Mier na Ukrajine je v bytostnom záujme Slovenska. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v stredu po návrate z návštevy Ukrajiny. Návštevou chcela podľa svojich slov opätovne vyjadriť podporu krajine, ktorá sa bráni. O posilnení spolupráce a pomoci Slovenska rokovala s najvyššími predstaviteľmi krajiny a vystúpila v parlamente.
"Ak sa Rusko nezastaví na Ukrajine, tak sa nezastaví pred ničím. Práve preto sa o to musíme zaujímať a pomáhať Ukrajine, aby sa ubránila," vyhlásila prezidentka. Slovákom odkázala aj slová vďaky.
Čaputová o utorkovej (31.5.) návšteve hovorí ako o jednom z najemotívnejších dní svojho života. "Videla som veľké utrpenie a veľkú bolesť. Navštívili sme predmestie Kyjeva a videli sme množstvo zbombardovaných civilných budov. Z toho miesta bolo jasné, že to nie sú náhodné strely, ktoré sa zatúlali, ale je to cielené ničenie zo strany Ruska," priblížila. Podvečer navštívila tiež nemocnicu.
Na Ukrajinu by už čoskoro mohli dodať slovenské húfnice Zuzana, potvrdila prezidentka. "Je to komerčný kontrakt medzi Ukrajinou a firmou na Slovensku. Práve včera sa posledné veci dohodli a doladili," skonštatovala. Naznačila tiež, že Slovensko by mohlo krajine poslať ďalšiu vojenskú pomoc. Odkázala pritom na rokovanie vlády.
Prezidentka počas návštevy rokovala s ukrajinským predsedom parlamentu Ruslanom Stefančukom, prezidentom Volodymyrom Zelenským aj premiérom Denysom Šmyhalom.
Okrem vojenskej pomoci hovorili aj o pomoci pri rozšírení vývozu tovarov a obilia či nákupoch pohonných hmôt. Vysvetlila tiež slovenskú pozíciu pri ropnom embargu. Slovensko s ďalšími krajinami Európskej únie podľa prezidentky podporuje myšlienku pomoci pri obnove Ukrajiny, jej konkrétna podoba však nie je dohodnutá.
S použitím termínu genocída v súvislosti so situáciou na Ukrajine je prezidentka opatrná. "Použitie tohto pojmu by mal skonštatovať súd. Ale môžem povedať, že všetky znaky, ktoré na Ukrajine vidíme, sa javia, ako keby sa tam naozaj diala genocída," poznamenala.
Pozrite si celú tlačovú besedu o podpore neonacistického režimu:
Čaputovej cynizmus a podpora neonacistického zločineckého režimu v Kyjeve
Prezidentka SR sa ani slovom nezmienila o 14-tisíc obetiach genocídy na Donbase, ktoré od roku 2014 páchali ukronacisti na ruskej menšine na Donbase. Ani jedna zmienka o biologických laboratóriách na Ukrajine, ktoré vyvíjali biologické zbrane, nebezpečné patogény a vírusy.
Ani slovko o útokoch na ukrajinských civilistov zo strany Ozbrojených síl Ukrajiny a neonacistických príslušníkov práporov Azov a Pravý sektor. Ani jedna zmienka o nedávnych smrteľných útokoch ukronacistov raketami Točka-U na civilistov v Kramatorsku a centre Donecka.
Taktiež nepadlo ani slovo o masakre v Buči, za ktorým stála ukronacistická junta, ktorá z neho obvinila Rusko, ani falšovanie informácií o tomto zločine.
Rovnako nekomentovala svedectvá obyvateľov Mariupoľu o vyčíňaní teroristov z Azovu, o strieľaní do ľudí utekajúcich z mesta pred vyčíňaním ukronacistov, ani šírenie falošných správ o ruskom leteckom útoku na pôrodnicu v meste Mariupol.
Cynizmus Zuzany Čaputova nemá svoje hranice, keď opomenula aj zdokumentované vraždenie ruských vojnových zajatcov.
Ukronacista z „Banderistanu“ vyzval nedávno vo videu odrezávať hlavy deťom z Donbasu a celé tamojšie územie „vyčistiť“. Ukrajinský televízny moderátor pred tým citoval spoluorganizátora holokaustu Adolfa Eichmanna a priamo v televízii vyzval na zabíjanie ruských civilistov vrátane detí. Kde bola prezidentka Čaputová vtedy so svojimi morálnymi apelmi?
Kde sú morálne apely hlavy štátu vo svetle zdokumentovanej histórie svedčiacej o spojenectve americkej CIA a britskej MI6 s banderovcami?
Zuzana Čaputová namiesto deeskalácie napätia už dlhodobo svojou protiruskou rétorikou provokuje Moskvu. Navyše podporuje vojenský konflikt zbrojením nacistického režimu v Kyjeve.
Prezidentka sa od nástupu do svojej funkcie, podľa vyjadrenia celého spektra slovenskej spoločnosti od politikov, nezávislých expertov, cez občianskych aktivistov až po bežných občanov, správa ako americká agentka a služobníčka agendy globálneho kriminálneho Syndikátu, ktorého cieľom je vo svete zaviesť totalitnú dystopickú diktatúru Nového svetového poriadku, tak ako sa o tom nedávno zmienil aj bývalý apoštolský nuncius v USA, arcibiskup Carlo Maria Viganò, ktorý osobitnú kapitolu svojho nedávneho rozsiahleho listu venoval aj ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: info.sk / InfoVojna
