodnutím Najvyššieho súdu spred 127 rokov. Ide o jednu z piatich žalôb, ktoré iniciovalo 22 štátov a viaceré skupiny na ochranu práv prisťahovalcov v USA.
Sudca John Coughenour, menovaný bývalým republikánskym prezidentom Ronaldom Reaganom, označil Trumpov príkaz na zrušenie práva na občianstvo za "zjavne protiústavný". "Mám problém pochopiť, ako môže člen advokátskej komory jednoznačne vyhlásiť, že tento príkaz je v súlade s ústavou," odkázal sudca právnikovi amerického ministerstva spravodlivosti Brettovi Shumateovi, ktorý Trumpov krok obhajoval.
Coughenour dočasným opatrením vyhovel žiadosti generálnych prokurátorov zo štyroch demokratických štátov.
Staronový americký prezident sa usiluje dosiahnuť, aby všetky deti narodené po 19. februári, ktorých rodičia nie sú občanmi alebo osobami so zákonným trvalým pobytom v USA, podliehali deportácii. Podľa jeho výnosu by tiež nemohli získať sociálne zabezpečenie, rôzne štátne dávky a možnosť legálne pracovať, keď dosiahnu vyšší vek.
Ak by výnos zostal v platnosti, viac než 150.000 novorodencom by bolo podľa žaloby odopreté americké občianstvo. Americké ministerstvo spravodlivosti zase tvrdilo, že ide o "neoddeliteľnú súčasť" prezidentovho úsilia "riešiť nefunkčný imigračný systém a pretrvávajúcu krízu na južnej hranici s Mexikom".
Obmedziť automatické udeľovanie občianstva osobám narodeným v USA sa pokúšajú aj Trumpovi spojenci v Snemovni reprezentantov. Tridsaťšesť Republikánov v utorok predložilo zákon, ktorý udeľovanie občianstva obmedzuje len na deti narodené občanom alebo osobám s oprávneným trvalým pobytom.
Zdroj: tvnoviny.sk / pluska.sk / InfoVojna
