Nejde o prvý vážny prešľap. Sudkyne ŠTS Pamely Záleskej. Prvýkrát by ale mohlo ísť o trestný čin. Príbeh obžalovaného Lehela H., „hrobára Sátorovcov,“ je o to kritickejší, že ide o toho istého obžalovaného, ktorého Záleská nazvala psom. Za čo miesto disciplinárneho pokarhania, či trestu, prišla od jej nadriadených pochvala. Možno, keby už vtedy došlo k nejakému postihu, najnovší prípad by sa ani nestal. Akokoľvek, stať sa rozhodne nemal. Aj človek, ktorý je obžalovaný zo závažných trestných činov, má totiž v PRÁVNOM štáte, právo na zákonnosť.

A slušnosť zo strany súdu, či OČTK. Médií tiež, ale to je zase iný príbeh. EREPORT má k dispozícii nielen zvukovú nahrávku, a to aj z nemedializovaného pojednávania, kedy musel obžalovaný taktiež opakovane žiadať o umožnenie podania inzulínu, ale i stanovisko NS SR v tejto veci.

Informácie nám poskytla aj jedna z dcér Lehela H., ktorá je prítomná na pojednávaniach.

Rozhovor s dcérou

• Otec je silný diabetik a musí si pravidelne pichať inzulín. Vedela o tom sudkyňa?

Samozrejme, že vedela. Prípad môjho otca predsa pojednáva už druhýkrát.

• Stalo sa to po prvýkrát, že otec si nemohol pichnúť inzulín hneď ako o to požiadal?

Nie, mám zvukový záznam, ktorý spolu so zápisnicou, dokazuje, že na pojednávaní v minulosti, otec sudkyni opakoval, že už nie je preňho možné klásť svedkovi otázky, pretože už ho trasie a potrebuje prestávku na jedenie a inzulín. (ňou predložená zápisnica to potvrdzuje)

O nezaujatosti a psovi

• Otca rovnaká sudkyňa v minulosti nazvala psom. Ako ste to vtedy vnímali?

Podľa môjho názoru je to jednoznačný znak zaujatosti sudkyni voči môjmu otcovi. Vníma ho ako psa, ktorému už len treba uložiť najvyšší možný, výnimočný trest.

• A ako vnímate to, čo sa stalo na pojednávaní v apríli, kedy situácia vďaka nekonaniu sudkyne eskalovala až tak, že otec odpadol. A musel byť prevezený na urgentný príjem?

Keď sa to stalo, veľmi som sa zľakla. Otec mohol aj zomrieť. Ani v najhoršom sne by som si nevedela predstaviť, že sa niečo takéto môže stať na súde. Že takto to u nás funguje.

• Čo konštatoval lekár na urgentnom príjme o stave vášho otca?

Lekár uviedol, že tým, že otcovi bol inzulín podaný oneskorene (O 80 minút!) bolo vážnym spôsobom ohrozené jeho zdravie. I život.

Rozhoduje druhý krát

• V kauze vášho otca už Pamela Záleská rozhodla a odsúdila ho na doživotie. NS SR ale rozhodol, že išlo o zlú právnu kvalifikáciu skutku. Všetko tak začalo nanovo. Po celý čas chodíte na súdne pojednávania. Máte pocit, že sudkyňa, ktorá nazvala vášho otca psom, je naozaj nestranná a rozhoduje len na základe dôkazov?

Nie, žiaľ pocit, že je sudkyňa nestranná a nezaujatá, nemám. A stojím si za tým, že takýto pocit nemôže nadobudnúť ani nik iný, kto chodí pravidelne na súdne pojednávania v otcovej kauze. Podľa môjho názoru mal by vo veci rozhodovať iný sudca, resp. iný senát.

Nakoľko pani Záleská už viackrát preukázala zaujatosť voči môjmu otcovi. Okrem iného, musím spomenúť aj fakt, že ho v prvom procese odsúdila na doživotie. A ako konštatoval Najvyšší súd SR, urobila tak na základe nesprávnej právnej kvalifikácie. Teda je zrejmé, že sama porušila zákon.

NS SR rozhodol, že vo veci sa musí konať a rozhodnúť znovu. Skutočnosť, že má o ňom rozhodovať ale opäť rovnaká sudkyňa, ktorá už v prvom procese pochybila, je absurdná!

Vyjadrenie advokáta

O stanovisko sme požiadali aj advokáta Lehela H. , doktora Petra Schmidla. „Ako advokátovi sa mi neprináleží vyjadriť sa k osobnému sporu medzi obžalovaným, mojim klientom a sudkyňou ŠTS pani Záleskou. Vec, na ktorú sa pýtate je momentálne postúpená vyšším inštanciám. Rád by som si počkal na závery, ktoré zo situácie, ktorá nastala, vyvodia,“ uviedol.

Stanovisko NS SR

Po osudnom pojednávaní, začali deti obžalovaného konať. O závažných skutočnostiach informovali listom tak GP SR, PZ SR, rezort spravodlivosti, NS SR, ale i predsedu ŠTS Jána Hrubalu a predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka. Či jednotlivých členov SR SR. K dnešnému dňu obdržali stanovisko Najvyššieho súdu SR.

V tom sa uvádza, že podnet detí Lehela H., presunuli priamo na ŠTS. Adresovaný je Záleskej nadriadenému- Jánovi Hrubalovi. Na „priame vybavenie, teda ďalší postup.“

Nejde o prvý vážny prešľap

Sudkyne Záleskej. Nevadilo, keď sa o kolegoch, iných sudcoch, vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré si nezaslúžia žiadnu prezumpciu neviny.“ Nevadilo, ani, že o nich potom rozhodovala.

Hoci tak v slovenskom právnom poriadku i v medzinárodných normách, najmä v zmysle Európskeho Dohovoru o ľudských právach, je zakotvené, že v vyšetrovateľ, prokurátor i sudca musí byť nezaujatý. A to v každom jednom konaní.

Navyše, ak existuje čo i len „zdanie zaujatosti,“ sudca sa musí vylúčiť. Je nazývať obžalovaného psom v poriadku? Nemala sa pani sudkyňa vylúčiť z procesu s Lehelom H. už vtedy?

Nevadilo, ani keď telefonovala zo súkromného čísla s členom mafiánskej skupiny takáčovcov Matejom Zemanom alias „Zemákom.“ Počas toho, ako bol na úteku a ako bol na neho vydaný zatykač. 

Mazákové „zložitosti“

Predseda Súdnej rady SR, ktorý každý návrh na disciplinárne konanie voči Pamele Záleskej, odsúdil, „lebo kiežby sme na Slovensku mali viac takýchto skvelých sudkýň,“ deťom obžalovaného zatiaľ neodpísal.

Vyjadril sa ale pre Plusku: „Nechcete hádam povedať, že by sa našiel sudca alebo sudkyňa, ktorý by pri jednoduchých okolnostiach bránili podaniu inzulínu! Pri jednoduchých okolnostiach.“

Alebo režimové právo v praxi..

Pán Mazák by možno mohol verejnosti vysvetliť, čo sú to tie „jednoduché okolnosti.“ Prečo obžalovaný dostal inzulín o 80 minút neskôr, ako mal. Každý kto si vypočuje celú nahrávku a nachádza sa v stave právnej i inej bdelosti, môže dospieť len k záveru, že sa to stalo.

Dovoliť obžalovanému po opakovaných prosbách, upozorneniach, aplikovať inzulín, je zložité? A prosím pekne podľa akého práva? Režimového? Päťdesiatych rokov?

§ 420 Trestného zákona:

Mučenie a iné neľudské alebo kruté zaobchádzanie

(1)

Kto v súvislosti s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, z jeho podnetu alebo s jeho výslovným alebo tichým súhlasom inému týraním, mučením alebo iným neľudským alebo krutým zaobchádzaním spôsobí telesné alebo duševné utrpenie, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)

najmenej s dvoma osobami,

b)

závažnejším spôsobom konania,

c)

na chránenej osobe,

d)

z osobitného motívu, alebo

e)

na osobe, ktorej bola obmedzená osobná sloboda v súlade so zákonom.

Zdroj: ereport.sk