Sankcie proti Rusku kvôli jeho vojenskej invázii na Ukrajinu majú svoj účinok, Moskva má menej zdrojov na nákup zbraní, povedala slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v pondelkovom prejave na úvod bratislavskej medzinárodnej konferencie GLOBSEC.

Zároveň varovala pred narušením doterajšej jednoty západných štátov v postoji k Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a tiež pred zneužívaním demokratických slobôd extrémistov.

"Naša jednota je skúšaná. Tí, ktorí tvrdia, že naše opatrenia nefungujú alebo že sa máme zameriavať na naše vlastné záujmy, sa mýlia," uviedla Čaputová. Dodala, že solidarita Západu s Ukrajinou má výhody aj pre jeho vlastnú bezpečnosť.

Podľa prezidentky západnej krajiny zvládli dopady konfliktu na Ukrajine oproti očakávaniam lepšie, a to vďaka svojej jednote, a Ukrajine sa darí vzdorovať ruskej invázii. "Zásoby plynu sú na rekordných úrovniach, inflácia klesá. Rusko kontroluje (na Ukrajine) menej územia ako pred rokom," vyhlásila Čaputová.

Hlava slovenského štátu varovala, že extrémisti využívajú demokratické práva proti samotnej demokracii.

Vyzvala na jej lepšiu ochranu a na zvýšenie zodpovednosti prevádzkovateľov sociálnych sietí za šírený obsah.

"Uistime sa, že v Európe dokážeme nielen vytvoriť priestor slobody a demokracie, ale že ho dokážeme aj udržať," zdôraznila prezidentka v súvislosti s výzvou, ktorej Európska únia naďalej čelí.

Čaputová pripomenula, že efektivita a zmysel jednoty Európskej únie sa potvrdili v čase energetickej krízy i spoločnom sankčnom postupe voči Rusku v súvislosti s jeho agresiou na Ukrajine. Pomoc napadnutému štátu je podľa Čaputovej nielen prejavom medzinárodnej solidarity, ale aj nástrojom vlastnej obrany.

"Tým, že Ukrajine pomáhame, necháme ruského agresora čo najďalej od našich hraníc a pomáhame tým aj sebe," skonštatovala, narážajúc pritom aj na expanzívnu rétoriku, ktorá sa ozýva z Moskvy.

Zdôraznila, že udalosti, ku ktorým došlo na území východného suseda SR, predstavujú bezprecedentný akt, ktorý v 21. storoční nemá čo hľadať. Zdôraznila nevyhnutnosť rešpektovania medzinárodného práva a zároveň aj postih pre tých, ktorí sa jeho porušenia dopustili.

Priznala, že odhodlanie európskej jednoty stojí pred výzvou dlhodobej udržateľnosti. "Naši oponenti sa nádejajú, že pri predlžovaní náročného obdobia v spojitosti s masívnou dezinformačnou kampaňou sa podarí meniť verejnú mienku a politickú moc, ktorá sa už k ruskej agresii voči Ukrajine nebude stavať principiálne," upozornila prezidentka.

Hoci je európska jednota skúšaná dezinformačnými pokusmi, preukázala svoju hodnotu a efektívnosť pri bránení demokratických hodnôt a zvládaní globálnych výziev. Uviedla Čaputová ďalej vo svojom vystúpení

Poukázala tiež na to, že, že dezinformačné kampane útočia na demokraciu zneužívaním jej výdobytkov. "Pod zámienkou slobody slova rozvracajú demokraciu," skonštatovala o konšpiračných a dezinformačných vlnách.

Upozornila aj na to, že z týchto kampaní, snažiacich sa okrem iného vytvárať obraz nezáujmu autorít o národné problémy, profitujú extrémistické sily. Pripustila, že Európa si musí položiť otázku týkajúcu sa efektívnejšej regulácie obsahu v on-line priestore.

Prezident Globsecu Vass: O globálnej budúcnosti sa rozhoduje v strednej Európe

Na konferencii Globsec Bratislava Forum 2023 sa rozhoduje o globálnej budúcnosti. Na úvod trojdňovej konferencie to uviedol prezident organizácie Globsec Róbert Vass a pripomenul ruskú inváziu na Ukrajinu, šírenie dezinformácií či krízu v oblasti energií a hospodárstva.

"O globálnej budúcnosti sa rozhoduje v súčasnosti tu v strednej Európe. Inými slovami, o budúcnosti Západu sa rozhoduje v strednej alebo východnej Európe," povedal.

Pripomenul neochvejné odhodlanie Ukrajiny a jej schopnosti čeliť ruskej agresii. "Ukrajinci preukazujú pozoruhodnú odvahu, odolnosť a obetu. Platia najvyššiu cenu za mier a ich neochvejnosť slúži ako inšpirácia pre nás všetkých," dodal.

Invázia tiež podnietila jednotnosť Západu. Členské krajiny EÚ a NATO podľa Vassa prelomili dlhodobé tabu dodávkami zbraní Ukrajine, aby sa mohla brániť, a takisto jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny na vstup do EÚ.

"Medzinárodné spoločenstvo vysiela dôležitý odkaz, že skutky agresie nezostanú bez odozvy a medzinárodné spoločenstvo stojí jednotne pri obrane zásad, ktoré posilňujú svetový poriadok," povedal.

Prácu v tejto oblasti nepovažuje za ukončenú, pretože vojna na Ukrajine má viacero frontov. Pripomenul hrozby v oblasti informácií. "Zápasíme so šírením dezinformácií, ktoré sa nás usilujú rozdeliť, skresliť realitu a oslabiť naše demokratické inštitúcie, znížiť našu politickú schopnosť konať a brániť sa," povedal.

Tretím frontom ruskej vojny je podľa jeho slov energetika a ekonomika, čo sa v každodennom živote prejavuje v oblasti inflácie či náraste cien energií.

Vass pripomenul, že na konferencii sa zúčastňuje 1300 hostí z 63 krajín vrátane ich lídrov, ministrov obrany, expertov z rôznych oblastí či uznávaných novinárov. Budú hovoriť o následkoch vojny na Ukrajine, o vyvodení zodpovednosti voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, o rekonštrukcii Ukrajiny a o mieri.

"Nemôže však existovať mier bez spravodlivosti. Nemôže existovať mier podľa podmienok Vladimira Putina," povedal Vass a dodal, že mier chcú a uprednostňujú všetci. "Chceme však mier, ktorý obnovuje územnú celistvosť Ukrajiny a mier, ktorý je trváci a spravodlivý," povedal.

Viac vo videu:

Wlachovský poukázal na význam pokračujúcej podpory pre Ukrajinu

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine je potrebný spravodlivý mier, ktorý odškodní obeť a potrestá agresora. Moskva však podľa neho nejaví záujem rokovať, takže o ceste k mieru sa musí rozhodovať na bojisku a naša podpora pre Kyjev je teda naďalej veľmi potrebná. Wlachovského vyjadrenie zaznelo v pondelok na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum.

Wlachovský na konferencii diskutoval so svojím českým kolegom Janom Lipavským a rakúskym ministrom zahraničných vecí Alexandrom Schallenbergom.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári útokom na Ukrajinu jasne deklaroval, že pre Moskvu už neplatia žiadne medzinárodné pravidlá. Dodal, že ruská invázia ho šokovala, no zároveň ho príjemne prekvapila rýchla a efektívna reakcia Západu a Európskej únie na túto situáciu.

Wlachovský pripomenul, že Slovensko ako malá európska krajina poskytla Ukrajine vojenskú za pomoc za zhruba 669 miliónov eur a zdôraznil jej načasovanie, ktoré je v čase vojny dôležitým faktorom. Kyjevu sme ako prvá krajina dodali systém protivzdušnej obrany S-300 a veľmi rýchlo sme mu poslali i stíhačky MiG-29, povedal. Podľa jeho slov išlo o veľmi významnú pomoc. Zároveň si myslí, že EÚ v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine dokáže okrem ekonomických sankcií voči Rusku stále urobiť ešte viac.

Podľa českého ministra Lipavského nám Rusko každý deň dáva lekciu, že musíme byť pripravení ochraňovať náš spôsob života. Upozornil najmä na ruský imperializmus, keďže sa Rusko naďalej bez zábran snaží rozširovať svoje územie. Dodal, že Európu je pred ruským imperializmom potrebné chrániť.

Rakúsky minister Schallenberg vyzdvihol, že krajiny EÚ sa dokážu pri každej veľkej kríze zjednotiť a čeliť jej spoločne. Pripomenul, že EÚ už zaviedla desať sankčných balíkov proti Rusku a pracuje na jedenástom. Zdôraznil, že Rakúsko je od roku 1955 neutrálne vojensky, no nie hodnotovo.

Schallenberg trvá na tom, že Ukrajinu je potrebné podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Tiež však pripomenul, že netreba zabúdať na ostatné problémy, ktorým EÚ čelí vrátane rastúcej inflácie či migrácie.

Všetci traja ministri zároveň vyzdvihli význam regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej Európy.

Viac vo videu:

Medzinárodná konferencia Globsec rozvíja témy globálnej bezpečnosti, transatlantickej spolupráce a medzinárodných vzťahov. Diskusiám na 18. ročníku podujatia budú dominovať vojna na Ukrajine, jej dôsledky na Európu a globálny dialóg. Hlavným motívom bude prekonávanie globálnej nestability. Na podujatí, ktoré sa koná od pondelka do stredy (31. 5.), ohlásilo účasť 1300 hostí zo 63 krajín. Na konferenciu pricestuje napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová či srbský prezident Aleksandar Vučič.

Inštitút Globsec sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Partnerom Globsecu je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

Zdroj: InfoVojna / hnonline.sk / ta3.com / pravda.sk / YouTube