Prehliadka masiek s oxidom uhličitým omráčených maňušiek pokračuje… Covidový karneval na plné obrátky ! Ich myšlienkové pochody odporúčam vypočuť…
„Mučivý pocit z nedostatku kyslíka pod respirátorom? NIE..! … to je iba Váš subjektívny pocit bez dôkazov!“ povedali na súdnej rade…
Dňa 14.4.2021 vošla do pojednávacej miestnosti sudcu Okresného súdu Zvolen Dalibora Miľana predsedníčka okresného súdu, ktorá mu prikázala nasadiť si respirátor na dýchacie cesty. Po odmietnutí jej požiadavky, ktorá bola bez opory v zákone, predsedníčka súdu na neho zavolala políciu SR a dala ho vykázať z budovy súdu.
Po sťažnosti sudcu MIĽANA voči predsedníčke súdu na Súdnu radu SR, sa táto dňa 20.4.2021 uzniesla, že „vinníkom“ je sudca MIĽAN a predsedníčka súdu oprávnene vyžadovala od neho splnenie zákonnej povinnosti prekrytia dýchacích ciest. Aj keď v reáli žiadna zákonná povinnosť na prekrytie dýchacích ciest neexistuje. To je pre nich sudcov (!) ale nepodstatný detail!
Celé zasadnutie súdnej rady je dejstvom dystopického filmu, kde nexistuje žiadna porušená povinnosť, ale inkvizícia ju vážne právne pojednáva a už s vopred poznaným záverom „viny“ posudzuje konanie inak nevinného človeka.
Prikladám video zo súdnej rady, kde si každý urobí záver sám. O tom, ako sa vytvorila schéma „povinnosti prekrytia dýchacích ciest„, ktorá reálne neexistuje a z ktorej sa už iba ďalej vychádza ako z danej premisy. Je to však iluzórna fikcia neexistujúceho. Coprfieldove nič… To nevadí. Na tejto ilúzii a fikcii bude stáť vina človeka.
Kráľ je nahý, a aj keď je to vidieť a celého je ho vidieť aj s „benefitmi“, všetci komunikujú o jeho nádherných šatách, hladia ich, obdivujú zamatový materiál, strih, umenie krajčíra… A ostatní, ktorých sa zvrátenosť „kráľa“ ešte netýka, ticho mlčia. Práve oni a ich deti však budú obeťami týchto „kráľov„, a to na každom kroku ich života. Budú žiť v anarchii a svojvôli vždy toho mocnejšieho od nich. Iné nebude, lebo také si vymlčali…
Video zo súdnej rady:
Právna otázka veci spočíva na skutočnosti, či:
- predsedníčka súdu (zamestnávateľ) mohla po sudcovi (zamestnanec) vyžadovať prekrytie dýchacích ciest podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. a (čo je rovnaká právna otázka aj vo vzťahu iných zamestnávateľov voči zamestnacom)
- či pre neprekrytie dýchacích ciest mohla zrušiť jeho pojednávanie, zavolať na neho políciu a dať ho vyviesť z budovy súdu.
Odpoveď znie: ! NIE !
Dôvody:
- Ust. § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. neurčuje prekrytie dýchacích ciest .
- Predsedníčka súdu nemôže po sudcovi vyžadovať podmienky, ktoré neurčuje zákon, a pre ich neplnenie nemôže zasahovať do výkonu jeho činnosti, vrátane nátlaku na opustenie budovy súdu. Inak sa sama dopúšťa nezákonnej činnosti, konkrétne znuežívania právomoci verejného činiteľa, nátlaku a iné. Svojím konaním zneužila políciu SR na osobný účel a zasiahla do základných práv sudcu a účastníkov zmareného konania na prístup k súdom.
Právny stav stojí opačne, než to poníma súdna rada, a teda je to zamestnávateľ, v danom prípade predseda súdu, ktorý porušil čl. 36 ods. 1 písm. b), c) Ústavy SR a Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby biologické faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Je povinný zabezpečiť zdravé pracovné podmienky a prostredie, vrátane nekladenia prekážok na biologické a fyziologické potreby zamestnanca.
Dýchanie je biologická potreba človeka, ktorá stojí na prvej priorite jeho potrieb, túto notoricky známu skutočnosť netreba dokazovať, keďže nedostatok riadneho prísunu kyslíka a nemožnosť riadneho vydychovania oxidu uhličitého vyvoláva psychické a fyzické obtiaže ako úzkosť, nevoľnosť, zníženú pozornosť a koncentráciu, bolesť hlavy, závraty a pod., čo môže byť v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Požiadavka zamestnávateľa na prekrývanie dýchacích ciest zamestnanca mimo použitia ochranných pracovných prostriedkov (ktoré majú osobitnú právnu úpravu a podmienky) je spôsobilá ohroziť jeho zdravie a život a je napr. legitímnym dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
Vychádzajúc z biologickej premisy voľného dýchania a vydychovania splodín do exteriéru (mimo organizmu), je zvrátané, aby zamestnanec (alebo akákoľvek iná osoba) mal dokazovať, že nútené obmedzovanie dýchania mu spôsobuje fyziologické obtiaže. Sudca Miľan legitímne argumentoval vzájomne súvisiacim argumentom, že neexistuje zákonná povinnosť prekrytia dýchacích ciest a zároveň (pre prípad dobrovoľného použitia) mu prekrytie dýchacích ciest spôsobuje zdravotné obtiaže (teda utrpenie). Voči tomu stojí zvrátená „logika“ člena súdnej rady (!), že ohľadne utrpenia z nedostatku riadneho dýchania ide u neho iba o subjektívny pocit.
Ťažko nájsť adekvátne slová na túto zvrátenosť, pretože práve subjektívny pocit je dôvodu zákazu tejto praktiky. Názor člena súdnej rady možno analogicky prirovnať k tomu, že je iba subjektívnym pocitom každého týraného, že má bolesť. Obdobne, ako v mojom prípade predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie Kuzmiaková vyžadovala po mne nasadenie si rúška, kde ma s predsedníčkou senátu Salokovou budú pozorovať 15 minút, či mám mučivé pocity. Pohŕdanie a arogancia týchto názorov je obrazom psychického nastavenia týchto „článkov“ nie najzdravšieho reťazca.
Úradný záznam o porušení všeobecného nariadenia krízového štábu a la Kuzmiaková:
Korona-AK-Kuzmiakova-HP-rusko-uradny-zaznam-z-15.10.2021-Sken
Všeobecné nariadenie ústredného krízového štábu: Predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie Kuzmiaková nevedela ani len označiť právny akt opatrenia, ktorý som mala porušiť. Nevraviac o tom, že nemala ani len tušenia, že povinnosť prekrytia dýchacích ciest neexistuje vôbec, nieto ešet v tomto neexistujúcom nariadení! Ľudia typu tejto predsedníčky si sami v hlavách vytvárajú pojmy, predpisy, práva a povinnosti a ako všeobecne platné ich s plnou vážnopsťou aplikujú. Aj vo svojej súdnej činnosti. Takže všeobecné nariadenie ústredného krízového štábu…, keďže som to neexistujúce nič a neexistujúcu povinnosť nerešpektovala (rovnako ako sudca Miľan), zrušila pojednávanie vo väzobnej veci a mňa ako obhajcu dala vyviesť. Samozrejme pred tým mi blázon dal možnosť preukázať utrpenie 15 minútovou skúškou dýchania do rúška a chcel ma pri tom pozorovať. VOYER… Naozaj máme stret so psychopatmi!
Títo zvrátení a právne nekvalifikovaní ľudia, vážená mlčiaca väčšina, rozhodujú o vašich právach a povinnostiach. Takže nakázali náhubky, k tomu strach zo smrteľného vírusu, potrebu vybočenia z rámca zákonov (uvedené nižšie „z pera“ predsedníčky Krajského súdu v Košiciaich Zozuľákovej) a ide sa…! Spoločnosť sa rúti z kopca!
Spoločnosť sa už ocitla v anarchii, kde nič neplatí, a dokonca aj bolesť je bez „znaleckého posudku“ odignorovaná pohŕdaním. Vážená mlčiaca väčšina, kam ďalej posunieme laťku? Hmmmmm…?
Iba pre úplnosť treba dodať, že tí, ktorí nevidia a nepočujú bolesť iného a osobujú si právo o nej rozhodovať, sami raz budú trpieť, aby to pochopili. Pretože neverili, ak ich trpiaci prosil… Takto funguje Vesmír. Bumerang hodíš a on sa zákonom fyziky vráti. A nechá ti to okúsiť…
… alebo biblicky povedané: Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.
Zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane verejného zdravia vs.
Zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci:
Povinnosť uložená podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. o použití preventívnych a ochranných pomôckach nie je povinnosťou na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Povinnosť uložená podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. neurčuje prekrytie dýchacích ciest a túto podmienku zasahujúcu do základných práv a slobôd (čl. 16 Ústavy SR) nemôže určiť podzákonný akt vyhláška (čl. 13 ods. 1 písm. a), čl. 13 ods. 2 Ústavy SR, § 4 ods. 3 Zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov). Zákon o tvorbe právnych predpisov v citovanom ustanovení výlučne zakazuje určovať povinnosti vyhláškou!
Zároveň ide o zakázanú praktiku s poukazom na čl. 3, čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ukladať takú povinnosť, ktorá by vyvolávala psychické a fyzické utrpenie. Utrpenie a jeho intenzita nie je v otázke notoricky známych skutočností, ako je potreba riadneho dýchania, predmetom dokazovania (ako to vnímajú členovia súdnej rady). Neexistuje ani zákonná povinnosť na testovanie, keďže zdravotný úkon je dobrovoľným darovaním biologického materiálu jednotlivca (§ 2 ods. 18 Zák. č. Zák. č. 317/2016 Z. z.).
Povinnosť uložená podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. o použití preventívnych a ochranných pomôckach (nie o prekrytí dýchacích ciest) nie je zároveň povinnosťou na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnanec je na pracovisku povinný používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky – § 12 ods. 2 písm. f) Zák. č. 124/2006 Z.z., nie preventívne a ochranné pomôcky podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z., a je povinný sa podrobiť lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci, nie všeobecne uloženému nepovinnému testovaniu, bez podstúpenia ktorých v zákone neexistujúcich podmienok má zamedzený prístup k základným právam a slobodám.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. osobným ochranným pracovným prostriedkom je prostriedok určený na ochranu zamestnanca. Nie na ochranu tretích osôb v zmysle uvažovania súdnej rady „chránim seba, chránim teba“. Navyše, s poukazom na § 6 ods. 5 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o tento prostriedok sa zamestnancovi musí starať zamestnávateľ (napr. prať ho, čistiť, žehliť, parfumovať a pod).
V konaní predsedníčky súdu Philadelphyovej a súdnej rady došlo k vážnym právnym omylom. Pri posudzovaní legitímneho správania sudcu Miľana vychádzajú zo „schémy“, akoby uloženie všeobecnej povinnosti na ochranu zdravia (navyše de iure neexistujúcej) bolo zároveň povinnosťou na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Celé ich „právne harašenie“ potom vychádza z takejto nezákonnej „kombinovenej“ povinnosti.
A tak predsedníčka súdu, a s tým súhlasí súdna rada (všetci právne vzdelaní ľudia), privolala na sudcu Miľana (obdobne to bolo aj v mojom prípade) políciu z dôvodu nenasadenia ochrannej pomôcky respirátora ako všeobecnej povinnosti na úseku ochrany verejného zdravia, čím mal porušiť zákon na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože svojím konaním ohrozoval tretie subjekty. S poukazom na § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. sa však osobným ochranným pracovným prostriedkom chráni zamestnanec, nie tretia osoba.
Otázka všeobecného ohrozenia vírusom nie je otázkou bezpečnosti ochrany zdravia pri práci podľa Zák. č. 124/2006 Z.z., ale otázkou ochrany verejného zdravia podľa Zák. č. 355/2007 Z.z., a chorý má sedieť doma. Avšak my tu nepojednávame o chorých, ale zdravých „pozitívnych na ochorenie“ alebo „netestovaných“ (osobitná „diagnóza“ bez kódu), také pojmy zákon nepozná. Pretože ide o právne a medicínske nezmysly. Pozitívny môže byť iba výsledok laboratórneho testu na niečo, nie však človek „pozitívny na ochorenie„. To je čo…? Pozitívny na ochorenie? Človek je buď chorý, alebo zdravý, ale „pozitívny na ochorenie„?! A týchto právnych nezmyslov je celá rada (obdobne ako prezenčná výučba, čo som rozoberala v článku zo dňa 26.4.2021 o testovaní žiakov, kde existuje iba denná forma a tá sa nenazýva prezenčná. Ale na anarchiu a zmätenie podstaty veci to poslúži). Stačí sa iba zamýšľať už nad slovnými nezmyslami, ktoré vypúšťajú „do povetria“, kde ľudia plnia a nastavujú telesné otvory ako ovce…
Späť k téme… Porušením § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. nemožno porušiť pracovnú disciplínu, ale možno iba spáchať priestupok. To odhliadnuc od skutočnosti, že neexistuje právna povinnosť prekrytia dýchacích ciest, a takýto priestupok neexistuje.
U sudcu Miľana, ktorý mal podľa predsedníčky súdu a súdnej rady nenasadením respirátora na svoje dýchacie cesty porušiť Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – § 12 ods. 2 písm. a) (ktorý bol citovaný v úvode), nastala teda situácia analogická tej, že na lakírnika v automobilke, ktorý si odmietol nasadiť ochranný pracovný respirátor (uvažovaním predsedníčky súdu a súdnej rady je aj ten sudcov zaradený do rovnakej kategórie) by bola pre porušenie jeho pracovnej disciplíny – ktorým konaním ohrozuje iba svoje zdravie, privolaná polícia na vybavenie priestupku – ktorým sa ohrozuje zdravie tretích osôsb a vyvedenia ho zo zamestnania. Opakujem, s poukazom na § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. ochranné pomôcky slúžia na ochranu zamestnanca, nie tretích osôb, a porušením pracovnej disciplíny sa nedá spáchať priestupok na úseku povinnosti § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. Treba si vybrať… Privolanie polície na porušiteľa pracovnej disciplíny, navyše z dôvodu nechránenia si jeho zdravia je „mierne cez čiaru“ a cez zdravý úsudok.
Zároveň tu ušlo pozornosti súdnej rady ust. § 12 ods. 2 písm. f) Zák. č. 124/2006 Z.z., že zamestnanec je povinný používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky. Avšak sudca Miľan nedostal žiadne, keďže nie je subjektom na ich používanie. Nie však preventívne a ochranné pomôcky podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z., navyše ktorým ustanovením zákon neukladá povinnosť prekrývať si dýchacie cesty.
Stav ad absurdum právneho nezmyslu…
Je bez pochýb zrejmé, že polícia nechráni spoločnosť pred porušovaním pracovnej disciplíny zamestnancov, ale musí chrániť pred zneužívaním právomoci verejných činiteľov, akým je predsedníčka súdu vo Zvolene Philadelphyová, ale aj predsedníčka Krajského súdu v Košiciach Zozuľáková, predsedníčka Okresného súdu Košice-okolie Kuzmiaková a pod.
Dokonca predsedníčka Krajského súdu v Košiciach Zozuľáková zašla tak ďaleko, že za istých okolností považuje za potrebné vystúpiť z rámca zákona.
V odpovedi na moju žiadosť týkajúcu sa povinnosti prekrytia dýchacích ciest mi odpísala toto:
„Mám za to, že vzhľadom na vývoj pandémie v súčasnosti by sme mali prekročiť právny rozmer opatrení, predovšetkým pokiaľ ide o nosenie či nenosenie rúšok a zamerať sa na rozmer ľudský, predstavujúci strach väčšiny obyvateľstva, z tejto, možno povedať nevyspytateľnej choroby…“
Bolo by zaujímavé poznať názor pani predsedníčky Zozuľákovej o prekročení zákona v duchu rozmeru ľudského, ak by reálne hladné, chudobné sociálne skupiny poctili jej dom návštevou, najedli sa, vzali si pre nich potrebné veci a prípadne sa dopustili aj iných skutkov, či aj vtedy by zastávala rovnaký názor o možnosti prekročenia zákona s ohľadom na ľudský rozmer. Tí ľudia by skutočne boli hladní a smädní… Aj oni majú svoj „ľudský rozmer“, ktorý treba naplniť.
Korona-Zozulakova-ziadost-o-rusko-odpoved
Zhrnutie:
Opatrenia Úradu verejného zdravotncítva nie sú preventívne a ochranné opatrenia na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale sú to opatrenia na úseku ochrany verejného zdravia.
Opatrenia Úradu verejného zdravotncítva nie sú vykonávacím predpisom Zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Všeobecne záväzné predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydávajú orgány označené v splnomocňovacom ustanovení § 30 cit. zákona.
Otázka bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa Zákona č. 124/2006 Z.z. je inou právnou otázkou, než otázka ochrany verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. Ide o dva kódexy upravujúce osobitné právne veci a osobitné právne následky porušenia povinností.
Ak niekto neplní povinnosť uloženú na úseku ochrany verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z., nemôže tým porušiť Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a pracovnú disciplínu (že nechráni tretie osoby), keďže podľa tohto zákona mu porušená povinnosť nebola uložená a ochranné pomôcky chránia výlučne zamestnanca, nie tretie osoby.
Porušením povinnosti na úseku verejného zdravia sa dopúšťa priestupku, nie porušenia pracovnej disciplíny. Opakujem, ochranné pomôcky podľa § 48 ods. 4 písm. r) nie sú pomôckami podľa § 48 ods. 4 písm. l) cit. zákona, teda nie sú pracovnými ochrannými pomôckami. A už vôbec nie sú „2 in 1“, podľa subjektívneho uhľa pohľadu v niektorom časovom momente.
Preto otázku neprekrytia dýchacích ciest uloženú na úseku ochrany verejného zdravia (navyše de iure neexistujúcu povinnosť uloženú vo vyhláške, kde podľa § 4 ods. 3 Zák. č. 400/2015 Z.z. sa vyhláškou zakazujú ukladať povinnosti) nemožno posudzovať podľa Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Neexistuje všeobecná povinnosť určená Zákonom na ochranu verejného zdravia na prekrytie dýchacích ciest (ani iným zákonom) a neexistuje ani povinnosť sudcu určená Zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na prekrytie dýchacích ciest.
Otázka § 48 ods. 4 písm. r) Zák. č. 355/2007 Z.z. a ani otázka testovania nie sú otázkou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Neplnením § 48 ods. 4 písm. r) cit. zákona nemožno porušiť pracovnú disciplínu.
Treba si vybrať, vážení predsedovia. Buď pre nenasadenie rúška zavoláte políciu, a ide o priestupok (do jeho právoplatného vybavenia platí prezumpcia neviny), a tu to končí, žiadne marenie pojednávania a vyhadzovanie z pracoviska, alebo nenasadenie rúška budete riešiť ako porušenie pracovnej disciplíny, a potom môžete postupovať podľa Zákonníka práce. Oboje „naraz a dokopy“ podľa toho, v ktorý okamih to ako vyhovuje, nejde! Ale ani jedno „riešenie“ nie je správne, keďže neexistuje právna povinnosť uložená zákonom na prekrytie dýchacích ciest ani jednotlivca Miľana, ani sudcu Miľana!
Ako je zároveň uvedené vyššie, s poukazom na § 6 ods. 1 písm. e) Zák. č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Takže žiadne dusenie, pridusovanie a podobné úchylky „všeobecno-pracovného“ charakteru!!!
Pokiaľ však (nejaký) zákon takéto povinnosti určuje, treba označiť príslušné ustanovenie zákona určujúceho všeobecnú povinnosť prekrytia dýchacích ciest a/alebo povinnosť prekrytia dýchacích ciest sudcu, a povinnosť testovania biologického materiálu na určenie prítomnosti ochorenia.
V rámci činnosti Občianskeho združenia Ochrana ľudských práv a základných slobôd vám dávam do pozornosti online seminár k tejto problematike. Predmetom bude ochrana vašich práv na prácu, sociálne zabezpečenie a podnikanie
V prípade záujmu zašlite prosím e-mail s predmetom správy: Testovanie zamestnancov, webinár. Do správy opíšte skutkový stav veci, a telefónne číslo. Budeme vás kontaktovať.
e-mail: info@olpzs.sk
Autor: JUDr. Adriana Krajníková
Zdroj: zalobyvocistatu.sk
