S nástupom Donalda Trumpa sa americká vnútorná aj zahraničná politika v porovnaní s poslednými štyrmi rokmi výrazne zmení. Či už ide o energetiku, ekonomické otázky, či kultúrno-etické témy, Trumpovi ľudia majú mnohokrát úplne opačné názory ako dosluhujúca Bidenova administratíva.

Avšak Trumpovo zvolenie neprináša zmeny iba v politike, ale aj v postoji firiem a predovšetkým najväčších korporácií k najpálčivejším otázkam súčasných Spojených štátov. Mnohé korporácie, ktoré sa ešte pred pár rokmi hrdili svojou environmentálnou udržateľnosťou či dôrazom na diverzitu, dnes menia svoj prístup.

Šesť najväčších amerických bánk vystúpilo z Net Zero Banking Alliance

Net Zero Banking Alliance (NZBA) je zoskupenie pod hlavičkou OSN združujúce banky po celom svete, ktoré sa zaväzujú zladiť poskytovanie pôžičiek s cieľmi znižovania emisií a dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Viac ako 140 bánk je členom tejto aliancie a iniciatíva tak pokrýva 64 biliónov dolárov v aktívach.

Od začiatku decembra však z tohto zoskupenia postupne vystúpilo šesť najväčších amerických bánk, a to Goldman Sachs, Wells Fargo, Citi, Bank of America, Morgan Stanley a JP Morgan. Žiadna z týchto bánk neuviedla konkrétny dôvod svojho odchodu, avšak je úplne zrejmé, že tak konajú v súvislosti s nástupom Trumpa.

Bolo iba otázkou času, kedy začnú tieto banky z NZBA odchádzať. Išlo totiž od začiatku z ich strany skôr o marketing ako o túžbu po reálnej zmene. NZBA totiž vznikla v roku 2021, teda v čase najväčšej popularity zelených opatrení. V tomto období vládol v USA Biden, v Európe zažívali vrchol svojej moci zelení a Greta Thunberg sa stále tešila pomerne vysokej popularite. Pre banky bolo propagovanie svojich zelených cieľov kľúčovým aspektom prilákania mladých klientov.

V posledných dvoch rokoch sa však karta otočila a najväčším problémom začali byť inflácia a vysoké náklady na život spojené aj s vysokými cenami energií. Zelené ciele tak prestali byť efektívnym marketingom. Navyše tieto banky svoje ciele ani nenapĺňali a sú stále medzi dvadsiatkou najväčších poskytovateľov kapitálu pre ropné spoločnosti.

Republikáni už pred víťazstvom Trumpa výrazne tlačili banky k upusteniu od niektorých svojich interných pravidiel, predovšetkým od zákazu poskytovania pôžičiek na projekty uhľových elektrární a odmietania podpory ťažby fosílnych palív.

Ešte v roku 2024 zažalovalo desať republikánskych štátov na čele s Texasom tri obrovské investičné firmy za porušenie protimonopolného práva. Podľa tejto žaloby svojimi zelenými pravidlami investovania znížili produkciu uhlia a zdvihli tak celkové ceny energií.

Nový Kongres, ktorý bude kontrolovaný republikánmi, vytvorí ešte silnejší tlak na to, aby banky znovu výraznejšie podporovali ťažbu fosílnych palív. Koniec koncov, energetika patrí k Trumpovým hlavným prioritám.

Šesť najväčších amerických bánk sa tak prispôsobilo novej politickej realite, rovnako ako tak spravili v roku 2021, len na opačnú stranu.

McDonald’s upúšťa od politiky diverzity a rovnosti

McDonald’s rovnako ako mnohé ďalšie korporácie ohlásil zmeny vo svojom DEI programe, teda programe zameranom na diverzitu, rovnosť a inklúziu.

Firma sa pred niekoľkými rokmi zaviazala, že do roku 2025 obsadí 35 percent vedúcich pozícií v USA nedostatočne zastúpenými skupinami (napríklad Afroameričanmi) a 45 percent vedúcich pozícií ženami. V súčasnosti je 30 percent vedúcich zamestnancov z nedostatočne zastúpených skupín, avšak podobné ciele sa už po novom nebudú stanovovať.

McDonald’s už ani nebude vyžadovať od svojich dodávateľov žiadne ciele v oblasti diverzity a nebude požadovať ani tréningy v tejto oblasti. Od roku 2025 sa tiež nebude zúčastňovať na externých prieskumoch v oblasti diverzity a inklúzie. V minulosti podobné prieskumy aj v iných korporáciách vykonávali aktivistické organizácie ako Human Rights Campaign, pre ktoré to bol štedrý zdroj príjmu.

Celé DEI oddelenie sa po novom bude nazývať Globálny tím pre inklúziu a z názvu tak úplne vypadnú najspornejšie oblasti diverzity a rovnosti.

K podobným krokom pristúpili aj firmy ako Ford, najväčšia maloobchodná sieť na svete Walmart či výrobca motoriek Harley-Davidson. Zaujímavé je, že mnohé tieto firmy sa ešte pred piatimi-šiestimi rokmi pýšili svojimi politikami diverzity. V roku 2017 sa napríklad Ford chválil vysokým hodnotením LGBTI inklúzie od vyššie zmienenej organizácie Human Rights Campaign. Prešlo sedem rokov a firma oznamuje, že už viac nebude podliehať prieskumom tejto organizácie.

Mnohé firmy, na čele s maloobchodnou sieťou Tractor Supply dokonca zrušili podporu takzvaných pochodov hrdosti.

Tento vývoj však má už dlhšie trvanie, s nástupom Trumpa sa iba všetko zrýchlilo. Politiky diverzity, rovnosti a inklúzie dostali tvrdú ranu po tom, ako Najvyšší súd USA v júni 2023 vyhlásil afirmatívne akcie, teda pozitívnu diskrimináciu, za protizákonné. Mnohé korporácie tak začali pri politikách diverzity čeliť vyššej hrozbe žalôb.

Rôzne konzervatívne organizácie po celých Spojených štátoch začali žalovať vládne, ale aj súkromné programy, ktoré zvýhodňovali určité skupiny obyvateľstva, napríklad Hispáncov, Afroameričanov či príslušníkov LGBTI komunity. Pokiaľ sa tomu chcú korporácie vyhnúť, musia spraviť svoje rozhodovanie o kontraktoch a vnútornom fungovaní viac neutrálne.

Meta nominovala Trumpovho blízkeho človeka do svojej správnej rady

Všetky tieto kroky veľkých korporácií sú jednoznačnou snahou o naklonenie si prichádzajúcej Trumpovej administratívy. Spoločnosť Meta, pod ktorú patrí Facebook a Instagram, zašla ešte ďalej. Nielenže zmenila svoje pravidlá factcheckingu, ale do jej správnej rady vstúpil aj jeden z Trumpových veľmi blízkych ľudí, Dana White.

White je prezidentom bojovej súťaže UFC a s Trumpom ho viaže viac ako dvadsaťročný vzťah. Sledujú ho milióny ľudí a spoločne s Joeom Roganom, ktorý UFC komentuje v priamom prenose, výrazným spôsobom prispel k Trumpovej výhre.

K podobným krokom pravdepodobne v najbližšom čase pristúpia aj ďalšie korporácie. Ako ukazuje súčasný vývoj, mnohé liberálne politiky, ktoré tieto firmy pretláčali počas posledných rokov, boli založené iba na politickej realite, nie na skutočnom presvedčení a faktoch.

Zdroj: postoj.sk